O kázni a dáždnikoch

27.08.2017

Ako vyzerá slon

Pred mnohými rokmim žil istý kráľ. Ten si raz pozval do paláca všetkých slepých ľudí, aby ho zabávali. Určil veľkú odmenu tomu, kto najlepšie opíše, ako vyzerá slon.

Prvý sa dotkol nohy slona a riekol. "Slon vyzerá ako peň stromu."

Druhý chytil slona za chvost a vysvetľuje: "Slon vyzerá ako lano."

Tretí sa dotkol kla a vyhlásil:"Slon je ako meč."

Iný, čo držal v ruke ucho slona, tvrdil, že slon je podobný listu palmy.

Takto to pokračovalo ďalej. Slepci na potešenie kráľa nakoniec dospeli k jalovým diskusiám, zúrivým hádkam, sporom i ručným výmenám názorov.

Namiesto sťažovania sa, že Boh je skrytý, vzdávajme mu vďaku za to, že toľko zo seba odhalil. /Blaise Pascal/

Kazimierz Wójtowicz: O kázni a dáždnikoch

O obchode so semenami

Istý mladý človek mal takýto sen: Raz dopoludnia vošiel do nejakého zvláštneho obchodu. Za pultom stál anjel v nie práve najčistejšom plášti a so spustenými krídlami.

"Čo tu prosím predávate?" opýtal sa zvedavo mládenec.

"Všetko, čo si praješ," odpovedal priateľsky anjel.

Mládenec sa na chvíľku zarazil, no hneď začal pokojne vyratovať.

"V takomto prípade si prosím zabaliť: koniec všetkých vojen na svete, lepšie životné podmienky, chlieb pre hladných, bývanie pre bezdomovcov, prácu pre nezamestnaných a..."

V tom okamihu mu anjel skočil do reči:

"Prepáč, mladý človek, ale ty si ma asi zle porozumel. Ja tu nepredávam ovocie, ja mám iba semienka."

Ak už nemôžeš byť hviezdou na nebi, buď aspoň lampou v dome. /Arabské príslovie/

Kazimierz Wójtowicz: O kázni a dáždnikoch

O oku

Jedneho dňa rieklo oko:

"Za týmito dolinami v modrej hmle vidím kopec. Nie je to zázrak?"

Ucho pozorne načúvalo a po chvíli odpovedalo:

"Kopec? Nepočujem ho."

Nato sa ozvala ruka:

"Skúšam ho dočiahnuť, a nedá sa. Tam nie je nijaký kopec."

Nos k tomu dodal:

"Nič tu necítim, teda niet kopca."

Oko sa potom odvrátilo na druhú stranu. Ostatní diskutovali o tom čudnom zrakovom klame a nakoniec konštatovali: "S okom sa deje niečo nedobré."

Utopista vidí raj, realista vidí raj plus hada./Hellmut Walters/

Kazimierz Wójtowicz: O kázni a dáždnikoch

O troch sitách

K Sokratovi pribehol zadychčaný priateľ a lapajúc dych začal rozprávať:

"Počuj, Sokrates, musím ti niečo dôležité povedať... tvoj priateľ..."

,, Počkaj," prerušil ho mudrc, "preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?"

"Cez tri sitá?" čudoval sa posol správy.

"Áno, cez tri sitá. Prvé sito je pravda. Si si istý, že všetko, čo mi chceš povedať, je v súlade s pravdou?"

"No neviem, povedal mi to..."

"Áno, áno, ale iste si to preosial cez druhé sito, a tým je dobro. Ak to, čo mi chceš povedať, nie je pravda, je to určite dobré."

"Naopak!"

"Tak teda," prerušil ho filozof, "použi ešte tretie sito a rozmýšľaj, či to, čo mi chceš povedať, je nevyhnutne nutné."

"Nutné? Asi nie."

"Tak potom," usmial sa Sokrates, "ak to, čo mi chceš povedať, nie je pravda, ani dobré, ani nevyhnutne nutné, neobťažuj tým ani seba, ani mňa."

Kazimierz Wójtowicz: O kázni a dáždnikoch