Cesta k srdcu

30.08.2017

Ešte aj dnes je to neobyčajne atraktívna žena, za ktorou sa obzrie nejeden muž. Pani Máriou to dnes ani nepohne, hoci voľakedy, keď mala dvadsať, jej to spôsobovalo veľkú radosť. Peniaze, krásne šaty, drahé šperky, príťažliví muži, tanec, zábava...

A nič viac, vlastne práve v tom bol jej svet, jej filozofia. Ona, rovnako ako mnohí ďalší, však prešli svojou kalváriou. Maria pochopila, že v živote je aj čosi viac, čosi hlbočizné, múdre, nekonečné. Musela však najskôr stratiť muža, ktorého nadovšetko milovala, potom neskôr aj manžela, ktorý zomrel, prišla o majetok, zdravie, takmer o všetko a keď bola v bahne, keď premýšľala či sa nebodaj vydať cestou kurtizány, zrazu nastala tá chvíľa poznania, ožila v nej nádej, záblesk dúhy, životného optimizmu ... a začala znovu. Dnes dokonca lieči, veští, predpovedá budúcnosť, rozdáva nádej.

Zdvihnutý prst

Prichádzajú za mnou chorí ľudia, začína svoj monológ pani Mária.

Ale, čože je to telesná bolesť? Nič viac, iba výstraha. Zdvihnutý prst, pozor, niekde si urobil chybu, komusi si ublížil. Treba to napraviť, inak ťa postihne ešte väčšia choroba. To je dôvod na zamyslenie. Každého z nás nad tým, čo robíme, konáme. Aby sme prišli k úplne jednoduchému poznaniu k láske a to nie len k partnerovi, k deťom, matke, ale aj sebe samému. Akonáhle máte dobrý pocit zo samého seba, keď sa môžete pozrieť sami sebe do očí, vtedy prichádza ozajstné šťastie.

Skúsme sa pozrieť vlastnými očami na tých druhých, hoci škaredých, chromých, biednych, nešťastných. Dívajme sa s láskou v srdci, nie rozumom. Prvý dotyk, to sú oči, pohľad. Druhé je poznanie človeka, jeho prejav, lenže oveľa dôležitejšie je pozorovať vnútro človeka.

Začnime ihneď

Karma je osud človeka pred narodením, dostávame ho do vienka. Ale svoj život môžeme ovplyvniť, prehovoriť do vlastnej budúcnosti. Začať môžeme hneď. Predovšetkým tým, aby sme nerobili druhým to, čo nechceme, aby niekto robil nám.

Viete, v tom okamihu môjho prerodu som začala mať radšej ľudí okolo seba ako mňa, začala som im pomáhať, stali sa dôležitejší ako ja. Pochopila som, že koľko lásky dám, toľko dostanem z univerza, koľko dobra rozdám, toľko dostanem.

Výzva pre bohatých

Pamätajte si vy, ktorí máte peniaze, majetok, vašou povinnosťou je pomáhať tým, ktorí ho nemajú. Pretože tento dar ste dostali teraz, ale môžete oň prísť a ak veríte v reinkarnáciu, môžete si byť istí, že v ďalšom živote to budete práve vy, ktorí budete potrebovať peniaze a pomoc cudzích ľudí. Možno sa narodíte chudobnými, nešťastnými, pripútanými na vozíčku, pretože ste nepochopili význam života.

Liečenie je môj koníček. Nevyhnem sa mu však ani vo svojej profesii, podnikám v Nitre a hoci to moji zákazníci nevedia, liečim ich na diaľku a oni sami to ani nepostrehnú. Azda len v tom, že prídu opäť a nezabudnú si povzdychnúť. Cítime sa u vás tak dobre, uvoľnene, nevieme v čom to je, že tu nachádzame zvláštnu pohodu harmóniu...

Liek na šťastie

Pozrite, už naši starí a prastarí rodičia hľadali v manželstve len to krásne, na zlé rýchle zabúdali a to dobré si opatrovali ako relikviu, ako spomienku, s ktorou sa delili so svojimi vnúčatami, pravnúčatami. Vtedy neboli rozvody. Žilo sa ťažko, z rúk do úst. A predsa akosi pomalšie. Nájdite si čas na svoje deti. Ak ochorejú, položte si otázku prečo sa trápia, nazrite do svojho vnútra, postavte sa do zrkadla. Za smrť svojho dieťaťa môžu neraz rodičia sami. Poznám prípad úspešného podnikateľa, zbohatlíka, majúceho vlastnú rodinu, ale mnohé večery trávieval v erotických salónoch. V minulých dňoch mu zomrel syn, predávkoval sa drogami. A zrazu sa tento sveták zastavil... Začal prehodnocovať svoj život.

Predal svoju prosperujúcu spoločnosť a znovu začína po boku svojej manželky. Držím mu palce, určite teraz nájde zmysel, svoje poslanie.

Neskoro, veľmi neskoro, ...ale predsa.

Sedemroční prváci

Dôležitá je výchova. Až do siedmich rokov je dieťa spojené so svojím ja, potom sa oslobodzuje. Ak môžem poradiť mamičkám, nedávajte svoju dcérku, alebo syna v šiestich rokoch do školy, ak je to možné počkajte rok. Práve v tomto čase vaše dieťa vás potrebuje najväčšmi, dokonca viac ako keď bolo v perinke. V siedmich rokoch sa trhá neviditeľná šnúra tohto fyzického sveta od duchovného. Dieťa sa po prvýkrát narodí duševne.

...A čo je duša?

Kladie si záverom otázku pani Mária. To je najväčšia veda na svete. Keď vám niekto ublíži, čo vás bolí? Keď vás niekto raní, čo a kde cítite? To je nehmatateľné, odkiaľ začína náš problém. Odohráva sa v duši potom preniká do tela. Ak chcete byť zdraví, musíte začať od duše a vlastne od myšlienky, ktorou som začala. Nechcete, aby ubližovali vám, nerobte tak ani vy. A večer, keď si líhate, plánujte si budúci deň. Deň plný radosti, šťastia. Nelíhajte si s prázdnym, vybitým telom, snívajte a uvidíte, že sa vám začne dariť, pocítite šťastie a pokoj v duši.

Autor neznámy