Vrcholová kniha

28.08.2017


Aké krásne vnuknutie založiť vrcholovú knihu.

Kto dostal prvý toto vnuknutie, to asi nezistíme. Nie je to ani podstatné. Skôr treba hľadať odpoveď na otázku, čo tým sledoval. Za akým účelom ju založil, čo tým chcel dosiahnuť.

Čo je to vrcholová kniha, čo má obsahovať?

Myslím si, že týmto bol sledovaný ušľachtilý cieľ. Veď vrcholovú knihu nezaložil nikto pre seba. Je to určitá forma komunikácie medzi ľuďmi. Zvláštna komunikácia, kde i keď ľudia nie sú spolu v čase a osobne sa nepoznajú, vypovedajú o sebe svedectvo prostredníctvom písma. Je to stopa vyrytá do papiera.

Prvýkrát som sa s vrcholovou knihou stretol na potulke v Českých horách - na Šumave, kde som slúžil ako vojak. Sedel som na kopci a listoval v pekne upravenej do radu písanej knihe. Bolo to pre mňa niečo úžasné. Dozvedel som sa, kto všetko, akí ľudia tu predo mnou boli. Z kadiaľ pochádzali, kedy a koľko krát sem prišli. Cítil som ich pri sebe. Keby tu nebolo knihy, človek by si mohol myslieť, že sem málokto zavíta. No táto stopa vypovedala. Vypovedala nielen kto, kedy a skadiaľ tu bol, ale, čo ma zaujalo a nemohol som sa od toho odtrhnúť, boli výpovede, prežitia, cítenie týchto ľudí. Bolo krásne to čítať. Boli tam krásne básne, citáty, myšlienky. Taký pekný dojem vo mne zanechala táto vrcholová kniha.

Neskôr som sa stretol s vrcholovou knihou aj v Slovenských horách, no už som v nich nenašiel až také povznesenie ducha, ako som našiel v knihe na Šumave. Neviem, možno tento silný dojem bol spôsobený aj tým, že to bolo niečo nové, prvé stretnutie s knihou na vrchole kopca.

No otočme list. Vráťme sa zo sveta domov.

Každý človek na svete je nejakým spôsobom spojený s miestom kde sa narodil. Toto miesto - rodný kraj citlivý človek vníma (hlavne po dlhšej odluke) ako najkrajšie miesto na zemi. Tento cit nie je spôsobený len známymi, blízkymi ľuďmi, ale aj samotným týmto miestom. S rodnou hrudou na ktorej vyrástol. A každé takéto miesto má svoj symbol. Týmito symbolmi sú hlavne dominantné vrchy a kopce. Že je tomu tak, nasvedčujú slovné vyjadrenia ako - národ pod Tatrami, ľud po Kriváňom, pod Kráľovou hoľou, pod Rozsudcom...

Aj my ľudia, ktorí tu žijeme, v tomto okolí máme taký symbol. Vrch, skôr kopec, ktorý výškovo nie je velikán, no je to vrch, ktorý považujem za najkrajší a ktorý nazývame TRÍBEČ. Posledné roky sem častejšie chodím. Rád sa sem vraciam načerpať silu. Občas tu stretnem nejakého turistu, alebo aj skupinky ľudí či rodinku s deťmi. Sú to príjemné stretnutia i keď viac-menej mĺkve.

No sú tu aj ľudia, ktorých síce nevidím, ale jasne vnímam a počujem. Sú to ľudia, ktorí tu zanechali svoju stopu prostred­níctvom písma. Prostredníctvom záznamov vo vrcholovej knihe. Čo vypovedajú tieto stopy?

Stačí nahliadnuť. Kniha dokrčená, plná bezduchých, vulgárnych, hrubých slov a kresieb. Akoby tu neboli ani ľudia. Myslím si, že prvý zakladateľ ako aj jeho pozdejší nasledovníci - zakladatelia vrcholových kníh, že si to takto nepredstavovali. Sen tam sa tu nájdu svetlé miesta, no mnohých toto všetko odradí vyjadriť tu svoje city a prežitia. Kde je tá kniha zo Šumavy? Kde sú tí ľudia?

Teraz držíš v ruke pero ty. Uváž, čo napíšeš. Pomysli, že za tebou stojí tvoja matka, ktorá ťa vychovala a pozerá, čo práve píše tvoja ruka. Pozerá ...a ty predsa nechceš aby odvrátila svoju tvár zakrývajúc svoje slzy. Slzy smútku a sklamania. Maj úctu k matke...

Ak nemáš úctu k matke, maj úctu k deťom. Pomysli, že za pár rokov tu s tebou bude stáť tvoj syn, tvoja dcéra a budú čítať tvoje stopy. Ako sa asi budeš cítiť pri ich pohľade na teba? Maj úctu k deťom...

Ak nemáš úctu k deťom, pomysli na chrám, na oltár. Si schopný niečo zlé naň napísať? Nie, ty sám nie. Len keď si s kamarátmi, takto sa prejavuješ. Pýtam sa prečo? Veď človek je v svojej podstate dobrý. Aj vy, ktorí teraz stojíte pri svojom kamarátovi.

Veď či chcete zakopať v sebe to, čo každému človeku je dané? Túžbu po kráse, čistote, láske - túžbu po Bohu. Majte úctu k Bohu...

Príroda je chrám Boží. Vrch to je oltár (aj keď ho nevidíte je tu). Je to miesto, kde sa nebeské dotýka zemského. Miesto, kde vystupovali proroci, aby prijímali zvestovania z výšin.

Človek by mal zanechať všetko nízke dole a nevynášať bahno na tieto posvätné miesta. Za tie roky tu už bolo založených niekoľko vrcholových kníh. Boli to dobré úmysly jednotlivých ľudí. No musím povedať vždy pošpinené, zneužité.

Aj ja tu nechávam túto knihu vo viere, že bude slúžiť na to, na čo vrcholová kniha slúžiť má.

Pokiaľ to tak nebude, bude lepšie ak tu kniha nebude žiadna. Aby sa týmto spôsobom nešpinilo toto miesto.

Istý turista tu raz napísal: "Toto je najnižší kopec zo všetkých kopcov na ktoré som vyšiel, kde som našiel vrcholovú knihu."

Nech sa tento kopec stane najvyšším.

Ako sa môže stať najvyšším?

Ak naň postavíme svojho ducha.

Ľuboš Krajči