Hymna lásky

29.08.2017

A čo by som hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými a nemal by som lásky, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal a lásky by som nemal - nič nie som!


A čo by som rozdal všetok svoj majetok i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevypína, nenadúva sa, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nekoná zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa a všetko pretrpí.

Láska nikdy neprestane. Kdežto proroctva sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie. Lebo sčiastky poznávame a s čiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, ako by v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh). Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje ale najväčšia z nich je láska.

Prvý list apoštola Pavla Korintským, 13