V rybárskom člne

29.08.2017

V istom prístave na západoeurópskom pobreží leží oblečený muž vo svojom rybárskom člne a drieme. Elegantný turista vkladá práve nový farebný film do aparátu, aby sfotografoval idylický obraz: belasá obloha, zelené more so snehobielymi hrebeňmi vĺn, čierny čln, červená rybárska čiapka. Cvak. Ešte raz: cvak, a pretože všetko do tretice a istota je istota, ešte raz: cvak.

Rušivý, takmer nepríjemný zvuk prebudí driemajúceho rybára, ktorý sa ospalo dvíha, ospalo siaha po svojej cigaretovej škatule, no skôr ako ju nájde, už mu ochotný turista otŕča škatuľku popod nos. No nestrká mu cigaretu priamo do úst, lež kladie mu ju do ruky. A štvrtý cvak zapaľovača uzatvára pohotovú zdvorilosť. Táto sotva badateľná, takmer nepozorovateľná ochota, vyvoláva trapné rozpaky, ktoré sa turista - znalý tamojšej reči - usiloval preklenúť rozhovorom.

- Dnes budete mať dobrý lov.

Rybár prikývol hlavou.

- Predpokladajú na dnes pekné počasie, pokračoval turista.

Rybár pokrútil hlavou.

- Nepôjdete dnes na more?

Rybár zas pokrútil záporné hlavou a turista sa stával ešte nervóznejším. Akiste mu leží na srdci blaho chudobne oblečeného rybára. V srdci pociťuje smútok nad prepasenou príležitosťou.

- Akiste sa necítite dobre.

Konečne rybár prechádza od posunkovej reči k slovnej.

- Cítim sa výborne, vraví. Nikdy som sa necítil lepšie.

Vstáva, narovnáva sa, akoby chcel ukázať, ako je atleticky vyvinutý.

- Cítim sa fantasticky.

Výraz tváre turistu stáva sa čoraz nešťastlivejší a nevie už potlačiť v sebe otázku, ktorá mu hrozí roztrhať srdce.

- Nuž, prečo teda nejdete na more? Odpoveď prichádza rýchlo a krátko.

- Lebo som bol už dnes ráno na mori.

- Bol dobrý lov?

- Bol taký dobrý, že nepotrebujem ísť ešte raz. Mal som v košoch dva morské raky a chytil som do siete takmer dva tucty makrel.

Rybár sa teda celkom prebral, rozjaril sa a poklepal uspokojivo turistu po pleci. Jeho ustarostený výraz tváre javil sa mu ako výraz neprístojnej, predsa však dojímajúcej starostlivostí.

- Mám dosť na zajtra i na pozajtra, - vraví, aby uľavil cudzincovej duši. Zapálite si jednu z mojich cigariet?

- Áno, ďakujem!

Vložili si cigarety do úst, piate cvak, cudzinec krúti nechápavo hlavou, sadne si na okraj člna, odloží aparát, lebo teraz bude potrebovať obidve ruky, aby dodal svojej reči dôraznosti.

- Nechcem sa miešať do vašich osobných vecí, vraví, ale predstavte si len, že by ste vyšli dnes druhý, tretí, hádam i piaty raz: a že by ste chytili tri, štyri, päť, dokonca azda i desať tuctov makrel... Len si to predstavte! Vyšli by ste na more dva, tri hádam i štyrikrát a to nielen dnes, ale i zajtra, pozajtra, ba každý deň: za priaznivého počasia. Viete, čo by to znamenalo!?

Rybár opäť pokrútil hlavou.

- Mohli by ste si kúpiť najneskoršie do roka motor do člna. Do dvoch rokov ešte jeden čln, o tri-štyri roky by ste mohli mať azda i menšiu loď. S dvoma člnmi alebo s loďou by ste prirodzene chytili viacej. Časom by ste mohli mať i dve lode. Mohli by ste...

Oduševnenie mu na chvíľku zadrhlo hlas.

- Postavili by ste si malú chladiareň, hádam aj udiareň, neskoršie konzerváreň. Mohli by ste lietať na vlastnom vrtuľníku, dávať pokyny svojim lodiciam vlastným rozhlasom a nachytať celé húfy rýb. Mohli by ste dostať monopol na lov lososov, otvoriť rybnú reštauráciu. Morské raky vyvážať priamo do Paríža a potom...

Nadšenie opäť zadrhlo cudzincovi reč. Krútil hlavou, zarmútený v hlbinách srdca. Radosť z dovolenky bola takmer preč. Díva sa akoby bez seba na spokojne sa kolísajúce vlnky, v ktorých veselo poskakujú nepochytané ryby.

- A potom, - pokračuje, no znova mu vzrušenie zadrhne reč.

Rybár ho poklope po pleciach ako decko, čo sa zaseklo.

- Čo potom? - pýta sa ho ticho.

- Potom, - vzmáha sa cudzinec a hovorí s tichým oduševnením: potom by ste mohli pokojne sedieť tu v prístave. Podriemkavať na slnku a dívať sa na nádherné more.

- Ale veď to robím už teraz, vraví rybár. Sedím pokojne v prístave a podriemkavam. Len vaše cvakanie ma v tom vyrušilo.

Heinrich Böll

Z nemčiny preložil Ján Pisarčik