Zákon sejby a žatvy

28.08.2017

(Podobenstvo - Spoveď alebo osobné odpustenie)

Iste každý človek verí a vie, že ak zaseje do zeme kukuricu, nevzíde mu z nej pšenica. Nebude zberať pšenicu, ale zasa len kukuricu. Čo zaseje, len to musí žať. Tak k nám hovorí skúsenosť. Taký je zákon života.

Alebo to tak nie je? Že by to predsa len mohlo byť aj ináč? Prečo by nemohla z kukurice vyrásť pšenica, a opačne z pšenice kukurica? Niekedy by sa nám to aj hodilo, ako istému hospodárovi, ktorý sa rozhodol obsiať svoje pole.

Ako si zaumienil, tak aj spravil. Zašiel k obchodníkovi do obchodu s osivami a kúpil si vrecko fazule na siatie.

Zaplatil, pekne poďakoval a s radosťou sa ponáhľal vysiať tú fazuľu. Keď už bol s robotou hotový, ustato si sadol na kraj poľa. Ako tak sedí a pozerá sa na to pole, odrazu sa v duchu spýta sám seba: " Načo mi bude tá fazuľa? Nebol by mi lepší hrach? Lenže čo už teraz s tým narobím, keď som celé pole obsial fazuľou? Čo robiť?

Ako tak nad tým hĺbal blysla mu myšlienka: "Pôjdem sa poradiť k obchodníkovi. On mi iste poradí." Vyskočil zo zeme a hybaj k nemu. Keď zastal pred obchodníkom, dal sa do veľkého bedákania: Že načo mu bude fazuľa, že on chce hrach. Lenže pole už zasial fazuľou a čo má teraz robiť. Či by mu nepomohol. Ten sa na neho potmehúdsky pozrel, no a nebol by to obchodník, keby na ľudskej hlúposti niečo nezarobil.

"Gazdíčko poradím Vám. Nebojte sa....Nó lenže aj za radu sa platí. Dajte pár dukátov a poviem vám ako sa z fazule stane hrach." Gazda neváhal a už podáva prešibanému obchodníkovi dukáty.

"Viete gazda," vraví obchodník: "Fazuľa čo som vám dal to nie je len taká obyčajná fazuľa. Tá fazuľa je zázračná."

"Zázračná?" " Áno zázračná. Počúvajte! Ak chcete mať z fazule hrach, musíte prísť k poľu a trikrát povedať: fazuľa v zemi a hrach v nebi, fazuľa v zemi a hrach v nebi, fazuľa v zemi a hrach v nebi.

Ak to takto urobíte v lete určite budete zberať hrach." Gazda nad tým čo počul veľmi nerozmýšľal. Dôveroval obchodníkovi. Veď kto iný, ak nie obchodník sa vyzná v sadivách.

Spokojný ako dobre pochodil, pobral sa domov. Odľahlo mu na duši a bol akoby ľahší, sviežejší. Veď keď si pomyslel ako sa na poli narobil, ako sa nadrel pokiaľ zasial tú fazuľu, a koľko by sa znovu nalopotil ak by mal ešte raz preorať pole a miesto fazule zasiať hrach. V duchu ďakoval obchodníkovi, že ho ušetril tejto námahy. Keď prišiel k poľu, všetko urobil tak, ako mu obchodník povedal.

Keď sa ho ľudia pýtali čo to robí, rozpovedal im svoj fazuľový príbeh.

Z jeho rozprávania boli nadšení. Aj oni chceli tak ľahko prísť k úrode. Preto začali na svoje políčka rozsievať burinu, bodľačie a pýr. Veď toho je všade dosť, je lacný a potom hybaj k obchodníkovi po radu a pomoc, ako dostať z pýru paradajky či papriku. A obchodník veru za dukáty radil. Bral dukáty, dával ľuďom zaklínacie formulky a ľudia tieto bez hlbšieho uvažovania aj zariekali. Spokojnosť vládla na obidvoch stranách. Ako bol spokojný obchodník, tak boli spokojný aj gazdíčkovia. Ľahko chceli oni gazdovať. Gazdovať bez námahy.

No vo vzduchu bolo cítiť, že sa blíži leto. Čas žatvy a zberu. Ľudia sa pobrali na svoje polia. No čo to - beda. Všade dookola bolo len bodľačie, pýr a tŕnie. Darmo hľadali sľubované šťavnaté paradajky, chrumkavú papriku či zbožie na chlieb. Len samá burina kam ako dovidelo.

Teraz už vedeli, že boli podvedení no nič im to nepomohlo. Darmo už hromžili na obchodníka, veď oni sami hlúpo uverili nemožnosti. Sľubom, ktoré obchodník nikdy nemohol splniť. Tak pre ľudí zostal len plač a škrípanie zubov. Veď predsa už aj dieťa vie, že čo človek zaseje, len to bude žať - musí žať! To je zákon.

Ľuboš Krajči