Osmoro rozjímaní farára Ferdinanda Valíka 8/8 sk

03.02.2018

O zmysle života 8

(1962)

Na úvod čítanie z evanjelia Matúša 7,12,15-21

A preto všetko, ako by ste chceli, aby vám ľudia činili, tak i vy čiňte im; to je zákon aj proroci. Usilovne sa potom varujte falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v rúchu ovčom, ale vo vnútri sú vlci hltaví. Po ich ovocí poznáte ich. Či azda z tŕnia oberajú hrozná, alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom ovocie dobré nesie, zlý strom potom zlé ovocie nesie. Nemôže dobrý strom zlého ovocia niesť, ani strom zlý ovocia dobrého vydávať. Každý strom, ktorý nenesie ovocie dobré, vyťatý a na oheň hodený býva. A tak teda po ich ovocí ich poznáte. Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu Otca môjho, ktorý jest v nebesiach.

Toľko čítanie z Písma.

Boží mier a kľud budiž medzi nami!

V minulom rozjímaní sme v našom premýšľaní o zmysle života dospeli k záveru: Človek nie je iba najvyššie organizovanou hmotou, ale je vo svojej podstate duchom. Za účelom svojho vývoja musel zostúpiť z oblasti svojho domova - biblicky vyjadrené z raja - do hmotnosti. Jeho povinnosťou, zmyslom jeho bytia je poznať a uvedomiť si, že sám je dielom vznešeného Stvoriteľa, ktorého musí z celej duše a mysle svojej ctiť a milovať. To znamená: usilovne poznávať vôľu Božiu, ktorá je votkaná v zákonoch prírody a celého kozmu, a týmto zákonom sa dobrovoľne podriadiť. To je zmyslom života!

Dnes tento cyklus uzavrieme. Pri rekapitulácii všetkých záverov a logických uzáverov prebleskne hocikomu hlavou myšlienka: prečo nie je možné človeku preniknúť tú silu a moc, ktorá všetko vytvorila a stále tvorí a riadi, a ktorá každému z nás darovala lúč svetla zo svojej všemocnej žiare? Musíme si uvedomiť, že my ľudia môžeme pochopiť iba to, čo náleží k svetu našich pojmov. A keďže sme disponovaní pokladať za absolútne svoje pojmy o čase a priestore, pojmy, ktoré sú iba relatívne, preto jest naše porozumenie a poznanie uzavreté pravdám, ktoré existujú mimo našu sféru a ktoré nesúvisia s našimi pozemskými organickými schopnosťami.

Nie je treba sa neustále vznášať vo vyšších sférach, čím pozemské uniká. Je dôležitejšie poznávať zákony vo stvorení a im sa podriaďovať, ako chcieť pochopiť Boha a preniknúť jeho všemohúcnosť. Pamätajme si: všetko je dobré, čo vyšlo z rúk Stvoriteľa; žiaľ, takmer všetko sa zvrháva v rukách človeka.

Všetko sa deje, odohráva v zákonitosti; príčina má svoje následky a následky príčinu. Jedno súvisí s druhým, všetko je dômyselne skĺbené ako v ohromnom stroji, ktorého súčiastky, akonáhle odohrajú svoju úlohu, sa vymieňajú: včera naši známi, dnes my, zajtra iní a nakoniec i tá naša pozemská planéta a po nej iné a iné. Preto: Memento mori! Človeče, pamätaj na smrť! Smrť je iba zdaním a nie koncom života. I keď zomrieš, vlastne nezomrieš, ale postúpiš len o krok ďalej v tajomstve Božieho diela. "A preto všetko, ako by ste chceli, aby vám ľudia činili, tak i vy čiňte im; to je zákon aj proroci." (Mat. 7,12)

Tým nám Pán Ježiš jasne ukazuje cestu. Konať svoje povinnosti, pozorovať svet a život, premýšľať a zdokonaľovať sa a nikomu vedome neubližovať. Pre seba mnoho nežiadať a vyhnúť sa pozornosti svojho okolia; žiť navonok pre iných, ale vnútorným životom pre seba. Potom človek uspokojí svet a seba zároveň; potom je harmonický a šťastný. Žiaľ, ľudia vo väčšine prípadov žijú naopak. V sebe vidia stred všetkého, sebe sú láskou i cieľom, len sebe urovnávajú životné cesty. Zabúdajú, že nie sú tu iba oni, ale i druhí, ku ktorým musíme mať vzťah, ako k ich radosti, tak i k ich bolesti a utrpeniu. Nie raz je potrebné poľaviť zo svojho pohodlia a obetovať sa. Preto nám Pán Ježiš pri poslednej večeri "zanechal zmysel životného utrpenia a v srdce vštepil presvedčenie, že má človek jeden druhému sa obetovať a piť z kalicha života sladké i trpké, príjemné i odporné." Každý - hoc len malý - dobrý skutok, často i dobré slovo či láskavý pohľad je skutkom, ktorý ti bude pripočítaný na večnosti, lebo "nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu Otca môjho, ktorý jest v nebesiach." Žiť podľa vôle Božej v každej chvíli nášho života, či už v práci, pri odpočinku či v rodine, to je základ pravého náboženstva. Človek bez náboženstva nestojí tak pevne v žiadnom okamžiku, ako človek veriaci. Spomeňme len Jóba: "Hospodin dal, Hospodin vzal; nech je meno Pánovo pochválené!" Smrť prvých kresťanov - vyhnanie našich českých Bratov z vlasti -

Kto má živú vieru, ten je vždy kľudnejší, ten žije spokojnejšie a vyrovnanejšie hoc len pri kúsku chleba a džbáne vody, než boháč vo všetkej hojnosti, pretože nie je všetko zlato, čo sa blyští. Prídu často ťažké chvíle, kedy človek malomyseľnie a ocitá sa na pokraji zúfalstva... ale viera v Boha ho zachraňuje. Až v takých ťažkých chvíľach chápe človek horiaci ker, v ktorom sa Hospodin zjavil Mojžišovi.

V závere nášho rozjímania čujte obraz. Raz prirovnal Newton filozofa k dieťaťu, ktoré sedelo na morskom brehu a hralo sa s mušľami. Tie mušle má dieťa v rukách, ale rozhliadne sa a vidí nekonečné more. To nekonečné more je všetko to, čo nevieme a neprebádame. A ja neviem, ale verím a vlastne vo svojom vnútri som o tom hlboko presvedčený a teda i viem, že je nejaká vyššia sila a moc nad nami, ktorú nazývame Bohom. A verím, že duša nezomiera s telom. Nedokážem si predstaviť, že by náš pozemský život bol všetko. Iste je nejaký vyšší a ďalší cieľ. Treba sa v noci zadívať na nebo, na ktorom žiaria hviezdy - či to nie sú obrovské svety, ako naša zem? Vari nie je možný i tam život? A človek vidí, ako sa stráca v nekonečnosti. Túži po nej, túži sa vydať na plavbu po neznámom mori.

I tie hviezdy nekolujú v priestoroch samovoľne, ale v prísnej zákonitosti. Len naša galaxia, ktorej priemer činí 80 000 svetelných rokov, obsahuje 100 miliárd hviezd. Galaxií už bolo zistených 100 miliónov. Priemer týchto galaxií, t.j. tzv. supergalaxie, činí asi 100 miliónov svetelných rokov. Prečo to hovorím? Preto, aby sme skoncovali s náhodou, osudom, osudovosťou. Niet náhody! Všade na celom svete, v prírode, v živote človeka, v celom kozme niet náhody, ale existuje iba prísna zákonitosť.

Preto nielen zbytočné, ale i nezmyselné sú otázky: Prečo to alebo ono Pán Boh dovolí? Prečo to či ono dopúšťa... atď.

Boh votkal svoju vôľu do zákonov stvorenia. Vykonal svoju úlohu stvorenia sveta. Teraz má slovo človek. Tu na zemi je jeho úloha. V čom táto úloha spočíva? Jeho úlohou je skúmať a poznávať zákony vo stvorení a im sa podriaďovať. Inými slovami: plniť vôľu Božiu! A vodítkom pre človeka, aby správne poznával a chápal vôľu Božiu, má byť čisté náboženstvo. Vážme si preto čistého náboženstva ako najdrahšieho lieku, ktorý nemožno kúpiť v žiadnej lekárni. Strážme tento poklad všetkých pokladov ako oko v hlave. Potom až sme poznali pravý zmysel života, ktorý spočíva jedine v Bohu.

Amen.