Daň z čistej idey

Čo sa stane, keď antický mudrc Sokrates v sprievode horlivého poručíka Farkaša vstúpi na typický slovenský daňový úrad, aby si zaregistroval slobodné povolanie a vyučovanie dialektiky bez DPH? Táto prenikavá filozofická satira z dielne V & G ťa zavedie pred nekompromisné okienko číslo štyri k pani Blanke, pre ktorú sú metodické usmernenia, chýbajúce podpisy a transparentné účty dôležitejšie než samotná pravda o ľudskej duši. Keď sa systém pokúsi zdaniť čisté bytie a hľadá správny štatistický kód pre múdrosť, Sokrates priamo na úrade dosahuje vrcholné poznanie, že proti ľudskej hlúposti bojujú márne aj bohovia na Olympe. Príbeh plný humoru a hlbokého sentimentu ťa nakoniec prenesie na zasnežené nábrežie Dunaja pod siluetu mosta UFO, kde praskajúci oheň, pečené špekačky a kŕkanie žiab pripomínajú, že skutočný život a sloboda ducha sa nedajú opečiatkovať žiadnym úradom.
***
1. OBRAZ: Okienko číslo štyri
Postavy:
- SOKRATES: Antický mudrc v bielej tógii, s pokojným pohľadom, rozvážnou rečou a rukami úctivo zloženými na hrudi.
- PORUČÍK FARKAŠ: Zakladateľ platformy "Atéňania v akcii". Má na sebe kombináciu tógy a policajných topánok, v ruke drží vytlačený papier z internetu.
- PANI BLANKA (58 r.): Svedomitá daňová úradníčka. Celý život žije medzi šanonmi, pečiatkami a paragrafmi. Jej najväčším nepriateľom je chýbajúci podpis a nesprávny kód činnosti.
Miesto deja:
Interiér typického slovenského daňového úradu. Chodba s linoleom, sivé steny, pach starého papiera a lacnej kávy. Na stene visí unavený plagát "Dane – pre lepšiu budúcnosť nás všetkých". Za skleneným okienkom s malým výrezom na dokumenty sedí pani Blanka, obklopená stohmi spisov.
(Hra sa začína. Na chodbe bzučí stará žiarivka. Poručík Farkaš rázne dokráča k okienku číslo štyri, za ním s miernym a vyrovnaným úsmevom kráča Sokrates. Farkaš položí na pultík papier.)
PORUČÍK FARKAŠ:
(Oficiálnym, policajno-aténskym hlasom)
Dobrý deň, pani referentka. Prichádzam ako štatutár vzdelávacieho hnutia "Atéňania v akcii". Potrebujeme pre tohto váženého gréckeho občana, pána Sokrata, vybaviť DIČ a registráciu pre slobodné povolanie. Zakladáme novú agoru na nábreží, budeme tam vyučovať dialektiku, hľadanie Dobra a spravodlivosti bez DPH a bez hotovosti. Tu mám stiahnuté tlačivo.
PANI BLANKA:
(Ani sa nepozrie hore, mechanicky listuje v spise, hovorí monotónnym hlasom)
DIČ pre zahraničnú osobu. Obchodný register alebo živnostenský list máte? Aká je to právna forma? A doložte mi zmluvu o prenájme nebytových priestorov, kde tá vaša... ako ste povedali... "agora" bude sídliť. Bez listu vlastníctva vás do systému nenahodím.
SOKRATES:
(Pristúpi k okienku, jemne sa predkloní k výrezu v skle)
Dobrá žena s prísnym pohľadom a rukami plnými popísaných listov, sláva Svetlu. Hovoríš o nebytových priestoroch a listoch vlastníctva. Povedz mi však, môže človek vlastniť vzduch, pod ktorým stojí, alebo zem, ktorá ho po smrti prijme? Naša agora sídli pod šírym nebom, priamo pri Dunaji, kde stromy nežiadajú nájomné a rieka tečie zadarmo pre každého, kto smädí po pravde. Aké steny potrebuje myšlienka, aby mohla prebudiť ľudskú dušu?
PANI BLANKA:
(Konečne zdvihne hlavu, posunie si okuliare na nos a prekvapene si prezerá Sokrata)
Čo to tu tliachate, pánko? Aké šíre nebo? Na nábreží? To je verejné priestranstvo! Na to musíte mať povolenie od magistrátu na záber verejného priestranstva, inak je to neoprávnené podnikanie. A čo je to tá vaša "dialektika"? Aký to má kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností? Je to "Ostatné vzdelávanie" alebo "Umelecká tvorba"? Bez SK NACE kódu sa nepohneme.
PORUČÍK FARKAŠ:
(Horlivo listuje v letáku)
Pani Blanka, dajte tam kód pre duchovnú osvetu! Majster Sokrates neučí pre zisk. On pomáha ľuďom odhadzovať tiene klamstva!
PANI BLANKA:
(Rázne klepne pečiatkou po stole)
Mňa nejaké tiene nezaujímajú! Ja tu mám metodické usmernenie z riaditeľstva! Každá činnosť na území Slovenskej republiky, ktorá generuje protihodnotu, podlieha daňovej povinnosti. Ak niekto niekoho učí, musí z toho odviesť daň alebo preukázať, že ide o neziskovú organizáciu s riadnym účtovníctvom. Máte otvorený transparentný účet?
SOKRATES:
(Súcitne sa usmeje, pozrie jej priamo do očí)
Milá Blanka, vidím, že tvoj svet je pevne uzamknutý v tejto malej sklenenej klietke a tvoja spravodlivosť sa meria číslami na konci mesiaca. Povedz mi však: ak učím človeka, ako byť spravodlivým, ako milovať svojho blížneho a ako nájsť pokoj v tichu vlastného vnútra, akú "protihodnotu" z toho môžem odviesť tvojmu riaditeľstvu? Môžeš snáď múdrosť odvážiť na kilá, alebo zabaliť pravdu do registračného balíčka a dať na ňu daňovú pečiatku? Ak tvoj systém žiada daň z čistého bytia, neznamená to, že predávate len prázdnotu a trestáte ľudí za to, že chcú byť skutočne slobodní?
PANI BLANKA:
(Zarazí sa, ruka s pečiatkou jej zostane visieť vo vzduchu, v hrdle jej vyschne)
Ja... ja len... robím svoju prácu. Systém predsa musí z niečoho žiť. Ak by nikto neplatil, štát by skolaboval... Nemali by sme na cesty, na nemocnice...
SOKRATES:
(Tichým, liečivým hlasom)
Štát, ktorý drží ľudí v strachu pred formulármi a berie im plody ich poctivej práce, aby sýtil len vlastnú mašinériu, už dávno skolaboval, Blanka. Vy staviate cesty, no ľudia po nich kráčajú s ťažkým srdcom. Staviate nemocnice, no liečite len telá, kým duše vám umierajú od strachu pred chudobou. Povedz mi, kedy si naposledy opečiatkovala papier s čistým svedomím a radosťou, že si niekomu naozaj pomohla?
2. OBRAZ: Absurdita zdravého rozumu a večerné ticho

Miesto deja:
Najprv stále okienko číslo štyri na daňovom úrade. Neskôr strih a presun na zasnežené nábrežie Dunaja pod tichú siluetu mosta a reštaurácie UFO.
(Pani Blanka na daňovom úrade rýchlo precitne z chvíľkového sentimentu, rázne sa narovná v stoličke a prísne ukáže prstom na stenu, kde visí malá brožúrka.)
PANI BLANKA:
(Defenzívne, s úradníckou hrdosťou)
Počúvajte ma, pánko! Ja sa tu musím riadiť zákonmi a Ústavou tohto štátu! Tam je jasne napísané, že každý občan má svoje povinnosti voči štátu. Bez zákonov by tu bol chaos! Ústava je predsa základným pilierom našej suverenity a poriadku!
SOKRATES:
(Pokojne sa usmeje, očami prebehne brožúrku)
Ó, milá Blanka. Hovoríš o Ústave ako o pilieri poriadku. Vedz však, že to bol môj najmilší žiak, Platón, ktorý pred tisícročiami napísal dielo s názvom Ústava. Vložil doň celú svoju dušu, aby vytvoril dokonalý vzor pre všetky ľudské kultúry. No uisťujem teba aj tvoje riaditeľstvo, že sa v nej nepíše nič o registračných formulároch typu B, o SK NACE kódovom označení a už vôbec nie o tom, že myšlienka o Dobru a spravodlivosti musí mať svoje daňové identifikačné číslo, aby smela uzrieť svetlo sveta!
PANI BLANKA:
(Úplne zmätená, berie všetko doslova, oči jej idú vypadnúť z jamiek)
Čože?! Váš žiak napísal našu Ústavu?! A... a bez schválenia Národnou radou?! Pánko, veď to je proti zdravému rozumu! Zdravý rozum predsa hovorí, že systém musí fungovať na jasných pravidlách a evidencii, inak sme v anarchii! Vy tu hovoríte o nemožných veciach!
SOKRATES:
(Ťažko a hlboko si povzdychne, otočí sa k poručíkovi Farkašovi)
Vidíš to, Farkaš? Dosiahol som poznanie nemožného v priamom prenose. Celý život ma v Aténach pokladali za najmúdrejšieho, no až dnes, pri tomto malom sklenenom okienku číslo štyri, sa mi s konečnou platnosťou potvrdilo moje staré známe: Viem, že nič neviem. Proti ľudskej hlúposti, ktorá sa schováva za "zdravý rozum" a pečiatky, totiž aj samotní bohovia na Olympe bojujú úplne márne. Poďme odtiaľto, kým nám táto dobrá žena nenaúčtuje daň aj za dych, ktorý sme tu utratili.
(Sokrates s vyrovnaným pokojom a poručík Farkaš v plachte odchádzajú z úradu. Pani Blanka zostane sedieť s otvorenými ústami, v ruke zviera pečiatku a zúfalo listuje v metodických usmerneniach, hľadajúc kapitolu o gréckom outsourcingu Ústavy.)
(Strih scény. Je večer. Na nábreží Dunaja pod tichou siluetou mosta a reštaurácie UFO praská skutočný, hrejivý oheň. Sneh na brehu slabo svetielkuje. Sokrates a poručík Farkaš sedia na naplavených kmeňoch stromov. Na drevených paličkách si nad plameňmi opekajú špekačky, z ktorých kvapká masť priamo do ohňa a ten veselo prská. V tme z blízkeho rákosia ticho a melodicky kŕkajú žaby.)
PORUČÍK FARKAŠ:
(Odfúkne dym, s chuťou si zahryzne do opečenej špekačky)
Majster Sokrates... Nemaj jej to za zlé. Blanka je na tom úrade už tridsať rokov. Systém ju úplne zomlel. No pozri na tento oheň... tu pod mostom žiadne paragrafy neplatia. Sme voľní.
SOKRATES:
(Hľadí na tečúcu hladinu Dunaja, v ktorej sa zrkadlia hviezdy, na tvári má opäť svoj liečivý úsmev)
Nestrácam pokoj, priateľu Farkaš. Pozri na túto rieku a počúvaj tie žaby v rákosí. Kŕkajú svoju pieseň od počiatku vekov a žiadna z nich nemusí vypĺňať formulár o záujmovej činnosti. Príroda nepozná byrokraciu, pozná len čistú logiku Stvorenia. Ľudia si postavili jaskyne zo skla a papiera a myslia si, že v nich uväznia aj samotný život. No život vždy utečie sem – k ohňu, k tichu a k pravde, ktorú netreba pečiatkovať.
(Sokrates zdvihne svoju paličku so špekačkou k hviezdnej oblohe, žaby pod mostom spustia ešte silnejší, upokojujúci chór a nad stíchnutou Bratislavou vládne dokonalá liturgia prítomného okamihu.)
Koniec scénky.
Vlastimil a Gemini
