1 - 2 - 3

Hľadanie Boha

Susanne Schwartzkopffová

Veľký mystik, Eckerhard veľmi dlho hľadal Boha a stále Ho nemohol nájsť. Preto túžil po niekom, kto by mu ukázal cestu k Pravde, ktorá by ho zaviedla k jeho vytúženému cieľu.

Jedného dňa konečne začul hlas, ktorý mu radil. Choď ku chrámovej bráne a tam nájdeš človeka, ktorý ti cestu k pravde ukáže. Počúvol, šiel tam a človeka toho našiel. Bol to starček chudobne oblečený, ktorý mu na jeho pozdrav "Boh ti daj radostný deň odpovedal: "nemám nikdy zlý deň!" Na jeho ďalší pozdrav "Boh ti daj veľa zdaru", odpovedal s rovnakou istotou: "Nemám nikdy žiaden nezdar!" Na to mu povedal majster: "kiež by si bol šťastný a starček odpovedal: "Niesom nikdy nešťastný!"

Majster zostal prekvapene stáť a prosil ho, aby mu povedal, ako došiel k týmto názorom? A k tak veľkej múdrosti?

Starček ochotne rozprával. Všetko čo mám, od Boha mám; riadi všetko, čo sa okolo mňa deje. Tak som sa naučil byť spokojný. Ale predovšetkým som sa naučil milovať Boha.

Ak som hladný, velebím Boha. Ak som zimou skrehnutý, velebím Boha. Ak je sneh, dážď, zlé počasie, velebím Boha. Ak som predmetom ohovárania a pohŕdania, velebím Boha.

Preto nemám nikdy zlý deň.

Ty vravíš: "Boh ti daj veľa zdaru!" A ja ti vravím, že nemám nikdy žiadny nezdar. Preto, že žijem vo vôli Božej.

Čo mi Boh dáva a čo pre mňa robí, je pre mňa vždy to najlepšie. Nech je to blaho, alebo utrpenie, horkosť alebo slasť, všetko prijímam radostne ako najvyšší dar. Potom ma nemôže žiadny nezdar stretnúť.

Ty vravíš: "Kiež by si bol šťastný!" A ja ti vravím, že nie som nikdy nešťastný preto, že túžim jedine po tom, aby som bol s vôľou Božou zjednotený. Uviedol som svoju vôľu úplne do súladu s vôľou Božou, takže to, čo Boh chce, chcem aj ja.

Preto nie som nikdy nešťastný;

nemôžem byť nešťastný preto, že túžim len po jedinom! Byť vo vôli Božej a svoju vlastnú vôľu odovzdal som celkom vôli Jeho!

A čo keby ťa poslal do pekla?

Mám dve ramená, ktorými Ho objímam. Jedným ramenom je pravá pokora a druhým ramenom je láska.

Z toho som vyrozumel, povedal majster, že pravá láska a pokora sú priamou cestou k Bohu.

Kto vlastne si?

Som kráľ!

Ako to, kde máš poddaných?

Moji poddaní sú moje návyky, zlozvyky, žiadosti, túžby a ja nad nimi vládnem, podriaďujem ich sám sebe, pretože som kráľ!

Kde je tvoje kráľovstvo?

V mojom vnútri, pretože v ňom sídli svedomie!

Takto poučil starček majstra

Eckerharda, kde má hľadať Boha a Pravdu!


O troch sitách

Kazimierz Wójtowicz

K Sokratovi pribehol zadychčaný priateľ a lapajúc dych začal rozprávať:

"Počuj, Sokrates, musím ti niečo dôležité povedať... tvoj priateľ..."

,,Počkaj," prerušil ho mudrc, "preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?"

"Cez tri sitá?" čudoval sa posol správy.

"Áno, cez tri sitá. Prvé sito je pravda. Si si istý, že všetko, čo mi chceš povedať, je v súlade s pravdou?"

"No neviem, povedal mi to..."

"Áno, áno, ale iste si to preosial cez druhé sito, a tým je dobro. Ak to, čo mi chceš povedať, nie je pravda, je to určite dobré."

"Naopak!"

"Tak teda," prerušil ho filozof, "použi ešte tretie sito a rozmýšľaj, či to, čo mi chceš povedať, je nevyhnutne nutné."

"Nutné? Asi nie."

"Tak potom," usmial sa Sokrates, "ak to, čo mi chceš povedať, nie je pravda, ani dobré, ani nevyhnutne nutné, neobťažuj tým ani seba, ani mňa."


O poslaní klauna

Kazimierz Wójtowicz

Riaditeľ cirkusu, v ktorom vypukol požiar, prikázal klaunovi (oblečenému na večerné vystúpenie), aby z blízkej dediny privolal ľudí na pomoc. Umelec utekal, čo mu sily stačili, a zvolával ľudí, prosil o pomoc. Nik však neveril jeho dramatickému prejavu.

"Výborná reklama, možno sa smiať do prasknutia," tak hodnotili jeho prosby o pomoc. A smiali sa do popuku z výborného žartu.

Smiali sa dlho, až kým nezhorel cirkus, okolité polia a nakoniec ľahla popolom celá dedina.


O starenke, ktorá prišla neskoro

Kazimierz Wójtowicz

Jedného zimného večera - rozpráva stará ruská legenda - k starenke unavenej celodenným zhonom pribehli udychčaní pastieri z neďalekých hôr. Jeden cez druhého rozprávali o akomsi kráľovskom dieťati, ktoré sa narodilo pred chvíľou v maštali.

"Matka i dieťa potrebujú okamžitú pomoc. Ty to vieš najlepšie. Poď s nami," prosili nástojči-vo.

Ale starenka v takú studenú noc ani nepomyslela na to, vyjsť von z chalupy.

"Dnes nie, zajtra prídem," vravela. Pastieri ešte nejaký čas naliehali, ale starena sa nechcela dať prehovoriť. Dodržala slovo. Len čo sa začalo brieždiť, teplo sa obliekla, zabalila do šatky potrebné veci na takúto príležitosť, pribalila šatku pre matku a zlatú lyžičku pre dieťa a vydala sa v smere maštale, ako jej vysvetlili pastieri.

V maštali už nikto nebol. Len seno v jasliach a pošliapaná zem ukazovali na to, že včera sa tu naozaj stala neobyčajná udalosť.


O päťdesiatich troch minútach

Kazimierz Wójtowicz

Antoine de Saint-Exupéry dáva svojmu malému princovi stretnúť medzi inými aj čudného obchodníka.

Tento obchodník predával dokonalé tabletky proti smädu. Stačilo prehltnúť jednu raz za týždeň, a človek nemusel nič piť.

"Prečo to predávaš?" pýtal sa malý princ.

"Je to veľká úspora času," odpovedal predavač. "Odborníci vypočítali, že tieto tabletky ušetria týždenne 53 minút."

"Čo sa robí s tými päťdesiatimi troma minútami?"

"To, čo kto chce!"

"Keby som mal 53 minút času, pomaličky by som sa vydal na cestu k studni," hútal si malý princ.


O zametačovi ulíc

Kazimierz Wójtowicz

Žil raz istý zametač ulíc, ktorý svoju prácu vykonával svedomito a s radosťou. Keď zametal ulice, konal tú prácu spokojne, systematicky a precízne. Počas dlhých rokov práce získal mnohé skúsenosti, o ktoré sa rád podelil so svojimi poslucháčmi. Tu je jedna rada od múdreho zametača:

Niekedy má človek pred sebou veľmi dlhú ulicu. Vtedy si myslí: Bože môj, ja túto ulicu nikdy nedokončím. Potom sa začne ponáhľať, začína zametať stále rýchlejšie, no z ulice vôbec neubúda. Začína byť nervózny a nakoniec padá od únavy. Ulica však čaká na jeho metlu. Toto je zlá metóda. Nie je možné myslieť na celú ulicu naraz. Treba myslieť len na najbližší krok, na najbližší nádych, na najbližší pohyb metly. To prináša radosť. Takýmto spôsobom ani nezbadáš, ako krok za krokom prejdeš celú ulicu.


V rybárskom člne

Heinrich Böll

Z nemčiny preložil Ján Pisárčik

V istom prístave na západoeurópskom pobreží leží oblečený muž vo svojom rybárskom člne a drieme. Elegantný turista vkladá práve nový farebný film do aparátu, aby sfotografoval idylický obraz: belasá obloha, zelené more so snehobielymi hrebeňmi vĺn, čierny čln, červená rybárska čiapka. Cvak. Ešte raz: cvak, a pretože všetko do tretice a istota je istota, ešte raz: cvak.

Rušivý, takmer nepríjemný zvuk prebudí driemajúceho rybára, ktorý sa ospalo dvíha, ospalo siaha po svojej cigaretovej škatule, no skôr ako ju nájde, už mu ochotný turista otŕča škatuľku popod nos. No nestrká mu cigaretu priamo do úst, lež kladie mu ju do ruky. A štvrtý cvak zapaľovača uzatvára pohotovú zdvorilosť. Táto sotva badateľná, takmer nepozorovateľná ochota, vyvoláva trapné rozpaky, ktoré sa turista – znalý tamojšej reči – usiloval preklenúť rozhovorom.

- Dnes budete mať dobrý lov.

Rybár prikývol hlavou.

- Predpokladajú na dnes pekné počasie, pokračoval turista.

Rybár pokrútil hlavou.

- Nepôjdete dnes na more?

Rybár zas pokrútil záporné hlavou a turista sa stával ešte nervóznejším. Akiste mu leží na srdci blaho chudobne oblečeného rybára. V srdci pociťuje smútok nad prepasenou príležitosťou.

- Akiste sa necítite dobre.

Konečne rybár prechádza od posunkovej reči k slovnej.

- Cítim sa výborne, vraví. Nikdy som sa necítil lepšie.

Vstáva, narovnáva sa, akoby chcel ukázať, ako je atleticky vyvinutý.

- Cítim sa fantasticky.

Výraz tváre turistu stáva sa čoraz nešťastlivejší a nevie už potlačiť v sebe otázku, ktorá mu hrozí roztrhať srdce.

- Nuž, prečo teda nejdete na more? Odpoveď prichádza rýchlo a krátko.

- Lebo som bol už dnes ráno na mori.

- Bol dobrý lov?

- Bol taký dobrý, že nepotrebujem ísť ešte raz. Mal som v košoch dva morské raky a chytil som do siete takmer dva tucty makrel.

Rybár sa teda celkom prebral, rozjaril sa a poklepal uspokojivo turistu po pleci. Jeho ustarostený výraz tváre javil sa mu ako výraz neprístojnej, predsa však dojímajúcej starostlivostí.

- Mám dosť na zajtra i na pozajtra, - vraví, aby uľavil cudzincovej duši. Zapálite si jednu z mojich cigariet?

- Áno, ďakujem!

Vložili si cigarety do úst, piate cvak, cudzinec krúti nechápavo hlavou, sadne si na okraj člna, odloží aparát, lebo teraz bude potrebovať obidve ruky, aby dodal svojej reči dôraznosti.

- Nechcem sa miešať do vašich osobných vecí, vraví, ale predstavte si len, že by ste vyšli dnes druhý, tretí, hádam i piaty raz: a že by ste chytili tri, štyri, päť, dokonca azda i desať tuctov makrel... Len si to predstavte! Vyšli by ste na more dva, tri hádam i štyrikrát a to nielen dnes, ale i zajtra, pozajtra, ba každý deň: za priaznivého počasia. Viete, čo by to znamenalo!?

Rybár opäť pokrútil hlavou.

- Mohli by ste si kúpiť najneskoršie do roka motor do člna. Do dvoch rokov ešte jeden čln, o tri-štyri roky by ste mohli mať azda i menšiu loď. S dvoma člnmi alebo s loďou by ste prirodzene chytili viacej. Časom by ste mohli mať i dve lode. Mohli by ste...

Oduševnenie mu na chvíľku zadrhlo hlas.

- Postavili by ste si malú chladiareň,

hádam aj udiareň, neskoršie konzerváreň. Mohli by ste lietať na vlastnom vrtuľníku, dávať pokyny svojim lodiciam vlastným rozhlasom a nachytať celé húfy rýb. Mohli by ste dostať monopol na lov lososov, otvoriť rybnú reštauráciu. Morské raky vyvážať priamo do Paríža a potom...

Nadšenie opäť zadrhlo cudzincovi reč. Krútil hlavou, zarmútený v hlbinách srdca. Radosť z dovolenky bola takmer preč. Díva sa akoby bez seba na spokojne sa kolísajúce vlnky, v ktorých veselo poskakujú nepochytané ryby.

- A potom, - pokračuje, no znova mu vzrušenie zadrhne reč.

Rybár ho poklope po pleciach ako decko, čo sa zaseklo.

- Čo potom? – pýta sa ho ticho.

- Potom, - vzmáha sa cudzinec a hovorí s tichým oduševnením: potom by ste mohli pokojne sedieť tu v prístave. Podriemkavať na slnku a dívať sa na nádherné more.

- Ale veď to robím už teraz, vraví rybár. Sedím pokojne v prístave a podriemkavam. Len vaše cvakanie ma v tom vyrušilo.


Božie Srdce varuje

Krásny som - a málokto ma miluje.

Dobrý som - a kto má vo mne záľubu?

Bohatý som - kto si však žiada mojich pokladov?

Múdry som - kto chodí ku mne po radu?

Mocný som - kto hľadá pri mne oporu?

Tvorca som - prečo spoliehate na tvory?!

Svetlo som - vy vo tmách máte záľubu!

Večný som - vy pre časnosť sa namáhate!

Pravda som - a predsa ku lži lipnete!

Svätý som - vy hriechu holdujete!

Láska som - prečo stále vzdorujete?!

Sudca som - ja súdiť budem celý svet;


Bez lásky...

1.list Jánov 14,16

Povinnosť bez lásky zvádza k mrzutosti.

Zodpovednosť bez lásky zvádza k bezohľadnosti.

Spravodlivosť bez lásky zvádza k tvrdosti.

Dôvtip bez lásky zvádza k chytráčeniu.

Prívetivosť bez lásky zvádza k pokrytectvu.

Poriadok bez lásky zvádza k malichernosti.

Česť bez lásky zvádza k pýche.

Vlastníctvo bez lásky zvádza k lakomstvu.

Viera bez lásky zvádza k fanatizmu.

Múdrosť bez lásky zvádza k povýšenosti.

Pravda bez lásky zvádza k neústupnosti.

Život bez lásky zvádza k bezbožnosti, lebo

"Boh je láska, a kto zostáva v láske,

zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom."


Svitanie

V. S.

Krokom pomalým odchádza noc, s rukami plnými odchádza, držala moc. Svetlo je noc, ešte vraví, pred lúčom Svetla nemoc nezatají.

Odchádza západom pred svitaním, navždy a hľa koľkí chcú udržať noc. Ona však odchádza pred lúčom Pravdy a hľa - koľkí chcú udržať jej moc!

Deň Pravdy svitá, noc stráca moc, prichádza radosť, smiech i žalostenie, a predsa jar, ktorá nepominie, túžby spln, v žiarivom Svetle naplnenie.

Len pre tých nádej pohasína, ktorí chcú vidieť iba seba, opojenie, ako v horúčke za nocou kráčajú, hľadajúc omámenie, im znie: "čistému je všetko čisté", im srdce chladne, kamenie...

To svedomie, ľudia chráňme si, vieru za pôžitok, pohodlie nemeňme, veď to nočné ilúziu svetla vytvára si, a my, ľudia, so Svetlom sa stretneme!


Ja som svetlo sveta.

P. Félix

Svetlo, svetlo! Volá ten, na ktorého zapadá noc, nie noc pokoja a odpočinku, ale noc strašidiel a bezsennosti, noc chorých alebo vylúpených očí, noc hrobov a smrti. Tak sa ponosoval už starý slepý Tobiáš: "Akože môžem mať radosť, keď sedím vo tme a nevidím jasnosti svetla? (5, 12).

Kto nič nevidí, ten nič nevie! Je to pravda? Keď nevidí oko, vidí duša. Ale keď ani duša nevidí? Keď nevidí duša, darmo sa díva oko. "Boli ste temnosťou", vraví apoštol (Ef. 5, 8), "ale teraz ste svetlom v Pánovi. Ako synovia svetla žite!"

Áno, "svetlo zasvietilo spravodlivým, a radosť tým, ktorí sú úprimného srdca." (Ž. 96, 11). "Národ, ktorý sedel v temnosti, vidí veľké svetlo, a svetlo vyšlo sediacim v kraji smrtného tieňa." (Matúš 4,16 )

Toto svetlo rozsvietilo staručkého Simeona takou jasnosťou, že spoznal Vykupiteľa a žiadal si od radosti zomrieť. Spoznal ho a vyhlásil ho za to "Svetlo", ktoré malo prísť osvietiť všetky národy.

Ježiš Kristus je svetlo sveta. "Sladké je svetlo, a príjemné je očiam vidieť slnko! (Kaz. 11, 7). Či nebudú naše oči vždy obrátené na toto svetlo, ako tvár slnečného kvetu, ktorá sa vždy díva na slnko? Či nebude toto "svetlo tešiť našu dušu?" (Prísl. 15, 30.)

"Ale, vy bratia, nie ste vo tme, aby onen deň vás prekvapil ako zlodej; lebo všetci ste synmi svetla, synmi dňa." (1. Tes. 5, 4.)

"Ovocie svetla je vo veľkej dobrote, spravodlivosti a pravde." (Ef. 5, 9) "Kto miluje brata, ostáva vo svetle; a kto nenávidí, ten je ešte teraz vo tme." (1. Ján 2, 4.)

Ten je ešte teraz vo tme, Ó svet náš, v akej tme žiješ ešte? Lebo, kde je tvoja dobrota a spravodlivosť a pravda? Kde je tvoja láska? "Svetlo vo tmách svieti, ale tmy ho nepochopili." (Ján 1, 5.)

Slnko vychádza a svieti každý deň. A slepý ho nevidí, slepý nevidí nič. Oslepli nám oči, oslepli nám duše. Preto sme takí smutní, preto trpíme toľko. A blíži sa koniec nášmu životu. Bez svetla, bez slnka je život nemožný.

Mať také Slnko večného života, ako my máme Otca, a netešiť sa "nekráčať ako dietky svetla?" (1. Tes. 5,4.)

Slepota sa ťažko lieči. Duševnú slepotu môže len sám Boh vyliečiť, Bezo mňa nemôžete nič činiť" (Ján 15, 5.), ani mena Ježiš vysloviť, "iba v Duchu svätom". (1. Kor. 12, 3.)

Nenáleží nám, ani neosoží, nariekať, nadávať, obviňovať; len pomáhať treba, len modliť sa o milosť Božiu.

K Pánovi Ježišovi sa priviňme, ale svoje modly a tie im zasvätené háje, tie zrúťme dočista. Ani naše chúťky, ani vrtochy nám rovných smrteľníkov nech nepanujú nad nami a nad svetom, lež vôľa Otca nebeského ako v nebi, tak aj na zemi.


Čo je láska?

Anthony de Mello

Šťastní sú tí sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť" (Lk 12, 37).

Všetci ľudia hľadajú lásku. Veď každý človek je presvedčený, že iba láska má hodnotu a dáva zmysel životu. Ale iba málokto chápe, čo láska v skutočnosti je a ako sa rodí v ľudskom srdci.

Láska sa často stotožňuje so sympatiami voči iným ľuďom, so žičlivosťou, či s ochotou pomôcť. Ale všetko toto samo o sebe nie je láska.

Láska sa prejavuje v tom, že človek dokáže vidieť druhého človeka takého, aký vskutku je tu a teraz.

Láska sa stráca, ak človek má rád len takého človeka, aký je v jeho predstavách, túžbach či spomienkach. V takom prípade nemá lásku k osobe, ale k idee podľa svojich predstáv. Alebo miluje osobu ako predmet svojich túžob, a nie pre ňu samu.

Preto prvým úkonom lásky je vidieť osobu alebo predmet taký, aký vskutku je. A to si žiada veľkú disciplínu a ochotu opúšťať vlastné túžby, predsudky, spomienky, projekcie a úzkoprsé pohľady.

Väčšina ľudí si volí radšej ponorenie sa do víru dobrých skutkov a služby než podrobenie sa takejto askéze. Keď sa podujímaš pomôcť osobe, ktorú nepoznáš, ide ti o uspokojenie jej potrieb, alebo o uspokojenie seba? Teda prvou zložkou lásky je pravdivo vidieť druhého človeka.

Druhá zložka je rovnako dôležitá. Pri nej ide o pravdivé videnie seba a triezve zameranie svedomia na vlastné motívy, city, potreby, nepoctivosti, hľadanie seba samého, sklony ku kontrole a manipulácii. To znamená nazývať veci ich pravým menom nezávisle od toho, ako bolestné môže byť odkrytie pravdy a jeho následky.

Keď dosiahneš také poznanie druhého i seba, budeš vedieť, čo je láska. Keď tvoje srdce bude pripravené, bedliace, čisté, žičlivé, tvoj pohľad bude jasný. Žičlivosť spôsobí, že v každej situácii zodpovedne zareaguješ.

Ak naozaj túžiš po láske, daj si námahu, aby si pravdivo videl. Pozri sa na niekoho, koho nemáš rád, a pravdivo viď svoj predsudok. Pozri sa na niekoho, na koho máš silnú väzbu, alebo na niečo, bez čoho sa nemôžeš zaobísť, a pravdivo viď nezmyselnosť tejto väzby. Zadívaj sa s láskou na ľudské tváre i správanie. Zasväť chvíľu času úchvatnému pohľadu na prírodu, vtáčí let, kvitnúci kvet, tok rieky, východ mesiaca, siluetu hory na obzore neba. Vtedy pancier okolo tvojho srdca začne sa roztápať a srdce ti ožije žičlivosťou a jemnou otvorenosťou. Rozptýlia sa temnoty v tvojich očiach, začneš vidieť jasne a prenikavo. A navyše spoznáš, čo je láska.


O šťastí

Anthony de Mello  – Jozef Mydla

Prizri sa svetu a uvidíš, že niet šťastia okolo teba ani v tebe samom. Vieš prečo? Možno budeš hľadať príčinu v samote, útlaku, vojne, nenávisti či v ateizme. A nebudeš mať pravdu. Je iba jedna príčina nedostatku šťastia: falošné predstavy, tak veľmi udomácnené, zovšeobecnené a uznávané, že ti nikdy nepríde na um, aby si o nich zapochyboval. Pre tie predstavy sa dívaš na svet a na seba zdeformovaným spôsobom. A vôbec si neuvedomuješ, že tvoje videnie vecí je znetvorené. Rozhliadni sa okolo seba, či nájdeš čo i len jednu osobu, ktorá je naozaj šťastná – čiže slobodná od strachu, od obáv rozličného pôvodu, nepokojov, napätia, smútku a starostí.

Preto by si mal vyspieť k záveru, že tie predstavy, ktoré máš spoločné s toľkými ľuďmi, sú pochybné. Nechceš nič hýbať, aby si nemal starosti. Zvykol si si v nešťastí obviňovať seba, a nie idey a predpoklady pochádzajúce z prostredia svojej kultúry. Žiaľ, väčšina ľudí si nevie poradiť vo svojom nešťastí. Podobne ako človek, ktorý sníva, nemá však najmenšie vedomie o tom, že sníva.

Aké falošné predstavy ti prekážajú v šťastí? Uveďme niekoľko príkladov:

"Nemôžem byť šťastný bez toho, k čomu mám osobitný vzťah a čo má cenu." – To nie je pravda. V živote niet takej chvíle, aby sme mali všetko, čo potrebujeme, aby sme sa cítili šťastnými. Porozmýšľaj o tom... Ak si nešťastný, to preto, že celý čas myslíš viac na to, čo nemáš, namiesto toho, aby si bol vďačný za to, čo máš v danej chvíli.

"Šťastie, to je budúcnosť." – Klam! Si naozajšťastný už teraz, ale ty o tom nevieš, lebo tvoje nesprávne názory, tvoje pokrivené obrazy

vecí ťa v celom rade životných úloh uzavreli do osídel strachu, nepokoja, väzieb, konfliktov, pocitu viny. Keby si bol schopný pozrieť sa ďalej, než siaha to všetko, pochopil by si, že si šťastný, iba o tom nevieš.

"Šťastie sa objaví, keď sa mi podarí zmeniť situáciu, v ktorej sa nachádzam, alebo vymeniť ľudí, ktorí žijú okolo mňa." – Ani to nie je pravda. Zbytočne strácaš energiu v úsilí nanovo usporiadať svet okolo seba. Ak je tvojim povolaním meniť svet, tak choď smelo dopredu a zmeň ho, ale neprechovávaj v sebe falošné predstavy, že ťa to urobí šťastným. Nie svet a ľudia okolo teba ťa robia šťastným alebo nešťastným, ale tvoje myslenie. Ak naozaj hľadáš šťastie, tak prestaň strácať energiu na úsilie zbaviť sa plešiny, získať atraktívnu postavu, zmeniť miesto bývania, prácu, spoločenstvo, štýl života. V hĺbke svojho srdca vieš, že márniš svoje sily a energiu, aby si dosiahol to, čo ťa urobí šťastným.

"Keď sa splnia všetky moje túžby, budem šťastný." – Nepravda! To tvoje vlastné túžby a väzby sú príčinou tvojich napätí, frustrácií a straty pocitu bezpečnosti. Staneš sa nervóznym a plným strachu. Zoraď na papier všetky svoje väzby a túžby a ku každej z nich napíš. "V hĺbke srdca viem, že keď si toto vydobyjem, nedosiahnem šťastie." A dlho uvažuj o pravde skrytej v týchto slovách. Splnenie túžob ti môže spôsobiť radosť, nadchnúť ťa len na chvíľu. Nemýľ si to so šťastím!

Čo je teda šťastie? Málo ľudí ho pozná a nikto ti nepovie, čo to je, lebo šťastie nemožno opísať. Či môžeš človekovi, ktorý celý život žije vo tme, opísať slovami svetlo? Či dokážeš vysvetliť skutočnosť tomu, kto sníva? Pochop svoju tmu a ona zanikne. Vtedy môžeš vedieť, čo je svetlo. Pochop, že tvoj ťažký sen je ťažkým snom a on sa skončí a ty sa prebudíš do skutočnosti. Pochop svoje falošné názory a opustia ťa. Vtedy spoznáš šťastie.

Ak ľudia tak veľmi túžia po šťastí, prečo sa nesnažia porozumieť, že ich predstavy a názory sú falošné?

Ponajprv preto, že nikdy im nepríde na myseľ, či sú falošné. Ba viac, neberú ich ako predstavy a názory, lež pokladajú ich za skutočnosť.

Potom kvôli strachu zo straty svojho sveta túžob, väzieb, strachu, tlaku spoločnosti, napätí, ambícií, starostí, popretkávaných krátkymi chvíľami radosti, úľavy a nadšenia, ktoré so sebou prinášajú.

Predstav si niekoho, kto sa bojí opustiť ťažký sen – márny život, lebo to je jeho jediný známy svet. To je obraz teba a iných ľudí. Ak túžiš dosiahnuť pravé šťastie, musíš byť pripravený stratiť všetko, čo vlastníš. "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojim učeníkom" (Luk. 14, 26). Ako to možno urobiť? Netreba sa zriekať ani rezignovať. Totiž keď sa čohosi zriekaš nasilu, ešte viac sa s tým viažeš. Ale radšej sa dívaj na to ako na márnosť, na ťažký sen, lebo tým v skutočnosti je. Tentoraz nezaujato, či to budeš mať, alebo nie, nebude ťa to obmedzovať a nemôže ťa to zraniť. Potom sa oslobodíš zo svojho sna, zo svojej temnoty, strachu i z nedostatku šťastia.

Preto venuj trochu času tomu, aby si každú z tých osôb alebo vecí, ktorých sa tak kŕčovito držíš, zbadal takú, aká naozaj je – ako márnosť, ťažký sen, ktorý ťa z jednej strany hýbe a pôsobí ti radosť, ale z druhej strany prináša zármutok, nedostatok pevnosti, napätie, nepokoj, strach a nešťastie.

Ľahko zanecháš všetko, keď sa toho prestaneš kŕčovito pridržiavať. Potom ťa tvoja prirodzenosť nebude môcť zraniť. Vydáš svedectvo o tajomnom stave nekončiaceho sa šťastia a pokoja. A porozumieš, aké veľmi pravdivé sú slová, že kto prestane byť tak veľmi naviazaný na svojich bratov a sestry, otca a matku, na svoje deti, zem alebo domov... dostane stonásobnú náhradu a získa večný život.

Nehľadám svoje šťastie tam, kde nie je? Nehľadám ho vo veciach? Nehľadám ho v ľuďoch?

Pravé šťastie je v mojom srdci vtedy, keď je v ňom láska, ktorou milujem Boha nadovšetko a dávam mu prvé miesto vo svojom živote.


Cesta k slobode

Anthony de Mello - Jozef Mydla

Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn Človeka nemá kde hlavu skloniť. (Mt 8, 20)

Predstav si niekoho, koho máš rád. Či nechceš byť pre neho človekom, ktorý má význam pre jeho život? Netúžiš po tom, aby sa táto osoba osobitne zaujímala o teba? Potom si uvedom, ako prehnane čakáš, aby ťa iní využili pre seba.

Pripomína to situáciu, v ktorej by ti ktosi povedal: Pre mňa máš význam len vtedy, keď sa prispôsobíš mojim požiadavkám. Ak nebudeš plniť moje očakávania, prestaneš byť pre mňa zaujímavý.

Ale ty predsa chceš zohrať v živote niekoho významnú úlohu. A za to platíš cenou svojej slobody. Tancuješ tak, ako ti iní hrajú. Pozastav sa na chvíľu a spýtaj sa seba samého, či sa oplatí dávať takú vysokú cenu...

A teraz si predstav, že by si osobu, na ktorej ti záleží, oslovil takto: Dovoľ mi zostať sebou samým, zachovať si svoje myšlienky a spôsoby. Možno sa ti zdá, že sa dožaduješ nemožnej veci. Veď očakávaš niečiu priazeň, to v podstate značí neustále spôsobovať druhému radosti, príjemnosti. A to znamená stratiť slobodu...

Ak nechceš stratiť slobodu a ak chceš dopriať slobodu aj tomu, koho máš rád, predstav si, ako mu hovoríš: Dovoľujem ti byť sebou samým, mať vlastné myšlienky, ísť za vlastnými náklonnosťami, správať sa svojským spôsobom.

Tieto slová môžeš povedať ako človek, ktorý sa kŕčovito drží svojich väzieb, ako vykorisťovateľ, ktorý si myslí, že bez druhého nemôže žiť a byť šťastný.

No tie isté slová môžeš povedať veľkodušne tak, že vo chvíli výpovede sa stratí všetka manipulácia, vykorisťovanie, pocit závislosti a žiarlivosti. Potom tá druhá osoba prestane byť pre teba kýmsi výnimočným. Bude taká dôležitá ako východ slnka alebo symfónia, ktorá je pekná sama o sebe. Potom milovaná osoba bude patriť nielen tebe, ale každému.

Znovu a znovu si opakuj: Dovoľujem ti byť sebou samým... Ak budú tieto slová pravdivo znieť v tvojom srdci, staneš sa slobodným človekom. Teraz budeš schopný milovať pravou láskou. Ak sa niekoho držíš kŕčovito, tak mu dávaš nie lásku, ale reťaz, ktorou ste obaja spútaní. Láska môže žiť iba v slobode. Skutočná láska hľadá dobro milovanej osoby.


Čo je Pravda?

Zo staršej verzie evanjelia pred Nikejským koncilom r. 325

A opäť sa zhromaždili všetci dvanásti v tieni paliem a jeden z nich, Tomáš, hovoril k ostatným:

"Čo je Pravda? Lebo tie isté veci zdajú sa byť rôznym ľuďom, ba tomu istému človeku v rôznych dobách rôzne. Čo je teda Pravda?"

A ako tak hovoril, zjavil sa Ježíš v ich strede a hovoril:

"Jediná večná Pravda je v Bohu samotnom. Lebo nikto nevie, čo vie sám Boh, ktorý je všetkým vo všetkom. Ľuďom sa môže Pravda odhaliť podľa ich schopností pochopenia a prijatia. Pravda, jediná, je mnohostranná. Jeden vidí jednu jej stránku, druhý zase inú, a jedni viac než druhí, tak ako je to každému dané.

Viďte kryštál: jediné svetlo sa trblieta na jeho dvanástich, ba štyrikrát dvanástich plochách, a každá jeho plocha odráža jeden jeho lúč. Jeden človek hľadí na jednu plochu, iný zase na inú, a predsa je to jeden kryštál a jedno svetlo, ktoré vyžaruje na všetkých.

A pozrite sa na človeka, ktorý stúpa na horu, dosiahol hrebeň a hovorí: tam je vrchol hory, vylezieme naň. Keď potom dosiahnu tú výšku, hľa, nad sebou vidia ďalší, pokiaľ nedôjdu na vrchol, nad ktorým už žiadny ďalší vrchol neuvidia. Tak je tomu tiež s Pravdou.

Ja som Pravda, cesta a život

a ja som vám dal Pravdu, ktorú som prijal zhora. A čo vidí a prijme jeden, to nevidí a neprijme iný. Čo sa zdá pravdou jedným, nezdá sa pravdou druhým. Ti, ktorí sú dole v údolí, nevidia to, čo vidia tí, ktorí stoja hore.

Predsa je každému pravdou to, čo vidí, dokiaľ mu nebude zjavená vyššia pravda a duša, ktorá môže prijať viac svetla, tiež viac svetla dostane. Preto nezavrhujte iných, aby ste sami neboli zavrhnutí.

Ak budete dodržovať svätý zákon lásky, ktorý som vám dal, tak sa vám bude viac a viac odhaľovať Pravda a Duch Pravdy, ktorý prichádza zhora, vás povedie, možno snáď aj mnohými okľukami k celej Pravde, tak ako viedol ohnivý mrak deti Izraela púšťou.

Buďte verní svetlu, ktoré máte, dokiaľ vám nebude dané vyššie svetlo.

Hľadajte Svetlo a budete žiť v prebytku. Nedopriavajte si odpočinok, dokiaľ ho (Svetlo) nenájdete.

Boh vám dal všetku Pravdu, podobnú rebríku s mnohými priečkami, k oslobodeniu a zdokonaleniu duše. Pravdu dneška opustíte pre vyššiu pravdu zajtrajška. Usilujte o dokonalosť.

Ti, ktorí dodržujú zákon, ktorý som vám dal, zachránia svoje duše, akokoľvek rôzne vidia Pravdu, ktorú som vám priniesol."

***

"Čo je Pravda?"

Pravda je to večné a nepremenné! To, čo sa vo svojej forme nikdy nemení, ale je také, aké to bolo už od večnosti a vždy bude, aké je teraz. Nemôže preto nikdy ani doznať pokroku, pretože už od počiatku to bolo dokonalé Pravda je skutočná, je "súcna"! Súcnym je jedine skutočný Život. Celý vesmír sa "opiera" o tuto Pravdu!

Abd-ru-shin


Víťazstvo Pravdy

majster Ján Hus

HĽADAJ PRAVDU,

každý ju hľadaj a keď ju nájdeš, potom

POČUJ PRAVDU,

pozorne jej načúvaj a ak poznáš ju, potom

UČ SA PRAVDE

a snaž sa poznať jej veľkosť a keď sa ju naučíš, potom

MILUJ PRAVDU

pretože Pravda a Láska sú nerozdeliteľné a keď ju poznáš, potom

VRAV PRAVDU

všetkým, kto ju hľadajú a ak je nutné vystúpiť proti nepriateľom Pravdy, potom

BRÁŇ PRAVDU

a nikdy od nej neupusti pre niečo iné, ale

DRŽ PRAVDU

pevne vo svojom srdci a ak bude to nutné pre svedectvo Svetla a z Vôle Božej, potom

BRÁŇ TÚTO PRAVDU AŽ DO SMRTI!


Hymna lásky

Prvý list apoštola Pavla Korintským, 13

A čo by som hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými a nemal by som lásky, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal a lásky by som nemal - nič nie som!

A čo by som rozdal všetok svoj majetok i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevypína, nenadúva sa, nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nekoná zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa a všetko pretrpí.

Láska nikdy neprestane. Kdežto proroctva sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie. Lebo sčiastky poznávame a s čiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, ako by v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh). Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje ale najväčšia z nich je láska.


Hovor pravdu všade – ale správne!

Susanne Schwartzkopffová

Čo tu znamená správne? Vari nie je pravda vždy pravda, vždy správna? Pravda. Ona je a ona má byť vyslovená jasne a zreteľne – stop, tu už narážame. Musí byť každá pravda vyslovená? Nie, určite nie. Mlčanie je často výrečnejšie než slová, aj keď obsahujú pravdu.

"A kedy nastáva taký prípad?", pýtate sa. A ja hovorím: "Vždy, keď pravda, ak je vyslovená, do slov odetá, a keď ju nemožno vziať späť, zraní druhého tak, že cíti len úder, ale pravdu necháva ležať. Taký prípad je častý. Nie každý je pripravený načúvať pravde, alebo s ňou dokonca súhlasiť a prijať ju. My, ľudia, sme oveľa viac naklonení nepríjemné skrášľovať, retušovať, nechať bokom a prejsť na inú tému."

Skúmajte sa. Nie je to tak? Pravda, jasná vo svojej priezračnosti, uvádza, čo je posunuté, do pravej polohy, vylučuje nemilosrdné klamanie; nemôže inak, musí sa vyznávať. A potom tu stojí a pozerá na okolostojacich spýtavými očami – s výčitkami, a preto len tam sa má dostať k slovu, kde sú ľudia pripravení ju prijať. Poznávame to na spôsobe, ako je otázka pýtajúcich sa stavaná, otázka, na ktorú by sme vedeli dať rozhodnú odpoveď. Vidíme to na posunkoch, kde ľudia výčitku prijímajú, pretože je oprávnená. Poznáme to na držaní tela, na gestách, často odmietavých a na slovách. Potom, potom dáme ako odpoveď mlčanie.

Toto mlčanie je pre druhého pociťovateľné, kladie sa ako tlak na jeho dušu a znovu vyvstáva, akonáhle sme sa rozišli. Pýta sa: "Ako to vlastne bolo, čo chcel môj partner povedať? Čo predo mnou zamlčal?"

Vidíte, to je to ukladanie kvasu do duší – prostým mlčaním. Ony nenájdu pokoj, dokiaľ si samy nedajú odpoveď.

Učme sa teda mlčať, ľudia, tam, kde je mlčanie výrečnejšie ako slová. Prenechajte to poslucháčovi, ktorý mlčanie musí prijať, a v ktorom ono prebudí otázky.

Pravda je drahocenný majetok; nemalo by sa ňou plytvať, nikdy a za žiadnych okolností. Komu zverujem pravdu, ten jej má byť tiež hodný a má ju prijať s úprimným srdcom. Niečo iné sú však vysvetľujúce rozhovory. Kde je nejasnosť, malo by sa ísť na telo, jasné svetlo by malo padnúť na všetko, čo s tým súvisí, a rýdze vyciťovanie pravdy bude môcť dovoliť nájsť cestu, vedúcu k vyjasneniu. Pri takom hľadaní mali by sa obchádzky odmietnuť. Obchádzanie nepomôže, iba mätie. Priama cesta vedie von a výsledkom je citeľné uľahčenie účastníkov, lebo pravda sa pre všetkých stala presvedčivou.

Teraz si to zhrňme: Pravda vždy a všade, nie však za každých okolností odetá do slov, hlasno prednesených. Hľadať pravdu tam, kde ešte musí byť vyjasnená. A čo bolo to tretie? Je to najvnútornejšia, najhlbšia túžba putovať vo svetle Pravdy na ceste života a tu nie sme odkázaní len na seba samých. Pomáhajúce ruky odhrnú nabok závoje, ktoré ešte zatemňujú, pomáhajúce ruky nechajú padnúť svetlý lúč svetla na otázky a pochybnosti, takže neotrasiteľne vieme:

"Pravda jestvuje, len ju musíme dychtivo hľadať." Ona sa dá nájsť všade, na všetkých cestách. Avšak každý prežíva svoju pravdu. Celej Pravdy sa nedostane nikomu. Ona je tak veľká ako Boh sám.


Človek a Desatoro prikázaní

Poznáme Zákony Božie a vieme veľmi dobre v čom ich prestupujú tí druhí!

Nastavujeme zrkadlá ľudských chyb, aby videli, že nedobre konajú tí druhí!

Obraciame sa plní smútku a pokory od tých druhých - ktorí toľko chybujú; a my zdesení sme, lebo vidíme, ako cesta ich sa zatáča a vedie do priepasti.

Denne berieme desatoro Božie do úst, aby sme pripomenuli priestupky proti nim, tým druhým!

Vidíme čo aj najmenší chybný krok, ktorý urobia tí druhí!

Medové slová falošnej lásky denne kárajú, lebo k lepšiemu zmeniť sa majú - tí druhí, tí druhí!

Nie ja - ale tí druhí!

Človek, ktorý ideš cestami zeme a hľadáš svoj cieľ, odhoď konečne masku svojej pýchy, ktorú nesieš s tak falošnou pokorou! Do kolísky bola ti daná láska. Len a len láska!

Slnko milosrdenstva Božieho svietilo ti na cestu, aby si nezablúdil.

Ale ty, ó človeče, odhodil

si sebaisto dary vznešené, a na svoju tvár plnú zdanlivej vľúdnosti nasadil si sebe - masku sebalásky. Tú nesieš - dôležito a pyšne a prehliadaš chybujúce davy tých druhých!

Ale dávno, dávno je tomu, čo tvoja matka sklonila sa po prvýkrát nad kolískou tvojou. Čas pomaly, ale isto vedie ťa k pozemskému hrobu !

A teraz Čuj!

To chceš masku svoju niesť až za hrob?

Áno, len krátky čas pozemskej púte máš možnosť skryť sa za masku svoju a pozlátko pestrých šiat.

Je ponechané tebe na vôli, kam skloníš misku skutkov svojich. Ale čo potom?

Tam kde končí tento život, tam začína ten ďalší - ten iný, ktorý bezo zvyšku budeš prežívať - celkom sám!

A do prázdna vztýči sa tvoj prst, ktorý by chcel ukázať na tých druhých!

Sám budeš! Počúvaj dobre!

Len ten, kto videl blížneho svojho, ako seba samého a podľa toho sa k nemu skláňal vo svojej dobrote, len ten nájde na druhom brehu rozvitú kyticu lásky, ktorú mu radostne ku pomoci podajú ruky blížnych.

Ako ich miloval, na tomto svete, tak oni milovať budú jeho až raz s nimi stretne sa tam - na druhom brehu.

Pamätaj! Neustále sa hráš so slovami, neustále nosíš svoju masku. Daj ale pozor!

Ak ponesieš svoju masku až do konca svojich dní, priľne k tebe pevne a skazonosne. A nič na svete ťa od nej neodlúči!

Tam však - na druhej strane, pýcha tvoja stratí oporu hmoty.

Tam potom - Svetlo Života ťa presvieti lúčmi žiariacimi a na povrch vynesie všetky tvoje slabosti a chyby a bez ľútosti položí ich na misku váh a neomylne zváži ľudskosť tvoju.

Nie ti druhí!

Nie ich skutky, ale tvoje vlastné budú ti mostom na rázcestí života a smrti!

Po svojich cestách musíš teraz ísť za svojim cieľom, nikto za teba neponesie uzlíček tvojich vín!

Ty sám ho musíš niesť a na koberci Súdu predostrieť!

A preto pamätaj si duša milá, už nikdy nehľadaj chyby u tých druhých! Nesleduj žiarlivo len ich kroky!

Zrkadlo si nastavuj len pre svoju vlastnú tvár!

A počúvaj stále hlas vlastného svedomia, ktorý ťa varuje.

Neskláňaj hlavu svoju vo falošnej pokore.

Ale zdvihni svoje oči k modrému nebu, zopni ruky a úprimne pros Boha Otca, aby ťa neopustil v hodine posledného súdu.

Desatoro prikázaní Božích maj v úcte, a nedovoľ, aby ješitnosť tvojho rozumu narušila vieru tvoju.

Jedine potom povedať môžeš - že poznáš!

Jedine potom zvolať môžeš - že vieš!

Až rieka tvojho citu sa rozleje do ďaleká a strhne brehy pýchy tvojej, potom vedz, že budú spasené všetky deti sveta.

A preto vedz, že na tebe záleží!!!

A nielen na tých druhých!!

O učení

Benjamin Britten

S učením je to ako s veslovaním proti prúdu. Len čo prestaneš na malú chvíľu, už ťa prúd vody unáša naspať.


O múdrosti

L. N. Tolstoj

Najvyššou múdrosťou je to, aby si vedel, kam máš ísť ty.

A máš ísť k najvyššej možnej dokonalosti.