Jaskyňa ilúzií 2-Diogenesov syndróm

08.10.2026

Scénka poukazuje na absurdnosť moderného sveta, kde sa všetko – od vernosti a ekológie až po samotnú vieru – stalo komerčným artiklom podliehajúcim akciám a byrokratickým tabuľkám. Filozofický kontrast: Stretávajú sa tu tri typy myslenia. Diogenes reprezentuje rýdzu askézu a návrat k človeku. Otec Skeptikus zosobňuje pragmatizmus zabehnutých inštitúcií, ktoré sa boja hlbokej pravdy, lebo by narušila ich komfort. Farkaš je obrazom človeka, ktorý hľadá vyšší zmysel, ale okamžite z neho vytvorí modernú "sekto-eseročku" popri zamestnaní.
Satirické ostrie: Komika textu graduje cez absurdnú paniku z bĺch a vlkolakov, ktorá vyústi do byrokratického boja o certifikáty a finálneho "akciového" výpredaja svätenej vody.
Ponaučenie pre čitateľa: Pokrok v technológiách a pohodlí (vankúše s dutým vláknom, smartfóny so svetlom) nám nezaručí vnútornú slobodu, pokiaľ zostaneme len otrokmi vecí a vonkajších systémov. Skutočné svetlo človek nenosí vo vrecku, ale vo svojom vnútri.

***

(Voľné pokračovanie filozofickej satiry)

Postavy:

  • DIOGENES: Zarastený, bosý, v dotrhanej tóge. V ruke zviera svoj starý, vyhasnutý kovový kahanec a drevenú palicu.
  • SILVIA (Promotérka): Mladá, prehnane energická dievčina v krikľavom kostýme s logom technologickej značky.
  • OCHRANKÁR MILAN: Statný muž v čiernej uniforme SBS. Po minulom zážitku má na krku okrem vysielačky aj masívny drevený ruženec a fľaštičku so svätenou vodou.
  • POLICAJT FARKAŠ: Bývalý pragmatický poručík. Dnes má pod policajnou uniformou provizórne omotaný kus bielej plachty a v ruke nosí grécky leták ako posvätné písmo.
  • OTEC SKEPTIKUS: Elegantný, flegmatický a hlboko pragmatický kňaz z blízkeho kostola, ktorý neverí na zázraky, lebo mu kazia zabehnutý rozpočet.

Miesto deja:

Moderné nákupné centrum. Promo-stánok s názvom "Smart Svet budúcnosti" plný svietiacich displejov, kávovarov a moderných technologických vychytávok. Hneď vedľa je regál so záhradným tovarom a veľkým sudom na dažďovú vodu. Vonku za oknami hrmí.

1. OBRAZ: Návrat do chrámu márnosti

(Scéna začína dunením hromu. Svetlá v stánku zablikajú a v oblaku jemného dymu sa uprostred uličky zrazu zhmotní Diogenes. Otrasie sa, oprie sa o palicu a hneď začne frflať.)

DIOGENES:

(Hlasno hromží, búcha palicou o nákupný pás)

Zas ma to sem hodilo?! Ó, večná karma, ty ma trestáš! To je za to, že som v Aténach málo nadával na ľudskú hlúposť! Opäť táto moderná jaskyňa tieňov!

(Podíde k regálu s kozmetikou, zoberie flakón so sprejom, strekne si ho do tváre, strašne sa rozkašle a hodí ho späť)

Fuj! Čistý jed! Vy tu už ani vzduch neviete dýchať normálne, všetko musíte natlačiť do plechových tútoriek!

(Prechádza k regálu s elektronikou, ukazuje na robotický vysávač, čo krúži po zemi)

A toto je čo za mechanický potkan?! To už ľudia stratili aj svaly na rukách, že za nich zametá zem táto plastová korytnačka?! Márnosť nad márnosť!

(Zozadu sa pomaly zakráda ochrankár Milan. Keď zbadá Diogena, stuhne, oči mu skoro vypadnú z jamiek a okamžite chmatne fľaštičku so svätenou vodou.)

MILAN:

(Šepká hystericky do vysielačky, pričom sa prežehnáva)

Šéfe... šéfe, príjem! Je to tu zas! Ten bezdomovec z antiky je späť! Áno, ten so sudom! Sám sa zhmotnil priamo pri kávovarov! Volajte exorcistu, šéfe, lebo ja to tu celé polejem svätenou vodou!

DIOGENES:

(Nevšíma si Milana, podíde k pultu, kde stojí Silvia, a položí pred ňu svoj vyhasnutý kahanec)

Hej, dievča! Ty v tom krikľavom tričku! Počúvaj ma. Máte v tomto vašom obrovskom sklade nejaké poriadne sviečky do môjho lampáša? Ale nie tie lojové, čo po hodine zhasnú. Minule mi ten tvoj unavený cechmajster pri pokladni vravel, že tu máte akési sviečky, čo svietia bez ohňa a netreba na ne kresadlá. Ukáž mi ich!

SILVIA:

(Na sekundu zaskočená, ale hneď nahodí profesionálny, žiarivý úsmev, lebo cíti biznis)

Jáj, vy myslíte baterky! Samozrejme, pane, máme tu alkalické, lítiové, aj nabíjacie! Ale načo by vám bol starý lampáš? Pozrite sa radšej sem!

(Vytiahne najnovší, extrémne svietiaci smartfón)

Tento náš nový model má v sebe zabudované LED svietidlo s výkonom tristo lúmenov! S týmto neosvietite len cestu, s týmto máte celý svet vo vrecku! Má to tri fotoaparáty, umelú inteligenciu a ak si ho dnes vezmete, dám vám našu vernostnú kartu zadarmo!

DIOGENES:

(Zoberie mobil do ruky, premeriava si ho s hlbokým odporom, otočí ho hore nohami a namieri ho na Silviu)

Svet vo vrecku?! Ha! Vlastníte celý svet na tejto lesklej hračke, no vlastné svedomie ste stratili! Načo mi je vidieť človeka za morom, keď vy tu v tejto jaskyni neviete nájsť človeka, čo stojí vedľa vás?! Toto nie je svetlo, dievča. Toto je tvoje osobné väzenie. Vy nežijete, vy len hľadíte do tohto zmutovaného zrkadla a spíte svoj konzumom riadený sen!

SILVIA:

(Trochu dotknutá, ale stále predáva)

Pane, vy ste nejaký ekologický aktivista? Ten telefón vám uľahčí život! Nemusíte nič nosiť, všetko máte zakódované v ňom. Aj tú vernosť k našej značke!

DIOGENES:

(Udrie palicou o dlážku, až kávovary zacinkajú)

Vernosť?! Sfušovali ste celú základňu ľudského vedomia! Z vernosti k cnostiam a pravde ste urobili vernosť k plastovej tabuľke, aby ste mali lacnejšiu tú vašu čiernu brečku z kapsúl! Chcete všetko vlastniť, no v skutočnosti tie veci vlastnia vás! Ste len dobre oblečení otroci zlatého teľaťa!

2. OBRAZ: Komfort v sude a ekologický luxus

(Diogenes sa otočí od promo-stánku a zrak mu padne na veľký vystavený dekoratívny sud na dažďovú vodu. Oči mu zažiaria radosťou.)

DIOGENES:

(Rozbehne sa k sudu, pohladká ho po dreve a zvolá)

Hľa! Moja verná pevnosť! Môj palác slobody je stále tu! Len... akosi mu chýba mäkkosť pre staré kosti.

(Začne divoko hrabať v blízkom regáli s bytovým textilom, vyhadzuje do vzduchu moderné dekoratívne vankúše a jeden schmatne. Príde s ním k Silvii a drsne ho stlačí)

Hej, dievča! Tento ruksak na hlavu, čo tu predávate... čím je to napchaté? Je v tom poctivé husacie perie z dediny, alebo čistá ovčia vlna z hôr?

SILVIA:

(Už jemne vyvedená z miery, no s naučeným tónom)

Jáj, pane, kdeže! My predávame výhradne udržateľný komfort! Tieto vankúše sú plnené najmodernejším dutým antialergickým vláknom. My totiž ideme s dobou a sme aktivisti za práva zvierat! Žiadna ovca ani sliepka kvôli tomuto vankúšu netrpela!

DIOGENES:

(S opovrhnutím hodí vankúš Silvii priamo do kávovarov)

Umelé vlákno?! Ha! To už sú aj tie ovce a sliepky chytrejšie než vy! Keď si v tom vašom pokroku naivne myslíte, že v umelom vankúši si človek dokáže vypestovať aspoň poriadne blchy pre potešenie?! Všetko máte sterilné, umelé, bez života, no hlavy máte plné takej duchovnej hniloby, že by z nej aj tie najodolnejšie parazity v sekunde pokapali!

(V tom momente k sudu priskočí ochrankár Milan. V jednej ruke zviera obušok, v druhej masívny drevený ruženec a strieka okolo seba svätenú vodu z fľaštičky.)

MILAN:

(Kričí s nábožným kŕčom v hlase, mieri ružencom na Diogena)

Odstúp, satansko-antický prízrak! V mene mestskej estrády a všetkých letákových akcií ťa zaklínam! Už žiadne strieborné mince! Už žiadne záhadné miznutia! Vypadni z tohto sudu, lebo ťa pošlem na psychiatriu rovno cez generálne riaditeľstvo SBS!

DIOGENES:

(S absolútnym pokojom sa usadí na okraj sudu a vystrie k nemu ruku)

Čo to na mňa striekaš, ty nešťastný strážca pominuteľných vecí? To je tá vaša povestná voda, čo splachuje svedomie? Radšej mi uhni zo slnka, lebo tie tvoje čierne šaty mi tienia tie posledné lúče rozumu, čo ti v tej jaskyni zostali!

(Zrazu sa z uličky s mliečnymi výrobkami vynorí policajt Farkaš. Uniformu má rozopnutú, pod ňou má provizórne omotanú bielu posteľnú plachtu ako tógu, v ruke namiesto obušku zviera grécky leták a na tvári má výraz mystického osvietenia. Keď zbadá Diogena, padne na kolená priamo pri regáli s bio-vajcami.)

FARKAŠ:

(Zopne ruky, otočí oči k stropným neónom a začne sa pološepotom modliť s obrovským pátosom)

Otče náš, ktorý si vo svete čistých Ideí... posväť sa meno tvoje... príď kráľovstvo tvojej pravej filozofie, ako v Aténach, tak i na tomto predajnom pulte... Chlieb náš akciový daj nám dnes... a odpusť nám naše vernostné karty, ako i my odpúšťame našim exekútorom...

(Bleskovo sa prežehná v tvare gréckeho trojuholníka)

Ó, veľký učitelj! Vyššia moc ťa poslala späť! Hnutie "Atéňania v akcii" žije!

3. OBRAZ: Taktika, bandaska a otec Skeptikus

(Milan s obuškom v ruke chvíľu fascinovane hľadí na Farkaša na kolenách. Skloní sa k nemu a šepká.)

MILAN:

(Lišiacky žmurká)

Šéfe... dobrá taktika! Akože ste sa zbláznili, aby ste ho zmiatli a dostali von z objektu, však? Dobré, prisámvačku, hneď mu nasadíme putá, len čo dopoviete to s tým chlebom...

FARKAŠ:

(V extáze, bije sa gréckym letákom po hrudi)

Aké putá, ty obmedzený strážca spotrebného tovaru?! Toto je sloboda! Toto je čistý svet rozumu bez DPH! Klaňaj sa mu, Milan, lebo tvoja duša zhnije v regáli s akciovými mrazenými kurčatami!

MILAN:

(Zhrozene cúvne, rýchlo stlačí ruženec)

Preboha, prešlo to aj na neho!

(Hystéria graduje, Milan sa otočí na päte a uteká z uličky)

Ja sa na to vykašlem! Tu už nepomôže malá fľaštička, tu treba ťažkú kalibráciu! Bežím k susedom do sakristie!

(Strih: Cirkevná predajňa hneď za rohom obchodného centra. Za stolom sedí OTEC SKEPTIKUS. Je to flegmatický kňaz, ktorý práve na kalkulačke ráta výnosy z predaja sviečok. Milan vletí dnu, spotený, s vyplazeným jazykom.)

MILAN:

(Lapá po dychu)

Otče! Otče Skeptikus! Katastrofa! Exorcizmus na počkanie potrebujem! V nákupnom centre sa opäť zhmotnil ten antický bezdomovec v sude! A čo je najhoršie, nakazil poručíka Farkaša! Farkaš má na sebe plachtu namiesto uniformy, klania sa mu pri bio-vajciach a modlí sa k čistým Ideám! Dajte mi najväčšiu bandasku svätenej vody, čo máte v sklade! Rýchlo!

OTEC SKEPTIKUS:

(Ani nezdvihne zrak od kalkulačky, pomaly si napraví okuliare a sucho, skepticky sa usmeje)

Milan, Milan... ty zasa táraš. Koľkokrát som ti hovoril, že tá lacná borovička z potravín oproti nerobí tvojmu zraku dobre? Aký prízrak? Aké Atény? V roku 2026 sa už žiadne zázraky nedejú. Najväčší zázrak tohto mesiaca je, že nám neprišla vyššia faktúra za plyn v kostole.

MILAN:

(Zúfalo padá na stoličku)

Prisámvačku, otče, netáram! Farkaš tam kľačí v plachte a hovorí o ríši bez DPH!

OTEC SKEPTIKUS:

(S povzdychom zaklapne kalkulačku a vstane)

Nuž dobre. Žiadnu bandasku ti nedám, voda nie je zadarmo a logistika niečo stojí. Idem sa na toho podivného votrelca pozrieť sám. Stavím sa, že je to len nejaký prefíkaný aktivista, čo odmieta platiť dane, alebo utrhnutý umelec z divadla, ktorý hľadá lacnú pozornosť. Poďme.

4. OBRAZ: Súboj dvoch skeptikov

(Návrat do nákupného centra. Diogenes spokojne sedí v sude, Silvia zúfalo utiera rozliatu kávu a Farkaš stále v pátose prednáša repliky o čistom bytí. Vchádza otec Skeptikus s Milanom za chrbtom. Skeptikus si premeria Diogena od hlavy po päty s absolútnym pokojom.)

OTEC SKEPTIKUS:

(Prekríži si ruky na hrudi, prehovorí pokojným, ironickým hlasom)

Takže vy ste tá antická senzácia? Diogenes zo Sinopy, ak sa nemýlim? Nuž, musím uznať, kostým máte presvedčivý. Aj tá špina za nechtami vyzerá autenticky. Ale na mňa tie vaše metafyzické triky neplatia, pane. Čo tu vlastne chcete? Vyberať milodary bez povolenia biskupského úradu?

DIOGENES:

(Pozrie na Skeptikusa, premeria si jeho habit a sucho sa zasmeje)

Hľa! Ďalší cechmajster ilúzií! Ale tento má namiesto svietiacej tabuľky v ruke knihu starých pravidiel! Čo som zač? Ja som slobodný človek, ktorý hľadá pravdu. Ale vo vašich očiach, ty v tom čiernom rúchu, vidím len strach z toho, že by tá pravda mohla byť zadarmo a bez tvojich pečiatok!

OTEC SKEPTIKUS:

(Skepticky pokrúti hlavou, usmieva sa)

Pravda zadarmo? Mladý muž – teda, starý muž – na tomto svete nie je nič zadarmo. Aj tá spása niečo stojí, minimálne poriadok, inštitúciu a morálny kódex. Vy tu kážete v sude o askéze, ale ruku na srdce: keby vám teraz táto milá slečna Silvia ponúkla teplú polievku a teplú posteľ namiesto tohto plastového suda, neodhodili by ste tú vašu palicu v sekunde do koša? Celá tá vaša antická filozofia je len póza chudoby, lebo ste nedokázali uspieť v reálnom systéme!

DIOGENES:

(Vyskočí na nohy v sude, oči mu planú divokou múdrosťou)

Póza?! Ty ma nazývaš pózerom, ty byrokrat svedomia?! Ja som odhodil aj svoj vlastný pohár, keď som videl dieťa piť vodu z dlaní, aby som bol bližšie k podstate bytia! Ale ty? Ty si obmotal pravdu do zlatých nití, zavrel si ju do chladných kamenných domov a ľuďom predávaš len dym a strach v akciovom balení! Ja pochybujem o svete, aby som našiel dušu. Ty pochybuješ o zázrakoch, lebo by ti pokazili rozpočet na budúci rok! Kto z nás je tu väčší skeptik, ty mestský úradník neba?!

FARKAŠ:

(Vstane z kolien, tlieska ako zmyslov zbavený)

Bravó! Úder na solár, otče Skeptikus! Ideovo vás rozobral ako starú škodovku! "Atéňania v akcii" vedú jedna nula!

5. OBRAZ: Certifikát, vlkolaci a svätý skrat

OTEC SKEPTIKUS:

(S pokojom anglického lorda vytiahne z vrecka pero)

Rozpočet-nerozpočet, poriadok musí byť. Hovoríte o slobode, pane, ale zákon hovorí jasne. Máte vy vôbec platný certifikát na verejné hlásanie filozofických názorov? Konkrétne od tej novej akadémie "Atéňania v akcii", čo tu poručík Farkaš pred týždňom otvoril ako eseročku popri zamestnaní? Dal vám papier a pečiatku k prechodnému pobytu v roku 2026? Ak nie, ste tu nelegálne a porušujete trhový poriadok!

DIOGENES:

(Zmätene pozerá, krúti hlavou)

Čo to táraš, ty čierny havran?! Aký papier? Aká pečiatka?! Ja poznám len pergamen a pečať múdrosti! Ale z tvojich slov tuším, že kombinácia papiera a pečiatky neveští nič dobré... Ak papier zhorí na popol a pečiatka ťa len označí ako kus dobytka na porážku! Ak ma chcete takto zapečatiť a neskôr ma ako draví vlci zaživa zjesť, tak ja odchádzam! Idem preč od vás, vy nenásytní mestskí vlkolaci! Do svojej vlastnej, duchaprítomnej doby, kde ľudia namiesto papiera radšej verili vlastnému slovu!

(Diogenes sa začne prudko otáčať a liezť hlbšie do svojho milovaného suda, akoby hľadal únikovú cestu cez jeho dno.)

MILAN:

(Totálne spanikári, oči má navrch hlavy, máva bandaskami)

Preboha! Počuli ste ho?! On ma nazval vlkolakom! On tou svojou podivnou pohanskou rečou privoláva vlkolakov do klientskeho centra! Šéfe, otče, zachráň sa, kto môžeš!

(Milan v amoku schmatne dve obrie plastové bandasky, ktoré mu otec Skeptikus nakoniec predsa len v zákulisí predal v bleskovej akcii "3+2 litre zadarmo", odkrúti uzávery a celých päť litrov svätenej vody šmarí plným prúdom priamo na Diogena v sude.)

MILAN:

(Kričí na celé nákupné centrum)

Odstúp, vlkolak! Vypadni odtiaľto!

(V tom istom okamihu vonku udrie gigantický blesk priamo do hlavného transformátora nákupného centra. Nastane masívna elektrická anomália. Všetky neóny a LED svetlá v stánku "Smart Svet budúcnosti" strašne zablikajú, vygenerujú obrovský výboj, ktorý sa cez mokrú podlahu a vodu obliateho Diogena spojí do jedného veľkého astrálneho skratu.)

DIOGENES:

(Uprostred vody a iskier len strašne zasyčí)

Ó, vy slepí... ssssss... moderní... sssss... blázni!

(BUM! Nastane tma, dym a záblesk. Keď núdzové svetlá o sekundu opäť naskočia, sud je prázdny. Diogenes zmizol. Zostala po ňom len jemná vôňa dymu, vyhorených poistiek a jedna mokrá alkalická baterka, ktorá vypadla Silvii z ruky a dokotúľala sa k Farkašovým nohám.)

SILVIA:

(Pozerá na prázdny sud, mechanicky nahodí úsmev)

Fúha... Tak ten mal ale rýchly procesor. Ale tú vernostnú kartu si tu predsa len nechal...

OTEC SKEPTIKUS:

(Pomaly si utiera okuliare od svätenej vody, pozrie na prázdny sud a sucho utrúsi)

Vidíš to, Milan? Hovoril som ti, že žiadny prízrak. Obyčajný statický výboj kvôli zlej elektroinštalácii a tvojej zbytočnej panike. Ale tých päť litrov vody ti, samozrejme, napíšem do výplaty ako škodu na cirkevnom majetku.

FARKAŠ:

(Stále kľačí v plachte, s posvätnou úctou zdvihne zo zeme baterku, otočí os k stropu a zvolá na celú chodbu)

Odišiel do svetla čistých Ideí! Budúcnosť nás volá! Svätá batéria poznania! "Atéňania v akcii", povstaňte! Naša misia v tomto roku sa práve začala!

(Farkaš sa hrdo postaví, zahalí sa do plachty ako pravý grécky filozof a s batériou vztýčenou nad hlavou odchádza smerom k mliečnym výrobkom. Milan s otcom Skeptikusom len nemo pozerajú za ním.)

(Koniec scénky)

Autori: Vlastimil a Gemini

Share