Jaskyňa plná akciového tovaru

"Keď sa večná pravda pokúsi zaplatiť striebrom za pominuteľný tovar z akciového regálu."

Vstúpte s nami do modernej jaskyne tieňov, kde sa regály prehýbajú pod ťarchou ilúzií a ľudské vedomie dobrovoľne spí svoj konzumom riadený sen. Táto divadelná scénka, hoci odetá do šiat humornej satiry a absurdnej komédie, je v skutočnosti hlbokým a prorockým zrkadlom nastaveným dnešnej civilizácii.

Keď sa antický cit pre Pravdu, zastúpený Sokratom, Platónom a Diogenom, zrazí s chladným kalkulom moderného hypermarketu, vernostných kartičiek a zmutovaných slov, masky pozemskej pýchy padajú. Zisťujeme, že človek dneška už nesleduje ani tie odrazy na stene Platónovej jaskyne – on si totiž svoju osobnú jaskyňu tieňov nosí priamo vo vrecku v podobe svietiacej krabičky.

Nechajme sa preto nielen pobaviť, ale najmä prebudiť. Pretože akýkoľvek technologický či ekonomický systém, ktorý stojí len na neustálej výrobe a spotrebe, stojí v skutočnosti na veľmi hlinených nohách. Stačí jeden masívny zásah Vyššej moci prírody a celá táto pozemská ilúzia istoty sa v sekunde rozpadne na prach, zanechajúc po sebe len vyhasnutý kahanec svedomia a čisté striebro večnej Pravdy...

***

(Filozofický dialektický stret v hypermarkete)

Postavy:

• SOKRATES: Starší, bosý muž v bielej, trochu obnosenej gréckej tóge. Neustále sa usmieva, máva rukami, ochutnáva vzorky potravín a ľuďom kladie otázky, ktoré ich privádzajú do šialenstva.
• PLATÓN: Mladší, vznešený, s prísnym pohľadom, oblečený v elegantnej purpurovej tóge. V ruke drží prázdny nákupný košík a hľadí na regály s hlbokým existenciálnym odporom.
• DIOGENES: Zarastený, bosý, oblečený v potrhanej, špinavej tóge. V ruke drží starobylý svietiaci kahanec a vyžaruje z neho absolútny cynizmus a ignorancia voči akejkoľvek spoločenskej etikete.
• KUPUJÚCA (Pani Marta): Bežná zákazníčka s plným vozíkom, ktorá hľadá akciové maslo a myslí si, že títo filozofi robia reklamu na grécky týždeň v obchode.
• OCHRANKÁR (Pán Milan): Statný muž v čiernej uniforme SBS. Má v ruke obušok, baterku a na krku vysielačku. Je totálne vystrašený z búrky a neustále sa prežehnáva.
• POLICAJT (Poručík Farkaš): Prísny, pragmatický štátny orgán s notesom, ktorý sa snaží aplikovať slovenské trestné právo na antických mysliteľov.
• NERVÓZNY ZÁKAZNÍK (Pán v obleku): Netrpezlivý moderný človek, ktorý sa ponáhľa domov na hokej a čas sú preňho peniaze.
• ŽENA V RADE, PREDAVAČKA.

Miesto deja:

Ulička v modernom hypermarkete medzi regálom s kozmetikou a chladiacimi boxmi s mliečnymi výrobkami. Hrá tam tichá rádio-hudba, no vonku vyčíňa silná, priam apokalyptická búrka.

1. OBRAZ: Antická dialektika vo fronte na maslo

(Scéna začína tak, že Platón znechutene pozerá na regál s pestrofarebnými šampónmi. Sokrates nadšene študuje krabičku s tabletkami do umývačky riadu.)

PLATÓN:

(Ťažko si povzdychne, hodí rukou smerom k uličke)

Ó, najvyšší Zeus... Sokrates, môj učiteľ. Kam si ma to zaviedol? Toto nie je svet čistých foriem! Toto nie je ten nádherný, pravdivý svet ideí, o ktorom som písal vo svojich dialógoch! Toto je len sivý svet fantastického blúznenia! Nič tu nevykazuje znaky skutočného života. Všetko je to len umelá hmota, ilúzia a tiene na stene!

SOKRATES:

(Otočí sa k nemu, oči mu žiaria čírym údivom)

Platón, synu môj! Práve naopak! Pre mňa je toto miesto absolútnym akademickým vyvrcholením môjho celoživotného diela! Až dnes, stojac pred týmto regálom s chemickými substanciami na čistenie obydlia, s konečnou platnosťou a absolútnou istotou viem... že nič neviem! Pozri sa na toto!

(Ukáže na krabičku)

Píšu tu: "Tablety 10 v 1 s vôňou alpskej lúky". Ako môže byť desať vecí v jednej kocke? A ako zhmotnili vôňu lúky do prášku?! Nerozumiem tomu. Som dokonale čistý vo svojej nevedomosti!

PLATÓN:

(Chytí sa za čelo)

Sokrates, ty to nechápeš. Oni nikoho nečistia, oni len klamú zmysly! Toto miesto je horšie ako tá moja jaskyňa! V jaskyni sme aspoň vedeli, že tie tiene na stene sú len odrazom ohňa. Ale títo ľudia?

(Ukáže na okoloidúcich zákazníkov)

Títo nešťastní konzumenti považujú tieto plastové krabice za skutočné dobro! Sú uväznení v hmote a dobrovoľne uctievajú boha menom "Akcia mínus tridsať percent"! Radšej by som bol späť v tmavej jaskyni, než v tomto prežiarenom pekle!

(K regálu pristúpi pani Marta s nákupným vozíkom, v ktorom má už päť balení akciového masla a tri kartóny mlieka. Pozrie sa na dvoch mužov v tógach a milo sa usmeje.)

MARTA:

(Smeje sa, hovorí nahlas)

No trefné, chlapci! Fakt super kostýmy! Toto je nejaká paródia na ten starý grécky asketický život, však? Točenie skrytej kamery? Vy ste z tej reklamky, čo robí kampaň na tie grécke jogurty v akcii?

SOKRATES:

(S úctou sa jej pokloní)

Ctihodná pani, zdravím tvoju dušu. My nerobíme jogurty, my hľadáme pravdu. Dovoľ mi položiť ti jednu prostú otázku, ktorá mi vŕta v hlave. Vidím, že tvoj nákupný vozík prekypuje mliečnym tukom. Povedz mi, čo je to maslo? Je maslo skutočnou podstatou kravského bytia, alebo je to len dočasná forma premeny hmoty, ktorá podlieha skaze pod vplyvom slnečného tepla?

MARTA:

(Zaskočená, pobavene žmurkne do prázdna, akoby hľadala kameru)

Hahaha, vy ste ale šoumeni! "Podstata kravského bytia!" To je dobré! Nie, zlato, toto je maslo v akcii za euro sedemdesiatdeväť. To nie je žiadna filozofia, to je čistá nutnosť, keď chceš cez víkend upiecť tri koláče pre vnúčatá. A tá vaša paródia na tie staré tógy je fakt super, minule tu behali takí istí v rímskych brneniach, keď otvárali oddelenie stavby.

PLATÓN:

(Vystúpi vpred, pohoršený)

Žena! Ty nevidíš tú tragédiu?! Ty nepečieš koláče z masla, ty pečieš koláče z tieňov! Tvoje vnúčatá nebudú jesť pravdu, budú jesť len ilúziu, ktorú ti tu podstrčili títo novodobí sofisti – manažéri marketu! Tvoj rozum spí a tvoje túžby ovláda papierový leták!

MARTA:

(Úsmev jej trochu zamrzne, pozrie sa na Platóna zhora nadol)

No počúvaj ma, ty mladší v tej fialovej plachte. Tá paródia bola vtipná doteraz, ale neurážaj mi tu letáky. Vieš ty, aká je dnes drahá elektrina? Keby si mal dôchodok ako ja, aj ty by si sedel v jaskyni a čítal letáky pri sviečke!

SOKRATES:

(Zasiahnutý hlbokou logikou pani Marty, udrie päsťou do dlane)

Platón! Počuješ ju?! Ona má pravdu! Jej nevedomosť je praktická a slúži prežitiu jej rodu! Kým my tu hľadáme dokonalé Idey tvarov, ona reálne kŕmi budúce generácie Aténčanov! Ctihodná Marta, tvoja múdrosť ma ohromila. Nevieš mi poradiť, kde nájdem ten grécky jogurt? Možno v ňom predsa len nájdem odpoveď na nesmrteľnosť duše.

MARTA:

(Opäť sa rozosmeje, potľapká Sokrata po ramene)

Jáj, dedko, ty si milý. Jogurty sú v uličke číslo sedem, hneď vedľa syrov. Ale ponáhľajte sa, lebo tá vaša akcia o chvíľu končí. A dajte si pozor, ten váš kamoš v tej fialovej plachte vyzerá, že mu z toho regálu s vegánskym mliekom praskne cievka.

PLATÓN:

(Zúfalo hľadí na krabicu mandľového mlieka)

Mlieko z mandlí?! Mandľa predsa nemá vemeno! Toto je definitívny koniec logického sveta! No, ak sú tu časté búrky ako tá dnešná, mnohé sa vysvetlí samo.

SOKRATES:

(Chytí Platóna pod pazuchu a ťahá ho preč)

Poď, Platón, synu. Ulička číslo sedem nás volá. Ideme zistiť, čo všetko ešte nevieme!

(Odchádzajú medzi regálmi, tógy im vejú, pani Marta sa za nimi usmieva a krúti hlavou, pričom si do vozíka prihadzuje šieste maslo.)

***

2. OBRAZ: Mystický výpadok prúdu a kódovaný svet pokladní

(Miesto deja: Hypermarket, rad pri pokladni číslo 3. Vonku zúri apokalyptická búrka. Svetlá v obchode striedavo blikajú a zhasínajú v stroboskopickom efekte. Následne kompletne zhasnú.)

SOKRATES:

(Pozerá do tmy na blikajúce neóny)

Ó, Platón! Pozri, ako to božské svetlo tancuje! Raz je a raz nie je. Je to čistá manifestácia bytia a nebytia v jednej sekunde!

PLATÓN:

(Chveje sa)

Mne sa to nepáči, učiteľ. Táto jaskyňa sa mení na podsvetie. Cítim v atmosfére anomáliu...

(Mocný blesk osvieti celú predajňu, ozve sa rana a priamo v uličke sa v oblaku dymu a stroboskopického svetla pomaly zhmotní tretia osoba. Je to Diogenes, v ruke drží zapálený kahanec a škrabe sa vo fúzoch.)

PLATÓN:

(Prudko ustúpi, oči mu takmer vypadnú z jamiek)

Otče Zeus! Toho si sem nemal posielať! Tento šialenec zo suda nás oboch privedie k derešu a paliciam! Jeho irónia ma straší už od Atén!

DIOGENES:

(Pozrie sa okolo seba, odpľuje si na naleštenú dlážku a zašomre)

Čo je to za divné svietiace bludisko? Hľadám poctivého človeka, ale visualizujem tu len regály plné zbytočností.

(Zrazu mu padne zrak na regál, kde je vystavený obrovský dekoratívny drevený sud na víno. Oči mu zažiaria, podíde k nemu.)

No nehovorím? Moja nová nehnuteľnosť! Luxusný trojizbový sud s výhľadom na chladiace boxy! Aká je tu cena za meter štvorcový?

(K trojici sa v blikajúcom svetle pomaly blíži ochrankár Milan. Trasie sa mu ruka, v ktorej drží baterku, a neustále sa prežehnáva.)

OCHRANKÁR MILAN:

(Do vysielačky, trasúcim sa hlasom)

Šéfe... máme tu incident. Buď vidím strašidlá, alebo... alebo ide o cestovanie v čase kvôli tomu výboju v atmosfére. Stoja tu traja chlapi v plachtách. Jeden má zapálenú lampu a obzerá si záhradný sud na dažďovú vodu. Vyzerajú ako prízraky zo záhrobia... Ja sa bojím, šéfe!

(Prúd náhle naskočí. Svetlá začnú svietiť naplno. Rozhlas oznámi: "Vážení zákazníci, kvôli výpadku systému prosíme, aby ste pristúpili k pokladniam. Budeme účtovať ručne, platba je možná len v hotovosti." Dav ľudí sa pohne vpred, filozofi sú dotlačení priamo k pokladni číslo 3. Sokrates drží v ruke balenie bio-vajec a luxusnú čokoládu, Platón prázdny košík a leták, Diogenes svieti kahancom nervóznemu pánovi v obleku.)

SOKRATES:

(Hlasno, aby ho počul celý rad, ukazuje na nápis na čokoláde)

Platón, synu, pozri sa na túto mutáciu! Oni tu na kus sladkej hmoty napísali kód "Hriešne dobré". Ako môže byť hriech dobrý? Hriech je predsa vedomé porušenie kozmického poriadku a odpadnutie od cnosti! Ak títo ľudia premenili pojem hriechu na synonymum pre chuťový pôžitok, ich svedomie už nemá obranu. Ich reč stratila citový archetyp a zmenila sa na vírus, ktorý schvaľuje vlastný pád!

PLATÓN:

(Zúfalo listuje v letáku)

To je ešte nič, učiteľ! Pozri na tento kód: "Investujte do seba". V našich časoch investovať do seba znamenalo očisťovať dušu, hľadať pravdu a pestovať múdrosť prostredníctvom filozofie, aby sa duch vrátil k svojmu vznešenému Prameňu! A čo to znamená pre nich? Oni pod týmto kódom rozumejú kúpu molitanového matraca v zľave! Forma pojmu "investícia" zostala, ale jej vnútorný obsah zmutoval na čistý, lenivý konzum tela! Títo ľudia neprebúdzajú svojho ducha, oni len hľadajú mäkšie miesto, kde môžu pohodlne spať svoj nevedomý sen!

DIOGENES:

(Hlasno sa zasmeje, oprie sa o nákupný vozík pani Marty a ukáže na ňu kahancom)

A ty sa čuduješ, Platón? Pozri sa na túto ctihodnú ženu. Opýtaj sa jej, čo pre ňu znamená pojem "úspech". V Aténach bol úspešný ten, kto premohol svoje pudy a ostal slobodný. Čo je úspech dnes, pani?

PANI MARTA:

(Ktorá práve vykladá na pás šesť masiel, si vzdychne)

Jáj, chlapci, úspech? Úspech je dnes to, keď človek splatí hypotéku pred šesťdesiatkou a jeho deti nemusia brať podporu. A úspech je, keď stihnem prísť k pokladni skôr, než tento unavený systém definitívne vyhorí. Vy tu mudrujete o duchu, ale keby ste mali zaplatiť účet za plyn, hneď by ste videli tie správne kódy!

PLATÓN:

(Zasiahnutý jej slovami, otočí sa k Sokratovi)

Počuješ to, Sokrates? "Úspech je splatenie dlhu voči banke!" Z najvyššej duchovnej slobody urobili len ekonomické väzenie! Z pokory urobili slabosť a z prirodzenej úcty k pravde len strach pred exekútorom! Ich jazyk je kompletne prepletený trhom. Už nevnímajú výrazy pôvodných archetypov stvorenia. Sú ako klony, ktoré rozprávajú poľudštenou rečou zemskej hrudy!

DIOGENES:

(Otočí sa k ľudom v rade, namieri na nich kahancom)

Vy ľudia dneška len konzumujete, hromadíte veci, o ktorých vám letáky povedali, že ich potrebujete, ale nedokážete sa pozrieť sami sebe do očí bez toho, aby ste nezažili hrôzu z vlastnej prázdnoty! Žijete vo fantastickom blúznení a hovoríte tomu pokrok!

PLATÓN:

(Uznanlivo prikyvuje)

V tomto má ten cynik zo suda pravdu. Pozrite sa na nich, Sokrates. Stoja tu vo fronte na hmotné statky, hlavy majú sklopené k tým malým svietiacim krabičkám v rukách... Oni už ani tie tiene na stene jaskyne nesledujú! Oni si tie tiene nosia priamo vo vrecku! Ich svet je sivý, bez iskry skutočného duchovného hľadania.

NERVÓZNY ZÁKAZNÍK (Pán v obleku):

(Krúti hlavou, pozerá na hodinky a hovorí nahlas susedovi v rade)

Počuj, Fero, týmto hercom už načisto preskočilo. Čo im to tam v tej gréckej agentúre dali piť? Pre mňa sú to len prázdne drísty. Keby radšej posunuli ten vozík, lebo mi ujde hokej v telke!

(Kričí zozadu radu)

Hej, vy traja mudrci! Ak nejdete platiť tými vašimi historickými rečami, tak uhnite! My tu nežijeme v staroveku, my žijeme v realite! Slová nás nenasýtia, my potrebujeme pracovať a nakupovať! Biznis z ruky čas nepustí.

DIOGENES:

(Víťazoslávne vyskočí, uderí palicou o dlážku)

Biznis! Ha! To je to vaše nové náboženstvo! Chcete všetko vlastniť, no pritom tie veci vlastnia vás! Ste len dobre oblečení otroci zlatého teľaťa!

SOKRATES:

(Súcitne sa usmeje, podíde k nervóznemu pánovi v obleku)

Nekonaj hnevom, vzácny muž. Povedz mi, ty, ktorý sa tak ponáhľaš za obrazovkou vo svojom príbytku... Čo je to vlastne čas? Ak ti ujde zápas, tvoje bytostné šťastie zanikne, alebo je to len tvoje ego, ktoré túži po víťazstve iných, aby zakrylo nedostatok vlastných činov?

PÁN V OBLEKU:

(Zostane s otvorenými ústami, otočí sa k Ferovi)

Fero... on ma normálne urazil. Čo mi to tu vypráva o mojom egu?! Ja chcem len zaplatiť tie tri salámy a ísť domov! Páni, nechajte si tie vaše staroveké rečičky na univerzitu, dnes nikoho nezaujíma, čo si myslel nejaký chlap v plachte pred dvetisíc rokmi. My nemáme čas na filozofovanie! Svet ide dopredu, čas sú peniaze, keď už ste takí zvedaví, vy traja mudrlanti!

ŽENA V RADE:

(Smeje sa)

Ale no ták, je to paródia! Pozri na toho starého s tým kahancom. Ako vtipne hromží. To je určite skrytá kamera! Hej, dedko! Ten tvoj sud má aspoň plastové okná?!

DIOGENES:

(Otočí sa k nej, uderí palicou o dlážku)

Smej sa, žena, zotročená leskom mestskej márnosti! Tvoj nákupný vozík je plný luxusných handier, no tvoja duša chodí nahá!

SOKRATES:

(Pozrie na balenie bio-vajec vo svojej ruke)

Priatelia! Premýšľajte so mnou! Prúd opäť naskočil, tiene zmizli, no sme kvôli tomu bližšie k pravde? Pozrite na tieto vajcia. Sú označené číslom nula. Znamená to, že toto vajce v sebe nesie čistú ideu prázdnoty, alebo je to len začiatok nového bytia?

PLATÓN:

(Prudko ho preruší, mávne purpurovou tógou)

Ó, Sokrates, tvoja dialektika je príliš pripútaná k zemi! Vajce je len hrubá, pominuteľná kópia! Skutočné, dokonalé Vajce existuje iba vo svete Ideí! Tam je neporušiteľné, čisté, bez škrupiny a bez zápachu! To, čo držíš v ruke, je len tieň, ktorý o chvíľu podľahne skaze v chladničke!

DIOGENES:

(Hlasno sa zasmeje, odpľuje si)

Vy dvaja ste čistí blázni! Platón hľadá dokonalé vajce na nebesiach a Sokrates mudruje nad nulou! Ja vám poviem, čo je to vajce! Vajce je niečo, čo uvaríš v popole, keď máš hlad, a ošúpeš to nechtami! Celý tvoj svet ideí, Platón, nestojá ani za túto škrupinu, ak si ním nenasýtiš žalúdok! Vy neustále rečníte a hromadíte slová, ale keby ste žili v sude ako ja, zistili by ste, že najväčšia sloboda je nemať žiadne vajce a chcieť od sveta len trochu slnka!

PREDAVAČKA:

(Zakričí cez celú pokladňu, mechanicky ťuká do kalkulačky)

Ďalší! Páni v tých plachtách, ak nejdete platiť, uvoľnite miesto, musíme tie nákupy nahadzovať ručne! Ak zbierate body na vernostnú kartičku, pípnite si ju, inak v tom žiadne duše nehľadajte, čistý biznis. A pripravte si hotovosť! To robí euro dvadsať za ten kahanec, čo tam ten pán drží, to je predsa náš tovar zo záhradkárstva!

DIOGENES:

(Uderí palicou do dlážky, až všetci nadskočia)

Presne tak! Zneužili i pojem "lásky" a "vernosti"! Z vernosti k cnostiam urobili vernosť k plastovej kartičke! Sfušovali celú základňu ľudského vedomia! Hovoria o slobode slova, ale pritom sú len slobodnými tliachačmi, ktorí môžu hovoriť čokoľvek, pretože ich slová už nemajú žiadnu váhu – sú prázdne, vykostené a zbavené pravdy! Žasnem nad tým, akí sú títo ľudia moderného veku hrdí na svoje väzenie. Sú uväznení pod studeným príklopom doby, ktorú sami spackali, a ešte si pri tom tlieskajú, ak dostanú kávu v zľave!

PLATÓN:

(Vznešene pristúpi k pultu)

Hotovosť? Samozrejme. Naša filozofia nie je bezcenná. Tu máš, žena. Vyrovnaj náš dlh voči tomuto chrámu konzumu.

(Vytiahne spod tógy tri ťažké, strieborné, ručne razené aténske tetradrachmy s vyobrazením sovy.)

Tu je čisté striebro z aténskych baní. Zaplať z toho toto mlieko z mandlí, ktoré síce popiera prírodu, ale prebúdza moju zvedavosť! Beriem ho výhradne na vedecké účely skúmania tejto absurdity.

(Predavačka zdesene pozerá na mince. Ochrankár Milan v tom momente zbadá mince, prežehná sa a do vysielačky zakričí: "Šéfe, je to tu! Sledujem tých podivínov. Skúsili uplatniť tie historické artefakty pri pokladni! Volám políciu!")

****

3. OBRAZ: Paragrafy verzus Absolútno (Finále v kancelárii)

(Miesto deja: Malá, strohá kancelária vedenia obchodu. Za stolom sedí policajt, poručík Farkaš, pred sebou má otvorený notes a prísne si premeriava trojicu. Na stole medzi nimi ležia tri strieborné staroveké mince so sovami. Sokrates, Platón a Diogenes stoja oproti nemu. V rohu miestnosti sa krčí ochrankár Milan, ktorý stále zviera baterku.)

POLICAJT FARKAŠ:

(Prísne, klepe perom po stole)

Takže, páni. Mám tu hlásenie od bezpečnostnej služby. Vstup na predajňu v nedovolenom odeve, manipulácia s otvoreným ohňom v blízkosti plastových regálov a pokus o uvedenie do obehu nelegálne držaných cenných mincí historickej hodnoty. Vyšetrujem vás z klamania verejnosti o vašom pôvode a z nelegálneho vlastnenia vzácnych artefaktov. Kde ste tie mince ukradli?! Z ktorého múzea sú?!

PLATÓN:

(Urazene, narovná si purpurovú tógu)

Ukradli?! To je môj legitímny honorár za prednášky v Akadémii! Ty neandertálec v štátnej uniforme! Náš pôvod je čistý ako svet ideí!

SOKRATES:

(S pokojným, dojemným úsmevom)

Pán poručík, tvoja obžaloba stojí na hlinených nohách. Ako nás môžeš viniť z vlastnenia mincí, keď peniaze sú len fiktívny spoločenský konsenzus? Vy moderní ľudia ste urobili z papiera a čísel svojho boha. Sám nevieš, čo je to skutočný zákon a spravodlivosť, tak ako ma môžeš súdiť na základe svojich dočasných pozemských nariadení?

DIOGENES:

(Pristúpi priamo k policajnému stolu, drzo sa nakloní k Farkašovi a zhasne mu kahancom svetlo na stolnej lampe)

Uhni mi zo slnka, byrokrat. Tvoje paragrafy sú tenšie ako pavučina. Zachytia len malé mušky, ale veľké osi ich roztrhajú. Chceš spútať ducha do tvojich tabuliek a zápisníc?

POLICAJT FARKAŠ:

(Sčervenie od hnevu, prudko vyskočí zo stoličky a berie do ruky putá)

Dosť bolo tej paródie! Vznášam voči vám oficiálne obvinenie z...

(V tom najnapínavejšom momente sa vonku ozve ten najsilnejší, priam apokalyptický blesk. Celá kancelária sa divoko zatrasie, elektrický prúd vyletí v obrovskom, oslepujúcom záblesku. Divákov na sekundu pohltí čisté biele svetlo, v ktorom zaniknú všetky obrysy moderného sveta.)

(Hrmenie pomaly utíchne. Svetlo v kancelárii naskočí späť do normálu. Stoličky pred policajným stolom sú úplne prázdne. Po troch antických filozofoch niet ani stopy.)

(Na stole, priamo pred šokovaným policajtom, zostal ležať len zaprášený, starý, vyhasnutý kahanec a tri strieborné aténske mince.)

POLICAJT FARKAŠ:

(Hľadí na prázdne stoličky sánkou dokorán, trasúcou sa rukou schmatne vysielačku)

Mi... Milan? Oni... oni zmizli. Vyparili sa. Zostali tu po nich len tie sovy na peniazoch... a ten starý kahanec. Kam preboha ušli cez tie zamknuté dvere?!

OCHRANKÁR MILAN:

(Z vysielačky sa ozve hlboký, odovzdaný a vystrašený povzdych)

Ja som vám to hovoril, šéfe... že tu sú strašidlá. Filozofia je nebezpečná vec. Tá vám zdrhne aj cez zamknuté dvere. Vyššia moc si ich vzala späť a nás tu nechala s našimi letákmi...

POLICAJT FARKAŠ:

"Milan… a čo ak oni neboli tí pomätení?"

(Svetlo v kancelárii opäť slabo preblikne, akoby na potvrdenie jeho slov. Vonku pomaly dohasína búrka.)

(KONIEC SCÉNKY)

Autori: Vlastimil a Gemini