Keď Hmota narazí na Ducha

Karl Marx prežíva na nemocničnom lôžku klinickú smrť, ktorú tvrdohlavo interpretuje ako buržoázne sprisahanie a štrajk kardiovaskulárneho systému. Stretáva sa s Hegelom a snaží sa jeho metafyzické záhrobie "znárodniť" ako komunistickú utópiu, až kým ho defibrilátor nevráti do reality. 

Dejstvo: Marx sa prebúdza na jednotke intenzívnej starostlivosti. Sestrička Magduška mu s humorom tvrdí, že má "priamu linku na druhú stranu" k jeho zosnulému otcovi. Tlmočí mu otcov prísny odkaz: okamžite sa oholiť a vrátiť Engelsovi starý dlh 20 libier, inak skončí v pekle. 

Do izby vtrhne Friedrich Engels. Keď sa dozvie o záhrobnej pohľadávke Marxovho otca, jeho kapitalistické korene a evolučná logika okamžite protestujú kvôli chýbajúcim úrokom a inflácii. Marx a Engels nakoniec dlh vyhlásia za sabotáž starých pruských štruktúr a odmietnu ho zaplatiť. Magduška im za trest nasadí prísnu bezmäsitú diétu. 

Dejstvo: Zo susednej postele sa preberá horúčkovitý Friedrich Nietzsche, ktorý halucinuje o sprisahaní Nadčloveka s proletariátom. Keď zistí, že leží v izbe s otcami materializmu, hystericky žiada príchod Boha a sestričky. Magduška ho spacifikuje injekciou sedatív, Nietzsche upadá do spánku v zmysle "večného návratu rovnakej nemocničnej stravy" a unavený Marx odkladá písanie Kapitálu na zajtra. 

***

(Aneb Dialektika v predizbe večnosti)

Postavy:

• KARL MARX: Zarastený, tvrdohlavý, s neustálou potrebou analyzovať triedny boj. Leží v klinickej smrti na nemocničnom lôžku, no vníma to len ako "dočasný štrajk vedomia".
• GEORG WILHELM FRIEDRICH HEGEL: Elegantný, majestátny, vznáša sa v oblaku Absolútneho Duchovna. V ruke drží zápisník s nápisom "Svetový Duch Corp."
• SESTRIČKA MAGDUŠKA: Staršia, skúsená zdravotná sestra pred dôchodkom. Má na krku krížik, v ruke teplomer a v hlave obrovskú dávku životného nadhľadu a uštipačného humoru.
• FRIEDRICH ENGELS: Elegantne oblečený, energický, v ruke drží notes a starú peňaženku. Verný priateľ, no ako syn nemeckého textilného magnáta má zmysel pre každú jednu libru.
• FRIEDRICH NIETZSCHE: Bledý, s gigantickými fúzmi, zabalený v nemocničnej deke na susednej posteli. Trpí halucináciami, hádže sa zo strany na stranu a hovorí precíteným, priam divadelným tónom.

1. dejstvo: Klinická smrť a Svetový Duch

(Scéna začína v hmle. Marx leží na posteli. Zrazu sa z hmly vynorí Hegel. Z pozadia počuť slabé pípanie nemocničného prístroja – EKG, ktoré zrazu prejde do tónu neprerušovaného pískania. Znak klinickej smrti.)

HEGEL:

(Pozrie sa na hodinky)

No prosím. Karl. Koniec smien, fabrika zatvára. Tvoj biologický substrát práve vyhlásil bankrot.

MARX:

(Prudko sa posadí na posteli, ignoruje, že prístroj píska smrť)

Georg?! Čo tu robíš? A prečo je tu taká hmla? To je ten londýnsky smog! Hovoril som, že industrializácia bez kontroly robotníkov zničí aj pľúca proletariátu!

HEGEL:

(S povzdychom)

Karl, pozri sa na ten prístroj. Tá čiara je rovná ako tvoja teória o beztriednej spoločnosti. Si mŕtvy. Presnejšie, v klinickom štádiu. Tvoj Duch sa práve oddeľuje od tej tvojej slávnej hmoty.

MARX:

(Mávne rukou)

Nezmysel! To je len dočasná kríza kapitalistickej infraštruktúry v mojom kardiovaskulárnom systéme. Lekári sú len nástrojom buržoázie, chcú ma vyhlásiť za mŕtveho, aby nemuseli platiť nemocenskú! Ja neodchádzam. Moje vedomie je odrazom materiálnych podmienok. Cítim posteľ? Cítim. Ergo, existujem!

HEGEL:

(Chytí sa za čelo)

Ty si nepoučiteľný. Celý život som ťa učil, že všetko riadi Absolútny Duch. Dejiny smerujú k čistému poznaniu. A ty tu sedíš, bez pulzu, a sťažuješ sa na nemocenskú? Uvedom si, kde si! Toto je metafyzický priestor! Žiadne fabriky, žiadne peniaze, žiadny kapitál!

MARX:

(Vyskočí z postele)

Ha! Presne tak! Ak tu nie sú peniaze a kapitál, znamená to jediné... Georg, dokázali sme to! Toto je čistý komunizmus! Každému podľa jeho potrieb, od každého podľa jeho schopností!

HEGEL: Karl, ty nešťastník! Toto nie je komunizmus, toto je záhrobie! To nie je beztriedna spoločnosť, to je Absolútna Idea, ktorá sa konečne zbavila otravnej nánosovej vrstvy tvojej biednej reality! Tu netečie kapitál, tu tečie čisté Bytie!

Ty si ma úplne otočil na hlavu. Ja som ti dal dialektiku – krásny, čistý vývoj myšlienok od tézy k antitéze. A ty si z toho urobil čo? Ekonomické tabuľky a hádzanie dlažobných kociek!

MARX: Pretože tvoj Duch bol len rozprávka pre idealistov, Georg! Filozofi svet doteraz len vysvetľovali, išlo o to ho zmeniť! A ja ho mením aj teraz. Ak som mŕtvy, ako to, že s tebou argumentujem? To je predsa živý dialektický rozpor! Hmota bojuje s predstavou smrti. A hmota vyhrá!

HEGEL:

(Sarkasticky)

Áno, tvoja hmota vyhrá. Konkrétne ťa o chvíľu červíky zanalyzujú na čisté chemické prvky. Tomu hovoríš víťazstvo? Pozri sa na mňa, ja som čistá myšlienka! Nepotrebujem kabát, nepotrebujem jesť, som slobodný od materiálnych potrieb!

MARX:

(Ukáže na neho prstom)

Vidíš?! Sám to priznávaš! Žuješ z nadhodnoty mojej predstavivosti! Ty si len parazit na mojom umierajúcom mozgu!

(V tom momente prístroj zapípa – lekári dali Marxovi elektrošok. Marxom zatrasie.)

MARX:

Uh! Čo to bolo? Žeby kontrarevolúcia?!

HEGEL:

To boli defibrilačné elektródy, ty materialista. Snažia sa ťa vrátiť do tej tvojej vykorisťovateľskej reality. Tak čo, pôjdeš späť trpieť, alebo uznáš, že Duch je viac ako telo?

MARX:

(Zatne päsť)

Radšej sa vrátim do továrne života, než by som mal stráviť večnosť v tvojom salóne pre idealistov! Dejiny ma potrebujú!

(Prístroj začne opäť normálne pípať. Svetlo okolo Hegela slabne.)

HEGEL:

Škoda. Mohli sme si zahrať šach. Ale pamätaj, Karl... aj tak skončíš u mňa!

MARX:

(Kričí do miznúcej hmly)

Možno áno, Georg! Ale až vtedy, keď znárodním celé tvoje podsvetie! Proletári všetkých krajín, resuscitujte ma!

(Marx padá späť do postele, hmla mizne, svetlo sa mení na ostré nemocničné.)

(Koniec scénky)

2. dejstvo: Otcovský rozpor

(Scéna plynule nadväzuje. Hmla definitívne zmizla. Marx leží na posteli, ťažko dýcha, prístroje pípajú v normálnom rytme. Nad ním stojí sestrička Magduška a napráva mu infúziu.)

MARX:

(Prudko otvorí oči, chytá sa za hlavu)

Sestrička! Rýchlo... zapíšte to! Žiadna čistá myšlienka neexistuje! Hegel je len buržoázny prelud! A zakážte mu návštevné hodiny! Nech už toho idealistu ku mne na izbu nepúšťajú!

MAGDUŠKA:

(Pokojne mu pretrasie vankúš, prežehná sa)

Jój, pán Marx, upokojte sa. Žiadny pán Hegel tu nebol. To vám len srdiečko na tri minúty štrajkovalo. Ale chvalabohu, ste späť. Nevyspytateľné sú cesty Božie, synu. Radšej sa teraz potichu modlite k Otcovi za spásu svojej duše.

MARX:

(Stuhne, oči sa mu rozšíria úžasom)

K... k Otcovi? Vy... vy máte správy od môjho otca Heinricha?!

MAGDUŠKA:

(Zaskočená, ale rýchlo pochopí situáciu; v očiach sa jej zaiskrí šibalstvo)

Od vášho... otca? Nuž... ako by som vám to povedala. Ja mám s tými najvyššími miestami na druhej strane celkom pravidelné spojenie.

MARX:

(Sadne si, nakloní sa k nej a počúva so zatajeným dychom)

Ja som to vedel! Vy veriaci máte tie svoje ilegálne komunikačné kanály, ktoré ignorujú materiálne hranice! Hovorte, sestrička! Čo hovoril môj otec? Odsúdil ma za to, že som prestúpil na luteránstvo a potom zo mňa bol ateista? Vyčítal mi tie dlhy a tie listiny, čo som neustále zakladal v záložniach?

MAGDUŠKA:

(Zvážnie, nasadí hlboký, dramatický kňazský tón)

Hovoril... hovoril, že tvoje hriechy sú veľké, Karl. Najmä ten tvoj Kapitál. Vraj je to strašne dlhé, nedá sa to čítať a chýba tomu poriadny dej.

MARX:

(Sklamanie a hnev)

Čože?! Kapitál je vedecká analýza vykorisťovania! On tomu nikdy nerozumel, bol to len obyčajný právnik zaťažený pruským právnym poriadkom! Čo ešte hovoril?

MAGDUŠKA:

(Pozrie sa na strop, akoby prijímala signál zhora)

Hovorí mi... moment, trochu to šuští... áno, už počujem. Otec hovorí, že na tej druhej strane, kde teraz je, vládne absolútna spravodlivosť. Všetci majú rovnako. Nikto nič nevlastní. Žiadne peniaze tam neplatia.

MARX:

(Vyskočí mu iskra v oku, uderí päsťou do dlane)

Vidíte to?! Ja som to hovoril! Môj otec po smrti konečne pochopil princípy historického materializmu! On je v komunistickej utópii!

MAGDUŠKA:

(Prekrúti očami, usmeje sa)

Karl, synu, my tomu hovoríme Raj. Ale ak tomu chceš hovoriť "beztriedna spoločnosť s anjelikmi", budiž. Ale otec odkazuje ešte jednu dôležitú vec. Veľmi dôležitú!

MARX:

(Zatají dych, chytí ju za ruku)

Hovorte, Magduška, počúvam! Čo je tá hlavná historická pravda?

MAGDUŠKA:

(Ukáže na neho prstom a napodobňuje prísny otcovský hlas)

Odkazuje ti: "Karl, okamžite sa ohol! V tom fúzatom hniezde na tvári ti už istotne žijú tri rodiny proletárskych bĺch. A po druhé... vráť konečne Engelsovi tých dvadsať libier, čo si si požičal v roku 1862, lebo sa budeš smažiť v pekle a nevykúpi ťa ani tvoj Kapitál!"

MARX:

(Zasiahnutý na najcitlivejšom mieste, oprie sa späť o vankúš)

To... to naozaj povedal? S tými dvadsiatimi librami?

MAGDUŠKA:

(Prikývne, s vážnou tvárou mu podá teplomer)

Presne tak. Na druhej strane sa nezabúda na žiadne dlhy. Takže šup, teplomer pod pazuchu, ľahnúť a modliť sa. Teda... vlastne... analyzovať základy a nadstavbu, alebo čo to vy tam robíte.

MARX:

(Zunovane si mrmle pod fúzy, kým si dáva teplomer)

Neuveriteľné... Aj po smrti má buržoázne sklony k vymáhaniu pohľadávok... Dialektika rodinných vzťahov je neúprosná...

(Magduška sa potichu pre seba smeje, prežehná sa nad Marxovou posteľou a odchádza z izby.)

(Koniec scénky)

3. dejstvo: Kapitalistický pud Friedricha Engelsa

(Scéna nadväzuje. Marx leží s teplomerom pod pazuchou a stále zamyslene hľadí do stropu. V tom s rachotom vtrhne do izby Friedrich Engels. V kabáte, trochu zadýchaný.)

ENGELS:

Karl! Dočerta, chlapče! Vraj si mal namále? Počul som, že tvoj kardiovaskulárny systém vyhlásil generálny štrajk!

MARX:

(Slabým, ale dramatickým hlasom)

Friedrich... Priateľ môj. Unikol som zo spárov Hegela. Ale prinášam znepokojujúce správy z metafyzickej nadstavby. Tvoja investícia do mňa je ohrozená.

ENGELS:

(Sadne si na kraj postele, utiera si čelo vreckovkou)

Aká investícia? Zase potrebuješ na nájom? Karl, vieš, koľko ma stojí financovanie tvojho bádania? Moje textilné fabriky v Manchestri idú na tri zmeny, aby si ty mohol písať o tom, ako tie fabriky znárodniť!

MARX:

Nie, Friedrich. Ide o tých dvadsať libier, čo si mi požičal v roku 1862. Sestrička Magduška tu má priamu linku na môjho zosnulého otca. A otec odkazuje z druhej strany, že tie dlhy musím okamžite vyrovnať, lebo sa usmažím v pekle a nevykúpi ma ani môj Kapitál!

ENGELS:

(Vyskočí zo stoličky, oči mu takmer vypadnú z jamiek)

Čože?! Dvadsať libier z roku 1862?! Bez úrokov z omeškania?! Karl, to snáď tvoj otec nemyslí vážne! Veď to je ekonomický zločin proti logike kapitálu!

MAGDUŠKA:

(Vstúpi do izby s liekmi, prísne sa pozrie na Engelsa)

Pánko, nekričte tu, toto je JIS-ka, nie nejaká krčma pre rebelov! A áno, starý pán Marx hovoril jasne: zaplatiť do posledného haliera!

ENGELS:

(Otočí sa k Magduške, máva rukou, v ktorej drží notes)

Sestrička, s celou úctou k záhrobnému právnemu poriadku, ale toto je čisté vykorisťovanie veriteľa! Ja som predsa napísal Dialektiku prírody! Tam jasne vysvetľujem evolučný zákon: slabé druhy skrátka vyhynú, ak si nedokážu ubrániť svoje materiálne práva! Ak tu budem len tak bezodplatne mazať dlhy, poruším evolučnú dynamiku proletariátu!

MARX:

(Mrmle z postele)

Ale Friedrich, veď to bol môj otec...

ENGELS:

(Ignoruje Marxa, ide k Magduške)

A po druhé, sestrička! Vy ste tomu starému pánovi na druhej strane nepovedali nič o inflácii?! Uvedomujete si, do akej krízy sa rúti tento rozpadajúci sa Západ? Hodnota libry klesá rýchlejšie ako morálka buržoázie! Dvadsať libier vtedy a dnes je obrovský rozdiel!

MAGDUŠKA:

(Prekríži si ruky na prsiach, nadvihne obočie)

Mladý muž, v Nebi žiadna inflácia nie je. Tu na Zemi sa neznehodnocuje mena, pánko, tu sa nafukujú len tie vaše prázdne reči. Na druhej strane majú totiž stopercentné krytie skutkami srdca. A podľa toho teplomeru ste vy dvaja v hlbokom morálnom deficite! Tam je mena stabilná už pár tisíc rokov.

ENGELS:

(Víťazoslávne ukáže prstom)

Ahááá! Tak je to! Takže tam majú fixný výmenný kurz a nulovú likviditu! To je presne to, čo vyčítam tejto vašej náboženskej dogme. Chudobe tu na zemi hovoríte o spáse a zaplatení v posledných halieroch, zatiaľ čo vykorisťovateľská cirkevná nadstavba drží monopol na morálne pohľadávky! Karl, nič mi nevracaj! Je to pasca reakčných síl, ktoré chcú spomaliť vydanie druhého zväzku Kapitálu!

MARX:

(Zrazu pookreje, vytiahne teplomer a ukáže ním na Engelsa)

Friedrich... ty si génius! Ty si to odhalil! Môj otec bol predsa pruský štátny úradník! On bol odjakživa súčasťou represívneho aparátu! Táto záhrobná pohľadávka je len pokusom starej štruktúry o materiálnu sabotáž našej revolúcie!

MAGDUŠKA:

(Chytí sa za hlavu, pozerá sa na oboch)

Panebože, vy dvaja ste sa hľadali. Jeden vidí sprisahanie v teplomere a druhý by ošklbal o úroky aj vlastného otca v nebi.

ENGELS:

(Víťazoslávne schová peňaženku do kabáta)

Presne tak, sestrička. História nepustí. Dialektický vývoj nezastavíš kvôli dvadsiatim librám.

MARX:

(Spokojne sa uloží na vankúš)

Výborne. Sestrička, môžete odkázať môjmu otcovi, že jeho pohľadávku odmietame na základe historickej nespravodlivosti a prebiehajúcej inflácie na svetových trhoch. A Friedrich sa v mene proletariátu opäť vzdal nároku na vlastníctvo kapitálu. A teraz mi prineste nejakú polievku. Triedny boj ma vyhladoval.

MAGDUŠKA:

(S povzdychom mu berie teplomer)

Polievka bude, pán Marx. Ale bez mäsa. Keďže tak bojujete proti tomu kapitálu a blahobytu, začneme s vašou diétou hneď od podlahy.

(Magduška odchádza, Engels sa zasmeje a potľapká Marxa po ramene. Marx zamračene pozerá na dvere.)

(Koniec scénky)

4. dejstvo: Večný návrat horúčky

(Scéna pokračuje v tej istej nemocničnej izbe. Engels ešte stále stojí pri Marxovej posteli, keď v tom sa z vedľajšieho lôžka, oddeleného závesom, ozve divoké bľabotanie a šramot. Záves sa prudko roztrhne.)

NIETZSCHE:

(Sedí na posteli, rukami zúfalo gestikuluje do prázdna, oči má sklenené od horúčky)

Nie! Zakazujem to! Počujete ma?! Boh je mŕtvy! My sme ho zabili! Ale toto... toto je horšie! Nadčlovek... môj krásny, osamelý Nadčlovek sa sprisahal s proletariátom!

MARX:

(Prekvapene sa otočí na bok)

Čo to ten fúzač odvedľa tára? Friedrich, nie je to tvoj bratranec? Má rovnaké fúzy ako ty.

ENGELS:

Moje sú upravenejšie, Karl. Tento vyzerá, že nejedol od prvej internacionály.

NIETZSCHE:

(Kričí k stropu, ignoruje ich)

Oni spolu kujú záhubu! Nadčlovek klope na brány tovární! Spolu s robotníkmi kuje záhubu Heglovho Veľkého Ducha! Kladivami roztlčú Absolútno na prach! Kam sme to dospeli?! Kam kráčaš, vôľa k moci?!

MARX:

(Potešene sa usmeje)

No vidíš, Engels. Aj sused v delíriu uznáva silu robotníckej triedy. Nadčlovek konečne pochopil, že skutočným hrdinom dejín je kováč a baník!

(Nietzsche zrazu prudko sekne telom. Horúčka akoby na sekundu ustúpila. Zaostrí zrak na Marxa a Engelsa. Uvedomí si, kde je a s kým sedí v izbe. Jeho tvár stuhne v čírom zdesení.)

NIETZSCHE:

(Ukáže na nich trasúcim sa prstom, hlas mu preskočí do hysterického pátosu)

Vy... Vy dvaja! To vy ste tá nákaza! Vy ste to sprisahanie voči mojej filozofii! Nemocnica je mŕtva! Tento svet je mŕtvy, ak tu musím ležať s otcami materializmu! A k tebe Marx. Ty! Ty si chcel stvoriť raj pre stádo! Chcel si, aby všetci mali rovnako, čím si zabil všetku vznešenosť ľudskej vôle!"

MARX: "Tvoj Nadčlovek je len buržoázny snob, ktorý odmieta pracovať na ranných zmenách, Friedrich! Skutočná vôľa k moci je v rukách proletariátu, ktorý drží kladivo!"

ENGELS:

(Uštipačne)

Pán kolega, upokojte sa, stúpne vám tlak a tá vaša vôľa k moci vám praskne cievku.

NIETZSCHE:

(Vyskočí na rovné nohy na posteľ, deku má prehodenú ako rímsku tógu)

Ticho, vy bezbožníci! Vy, čo ste chceli zrušiť morálku a všetko prepočítať na fabriky! Boh si vás všetkých poráta! Počujete?! Zaplatíte všetko do posledného haliera, len čo vstane z mŕtvych! Pretože ak nevstane, musel by sa v tom svojom metafyzickom hrobe naveky obracať z toho, čo ste s týmto svetom porobili!

Kde je sestrička?! Kde je tá svätá žena s teplomerom?!

(V tom vtrhne do izby sestrička Magduška, v ruke drží veľkú striekačku a fľašku so sedatívami.)

MAGDUŠKA:

(Kričí už odo dverí)

Pán Nietzsche! Okamžite dole z tej postele! Čo ste to za Nadčloveka, keď neviete ani chvíľu ležať na zadku?!

NIETZSCHE:

(Zúfalo k nej naťahuje ruky)

Sestrička, zachráňte ma! Títo dvaja mi chcú znárodniť moju existenciálnu úzkosť! Chcú mi uvaliť daň z nadhodnoty na môj nihilizmus!

MAGDUŠKA:

(Drsne ho zatlačí späť do vankúšov a pichne mu injekciu do sedacieho svalu)

Jediné, čo vám uvalím, je táto dávka sedatív, aby ten váš Veľký Duch konečne zaspal.

NIETZSCHE:

(Už slabnúcim hlasom, ako lieky zaberajú, padá na vankúš)

...večný návrat... tej istej... nemocničnej stravy... záhubu na vás... kapitalisti... proletári... amorfné... stádo...

(Zaspí a hlasno zachrápe).

MARX:

(Spokojne si napraví perinu)

No vidíš, Friedrich. Nakoniec ho tá lekárska infraštruktúra predsa len spacifikovala. Sila vedy opäť zvíťazila nad idealistickým blúznením.

ENGELS:

(Pozrie sa na hodinky)

Presne tak, Karl. A teraz, keď sme vyriešili Hegela, tvojho otca, infláciu aj Nietzscheho... nemali by sme konečne dopísať ten druhý diel Kapitálu? Robotníci v Manchestri čakajú na pokyny.

MARX:

(Zívne si, otočí sa na bok k stene)

Zajtra, Friedrich, zajtra. Dnes ma táto dialektika unavila. Sestrička, nezabudnite na tú polievku! Bezmäsitú, ale s revolučným duchom!

(Magduška len prekrúti očami, zhasne hlavné svetlo a nechá troch filozofov v tme ich vlastných myšlienok. Zostane len rytmické pípanie prístrojov a Nietzscheho hlboké chrápanie.)

(Opona)

Autori: Vlastimil a Gemini