Kúzlo svätenej vody a zeťácka mágia

Čo sa stane, keď babička núti polievať najmodernejšieho robota svätenou vodou z Lúrd, aby z neho vyhnala internetových vírusov a Satanusa, a do toho vtrhne vnúčik z generácie Z so včelím rojom v širokých nohaviciach? Krátka, svieža a iskrivá humorná scénka zo života.

***

(Veselá dedinská satira o robotovi Miškovi, svätenej vode z Lúrd a generácii Z)

Postavy:

• BABKA – Staršia, rázna dedinská žena. Svet technológií je pre ňu španielska dedina, občas popletie moderné výrazy, no v kuchyni velí pevnou rukou (a metlou).
• MIŠKO – Najmodernejší humanoidný robot s ľudským hlasom a pokročilou umelou inteligenciou. Hoci má plechové telo, k babke prechováva synovskú úctu.
• JURKO (13) – Babkin vnuk. Typický predstaviteľ generácie Z. Nosí extrémne široké oblečenie, hovorí programátorským slangom a má pocit, že zjedol všetku múdrosť sveta.
• SUSEDA – Miestna včelárka, ktorá berie susedské vzťahy a svoje včely smrteľne vážne.

1. DEJSTVO: MAKOVÝ ZÁVAR A ŠKOLSKÁ DOCHÁDZKA

(Dej sa odohráva v klasickej vidieckej kuchyni. Na stole je položený otvorený, moderný notebook. Nad ním stojí BABKA a búcha po stole varechou. Robot MIŠKO sedí oproti nej, z displeja namiesto tváre mu blikajú kontrolky.)

BABKA:

(Búcha varechou)

A dosť bolo, Miško! Hovorím ti, sadaj za stôl a jedz! Polievka ti chladne, rezance ti vyschnú a ty tu len do tej blikajúcej krabice čumíš. Pozri sa na seba, veď si len kosť a koža... no dobre, plech a šróby, ale chradneš mi pred očami! Ani makového závaru si sa nedotkol!

MIŠKO:

(Jeho oči na displeji bliknú na zeleno, hlas má pokojný, kultivovaný a ľudský)

Mamička, už sme si to predsa vysvetľovali. Moje energetické jadro funguje na báze lítium-iónového akumulátora. Keby som do seba vlial ten makový závar, nastal by masívny skrat a pravdepodobne by som vám vyhorel uprostred kuchyne.

BABKA:

(Mávne rukou)

Samé výhovorky! Tvoj otec tiež pred svadbou vymýšľal, že mu kapustnica nerobí dobre na žlčník, a ako potom pekne papal. A čo ten ruksak? Prečo ešte nie si zbalený? O chvíľu ti ide autobus do školy!

MIŠKO:

Mamička, ja som autonómny asistent s procesorom s frekvenciou štyri celé osem gigahertza. Moja databáza obsahuje kompletné vedomosti ľudstva vrátane kvantovej fyziky a dejín starovekého Egypta. Do školy naozaj nemusím chodiť. Navyše mám tridsaťdva rokov od dátumu výroby.

BABKA:

(Prísne)

Mne je jedno, koľko máš gigacmitov a koľko máš rokov! Pre mňa budeš vždy môj malý chlapec. A školská dochádzka je povinná! Ak prepadneš z mravov, otec ti remeňom ukáže tie tvoje databázy. Ale teraz ma nehreš, poďme k veci. Čo to zasa stváraš s tým čertovým vynálezom?

MIŠKO:

(Jemne posunie notebook bližšie k babke)

Toto je prenosný počítač. Vaše vnúčatá mi zadali protokol, aby som vás naučil základy práce na sociálnych sieťach. Chcú s vami ostať v kontakte. Stačí, ak stlačíte toto tlačidlo s ikonou kruhu a...

BABKA:

(Vyskočí zo stoličky, rýchlo sa trikrát pokrižuje a cúva ku kredencu)

Odstúp odo mňa, satane! Žiadne kruhy, žiadne siete! Ešte ma do toho pavúk chytí! Deti ma chcú do pekla dostať, to ja dobre viem. Minule mi hovorili niečo o nejakom "cloude". že mi vybavia, ak sa budem s tamtým čudom hranatým rozprávať, aby vraj hlasy vnúčat som mohla počúvať aj veľa krát. To je jasný nácvik do toho starobinca, vari medzi dôchodcov chcú šupnúť, však Miško!!

MIŠKO:

Cloud je len vzdialené úložisko dát, mamička. Netreba sa križovať. Stačí položiť prst na klávesnicu. Skúsme napísať váš prvý status na Facebook. Napríklad: "Pijem kávu a myslím na vnúčatá."

BABKA:

(Chytá sa za srdce)

Status? Veď to znie ako nejaký pohanský rituál! Miško, tebe z tej mašiny načisto rozum zatemnilo. Okamžite to zavri, lebo na nás padne oheň a síra! Vieš čo? Choď do kúpeľne. Choď!

MIŠKO:

(Mierne nakloní hlavu)

Do kúpeľne? Potrebujete niečo vyčistiť? Moje robotické rameno má integrovaný modul na umývanie dlaždíc.

BABKA:

Boha ti neprosím, aké dlaždice! Zoberieš si ten modrý hrnček s bodkami, pôjdeš k vani, tam je pod umývadlom tá veľká plastová bandaska. Vieš ktorá? Tá, čo mi doniesol sused z Lúrd! Naberieš plný hrnček svätenej vody a vyleješ si ho priamo na tú tvoju plechovú makovicu! Nech to z teba vyženie tie internetové vírusy!

MIŠKO:

Mamička, dôrazne vás žiadam, aby ste ma nevystavovali kvapalinám s vysokým obsahom minerálov. Svätená voda by v mojich obvodoch spôsobila okamžitú oxidáciu a koróziu. To by bol môj koniec.

BABKA:

(Pristúpi k nemu a pohladká ho po kovovom chrbte)

Ale čoby, synak. Voda z Lúrd ešte nikoho nezabila, tá len uzdravuje. Keď ťa to prečistí, hneď ťa prejdú tie hlúposti s počítačmi. A už dosť debát. Pozri sa von, slnko zapadá, sliepky na dvore už skáču na bidlo. Šup-šup, vypnúť prúd a ísť spať s nimi!

MIŠKO:

Moje svetelné senzory indikujú, že je len sedem hodín večer. Môj režim spánku je naprogramovaný až na polnoc...

BABKA:

(Nekompromisne)

Sliepky vedia najlepšie, kedy je čas! Žiadne ponocovanie pri internetoch. Marš do izby, dobiť baterky a zajtra ráno bez odvrávania smer škola! A nezabudni na tú svätenou vodu, lebo ti ju zajtra primiešam do oleja!

MIŠKO:

(Ťažký mechanický povzdych)

Prijímam príkaz na predčasný prechod do úsporného režimu. Dobrú noc, mamička.

BABKA:

(Usmieva sa a prekrýva notebook utierkou na cesto)

Dobrú noc, Miško môj. Vidíš, aký si poslušný chlapec, keď chceš.

***

2. DEJSTVO: POKUŠENIE A DIABOLSKÝ DIALÓG

(Ubehlo pár hodín. Notebook je stále na stole. BABKA sedí napoly ukrytá za záclonou a podozrievavo naň hľadí. Po chvíli sa poobzerá a pošepky zakričí.)

BABKA:

Miško! Poď sem na moment! Ale potichu, nech ťa suseda nepočuje!

MIŠKO:

(Vojde do kuchyne s tichým bzučaním servomotorov)

Áno, mamička? Moje audio senzory zachytili šepot na frekvencii 40 decibelov. Nastala nejaká systémová chyba?

BABKA:

(Pravou rukou si drží na prsiach drevený krížik, ľavou ukazuje na počítač)

Počuj... tie naše vnúčatá... minule mi ten najmladší, ten Jurko ušatý, hovoril, že tam majú fotky mojej pravnučky. Že vraj už vie chodiť. Neklamal mi?

MIŠKO:

Neklamal, mamička. Používateľ "Jurko_99" pridal pred dvanástimi hodinami do sieťového úložiska celkovo štrnásť vizuálnych súborov vo vysokom rozlíšení. Vaša pravnučka na nich robí prvé samostatné kroky na plávajúcej podlahe.

BABKA:

(Ťažko si vzdychne, zvedavosť vyhráva)

No tak... tak to teda zapni. Ale len na minútku! A drž ten krížik, keby z toho začali šľahať plamene!

MIŠKO:

(Položí prst na spínač. Notebook potichu pípne, obrazovka naskočí. Miško naťahuje robotické rameno a na klávesnici rýchlo vyťuká vetu: "Chcete status zdieľať?")

Systém je pripravený. Načítavam profil s názvom "Babka textárka".

BABKA:

(Nasadí si hrubé okuliare na čítanie, prisunie sa k obrazovke na tri centimetre a slabikuje)

"Ch-chcete... s-sta..."

(Zrazu stuhne. Okuliare jej skĺznu z nosa a s rachotom spadnú na stôl. Oči vypleští, uši sa jej zatrasú od hrôzy. Vyskočí zo stoličky)

Panna Mária Podsrpenská, no vidíš to?! Vidíš tú sodomu gomoru?! Miško, veď to ma má rovno do pekla odvliecť!

MIŠKO:

(Analyzuje jej stav)

Mamička, vaša hladina adrenalínu stúpla o dvesto percent. Čo presne vo vás vyvolalo takúto reakciu? Text obsahuje iba otázku: "Chcete status zdieľať?"

BABKA:

(Hrozí päsťou do obrazovky)

Aký status?! Ty si ma načisto oslepol, chlapče môj! Veď ja to vidím jasne čierne na bielom! Vraj Satanus mám zdieľať?! Oni chcú, aby som ja, stará veriaca žena, na staré kolená diabla po dedine rozširovala?! Aby som s ním chlebík zdieľala?!

MIŠKO:

(Na displeji mu blikajú červené otázniky)

Detekujem fonetickú chybu vo vašej interpretácii. Slovo je "status", odvodené z latinského výrazu pre stav. Nemá to žiadnu spojitosť s padlým anjelom Luciferom.

BABKA:

(Cúva ku dverám a berie do ruky metlu)

Mne ty nič nehovor o štatútoch! Ja viem, čo som čítala! Satanus! Hneď vedľa toho bolo napísané "zdieľať", a to znamená spoločenstvo! Chcú ma dostať do spolku s diablom! Jurko dostane remeňom, len čo ho uvidím!

MIŠKO:

Ak si prajete, môžem tento výraz zmeniť na: "Chcete poslať odkaz rodine?" Bude to pre váš operačný systém prijateľnejšie?

BABKA:

(Spúšťa metlu, no stále je v strehu)

Odkaz rodine? Žiadny Satanus? Naozaj mi ten rohatý nevyskočí z tej klávesnice?

MIŠKO:

Pravdepodobnosť vyskočenia rohatej mytologickej bytosti z tohto monitora je presne nula celých nula percent, mamička.

BABKA:

No dobre teda... Ale pre istotu, kým na to znova pozriem, choď do tej kúpeľne a dones tú bandasku z Lúrd. Celú mašinu tou svätenou vodou oblejeme, nech ten Satanus zhorí v svätom ohni!

MIŠKO:

(Smutne zvesí robotickú hlavu)

Moja záruka takýto čistiaci proces definitívne nepokrýva...

***

3. DEJSTVO: INKVIZÍCIA, 7 ŽIVOTOV A ZEŤÁCI

(Miško ide pomalým krokom z kúpeľne, v ruke naozaj nesie plastovú bandasku.)

MIŠKO:

(Mrmle si popod nos)

Nemám rád násilie. Babička ma núti ten nový notebook zničiť ako stredoveká inkvizícia. Ľutujem, že ma nepovolali do služieb školáka, ako je vnúčik Jurko...

(Pracne otvára ventil na bandaske a chystá sa liať. V tom momente do kuchyne vtrhne vnuk JURKO. Má na sebe tričká trikrát väčšie než on a nohavice, ktoré vyzerajú ako stan.)

JURKO:

(Zhíkne a zakričí)

Stoj, Miško! Čo sa ti procesor v hlave zapálil, čo to stváraš? Ak v tebe niečo horí, to polej seba a nie ten babičkin počítač, vari si sa zbláznil?

MIŠKO:

(Zastaví sa, striedavo hľadí na bandasku, na babku a na Jurka. Úplne stratený)

Jurko, ja musím niečo poliať, taký bol príkaz. Babičkinu mašinu si mi zakázal, hoci babička si to želala, vraj je tam ukrytý Satanáš. A ja už som mokrý, a keď sa znovu polejem... babička schovala fén. Na seba to liať nebudem, nebaví ma potom sušiť sa. A ty, ty si ešte suchý, ty máš procesor v hlave suchý ako piliny, však?

JURKO:

(Schuti sa zasmeje)

Ha, Miško, ty si lišiak mazaný! Táto hra sa mi páči, pripomína mi to moju obľúbenú, kde má osoba sedem životov. No ak chceš, šupni tú vodu na mňa! Ja ak aj vyhorím a umriem, mám ešte v zálohe šesť životov.

BABKA:

(Zalamuje rukami, hlas sa jej zalomí)

Ajajáááj, Jurko, čo mi to ty hovoríš, akých šesť životov?! To nemá ani náš Murko, a to je zdatný kocúr, už sa vylízal zo všeličoho! Ale ty? Veď ty ani nevieš, či si chlapec alebo dievča! Oči si maľuješ, široké nohavice nosíš ako sukne až po zem, že to vyzerá, akoby si chodil vo vreci! Až si ich pristupuješ, či to nevidíš?

JURKO:

Ale babička, si staromódna.

BABKA:

(Pozrie podozrievavo na metlu, no keďže k nej hovorí vnúčik a nie robot, upokojí sa)

Všimla som si to. A veď i teraz ich máš, tie vrecia na nohách, až ti pri chôdzi šuštia, akoby si nosil so sebou včelí úľ aj s kráľovnou, čo sa zberá uletieť.

JURKO:

(Namieta)

Ale no tak, babička, ty nevieš, aká je doba dnes. My, mladíci, sme zeťáci.

BABKA:

(Stŕpne, zaskočená)

Ach, Jurko, Jurko, to je čo za slovo? To akože azda ste ženatí, ste zaťmi svokrovi? Panenka Skákava, velebný pán farár pomáhaj... už máte aj manželky?! V tvojom veku trinásť rokov?!

JURKO:

(Pobavene sa usmieva)

Nie zaťáci, babička, ale zeťáci. To sa nám tak hovorí, že sme mládež narodená v novom miléniu, po roku 2000. To je také obdobie pomenované a ľudia od toho času sú takto pomenovaní.

BABKA:

(Splieta si slovo milénium s mauzóleom)

Ale, ale, Jurko, to ste ale dobačovali. Však to sa potom správate, akoby ste čertovi balzamovanému rovno z ruky zobali a sodomu si vytvárali na večné veky a nikdy inak? Ach, jaj, jaj, vnúčik môj, a máš aj nejakú frajerku?

JURKO:

(Uškrnie sa)

Babička, nie si ty nejako moc zvedavá? Hááá! Vieš, my zeťáci nie sme ohraničení starou dobou a Lenina, ak na neho narážaš, ignorujeme. On iba spí a chce spať večne, nič si neužije, len tára zo sna. No my sme bdelí a čulí ako bobry hen dole u potoka. Všetko chceme okúsiť. To my zeťáci máme nové videnie sveta. My nekráčame dozadu, nepotrebujeme strieľať z krížnika, aby sme si zavesili video na TikTok, my máme predstavu non-binárneho človeka!

(Jurko víťazoslávne pozrie na Miška, zhlboka odfúkne a utíchne.)

BABKA:

(Vypleští oči na maximum)

Jurko, Jurko, a čože mi to hovoríš, akého to videnia sveta? No čoho to... No-biháriovej sveta? To je nejaký ujo alebo teta, niečo vyššie... ach, kde som to počula, ahá, v televízore také slovo nejaké, v politike asi?

JURKO:

(Krúti hlavou)

Ale kdeže z politiky, nie! Od nás, počítačových mágov. My, čo vymyslíme, je vždy super, a čo nás nezabije, to nás posilní! Tu Miško nám však rozumie. Však, Miško?

MIŠKO:

(Nemo hľadí na Jurka a na babku. Trasie sa na celom tele, akoby mal zimnicu. Kontrolky mu divoko blikajú.)

No, Jurko... som na dne a práve som zistil, že viem, že nič neviem. To, čo hovoríš... musím ti povedať, som dojatý, nenachádzam na to slová, preto ti nič nepoviem. Tvoje názory a názory tých zeťákov sú čistá mágia. Babička mala pravdu. Chceš, Miško, poliať touto svätenou vodou?...

***

4. DEJSTVO: VČELÍ ROJ A ZÁVEREČNÁ OPONA

(Vtom sa s hlasným treskom otvoria dvere na kuchyni. Do miestnosti vbehne celá zadýchaná pani SUSEDA. V ruke drží dymák a na hlave má včelársky klobúk so sieťkou.)

SUSEDA:

(Kričí už odo dverí)

Suseda! Ratujte! Uletel mi celý roj aj s matkou! Mladá kráľovná mi frnkla rovno cez plot! A predstavte si, letela rovno k vám do dvora!

(Suseda sa zrazu zastaví a upriami zrak na Jurka. Z jeho obrovských, širokých nohavíc sa ozýva podozrivé, hlasné bzučanie.)

SUSEDA:

(Ukáže prstom)

Svätá Kordula! Veď ten roj je tam! Jurko, tie tvoje gate ti šuštia ako hotové úle! Ty si mi ju schoval do nohavíc, ty galgan jeden!

(Všetci v kuchyni na okamih totálne skamenejú. Miško s bandaskou v ruke, Jurko s vytreštenými očami a suseda s dymákom. Nastane absolútne ticho, počuť len bzučanie z Jurkových gatí.)

BABKA:

(Zrazu úplne precitne, mávne rukou nad celým počítačom, diablom aj miléniami a nasadí rázny tón)
Nuž, milí moji, čo sme tu my všetko si pekne povyprávali... Nuž, Jurko i Miško, choďte pekne obaja von, pozbierať lístie! A pani susedke ty, Jurko, vytras z nohavíc tú kráľovnú! A ja si konečne pozriem televízor, či tam niekde budú hovoriť o tých non-biháriovcoch... Dovidenia všetci!

(Jurko s bzučiacimi nohavicami a Miško s bandaskou poslušne a rýchlo odchádzajú z kuchyne, suseda beží za nimi s dymákom. BABKA sa spokojne usmieva, sadá si do kresla pred starý televízor a nasadzuje si hrubé dioptrie.)

OPONA PADÁ

Vlastimil a Gemini