Kvantový kolaps Perníkovej reality

ÚVODNÝ PROLÓG / FILOZOFICKO-PSYCHOLOGICKÉ ZAMYSLENIE

(Tento text slúži ako autorský úvod k pochopeniu hlbších vrstiev hry. Môže byť vytlačený v divadelnom bulletine alebo prečítaný hlasom rozprávača pred oponou.)

Rozprávky nie sú len jednoduché príbehy pre detské oči a uši. Sú to šifrované mapy ľudskej psychiky, odveké svedectvá zapísané v kolektívnom podvedomí ľudstva. Keď sa pozrieme na štruktúru rozprávky o Perníkovej chalúpke cez optiku hlbinnej psychoanalýzy Carla Gustava Junga, objavíme piliere, ktoré formujú ľudské vedomie.

• Sladkosť a perník: Sladkosť je odveká túžba človeka po príjemných stavoch. Perník je sladký, mäkký, voňavý a pripomína ľuďom materský prsník so sladkým mliekom. Tým, že je perník v rozprávke položený na streche, vštepuje človeku istotu strechy nad hlavou, pocit bezpečia a príjemného stavu bývania. Prichádza ako záchrana po dlhom blúdení, hlade, odriekaní a úzkosti v tmavom lese, ktorý symbolizuje nevedomie. Je to stav, kedy sa vesmír a okolie zdanlivo samé starajú o naše potreby.
• Meno Janko: Janko vo svojom mene stelesňuje odvahu, racionálny princíp (Animus) a rolu strážcu pravdivého videnia sveta. Je to strážca poznania, ktorý dbá na logiku a štruktúru.
• Meno Marienka: Marienka sa zachvieva v láske, intuícii (Anima) a v starostlivosti o slabých, nesúc v sebe jemnú ozvenu archetypu Panny Márie.
• Skúška lásky: Láska je síce citeľná v pocitoch sladkosti a opatery, no potrebuje k sebe protipól. Aby nebola zmäkčilá a nerozpadla sa do obyčajného bezcitného otročenia ľudských túžob, potrebuje spevnenie a skúšku.
• Ježibaba: Preto do deja vstupuje stelesnenie bezcitnosti, sebeckej žiadostivosti a prefíkanosti – Ježibaba (Hrozná matka / Tieň). Je to ostrý protipól čistého dávania v láske, požadovačná, labužnícka a naježená žena, ktorá požiera ľudské mäso (vitalitu). Tento deštruktívny element slúži na to, aby sa dej prehĺbil a usmernil ľudské vedomie k pochopeniu zrelosti.
• Stračia nôžka: Archetypálny výraz "chalúpka na stračej nôžke" symbolizuje stračiu povahu – zaujatie pozlátkom, chamtivosťou a egocentrizmom. Straky, ako vieme, radi odnášajú ligotavé veci. Sú to sebci, čo nemajú ohľad na iných, iba na uspokojenie svojich záujmov. Samotné meno JA-GA v sebe nesie hlboký význam: "JA" ako izolované ľudské Ego a "GA" ako starý indoeurópsky koreň pre pohyb či chôdzu. Jaga je teda doslova "Ego v pohybe".

Čo sa však stane, ak do tohto pevne fixovaného kolektívneho naratívu zasiahne moderný človek, ktorý naruší statiku mýtu svojou technokratickou pýchou? Akonáhle pozorovateľ zmení podmienky experimentu, realita kolabuje do absurdna...

Autor námetu a analýzy archetypov: Vlastimil

DIVADELNÁ SCÉNKA (1. ČASŤ)

POSTAVY:

• MODERNÝ JANKO (20+) – študent kvantovej fyziky na Univerzite v Bratislave. Rád zasnene teoretizuje, no v hĺbke duše je to racionál.
• MODERNÁ MARIENKA (20+) – jeho priateľka, študentka psychológie. Fascinovaná Jungom, archetypmi a silou ľudskej sugescie.
• ROZPRÁVKOVÝ JANKO – naivný chlapec v ľanovom oblečení, vyzerá ako zrýchlený hologram moderného Janka.
• ROZPRÁVKOVÁ MARIENKA – dievča v kroji s košíkom, vyzerá ako zrýchlený hologram modernej Marienky.
• BABA JAGA / JEŽIBABA – rozprávková striga. Prežíva hlbokú krízu identity a morskú chorobu z toho, že jej perníková chalupa levituje na jednej stračej nohe.

SCÉNA 1

(Scéna je ponorená do prítmia hlbokého lesa. Svetlo pomaly slabne, rýchlo sa stmieva. V pozadí občas ticho zahrmí a naznačuje prichádzajúcu búrku. Na scénu prichádzajú Moderný Janko a Moderná Marienka. Janko gestikuluje rukami, Marienka kráča s narastajúcim nepokojom.)

MODERNÝ JANKO:

(Nadšene, polovážne)

...chápeš to, Marienka? Podľa kvantovej mechaniky realita v podstate neexistuje v pevnom stave, kým ju nezačneš pozorovať! Celý vesmír je len obrovské vlnenie možností. Až v momente, kedy sa na niečo pozrieš, tá vlnová funkcia skolabuje do pevných častíc. My vlastne naším vedomím vytvárame to, čo vidíme. Čo ak práve teraz v tomto lese strašia obrazy, ktoré existujú len preto, že na ne myslíme?

MODERNÁ MARIENKA:

(Zastaví sa, nervózne ho potiahne za bundu)

Janko, buď už ticho, ja sa bojím. To, čo rozprávaš, sa mi vôbec nepáči. Čo ak sa nám prihodí niečo zlé? Pozri sa okolo seba, veď sa strašne rýchlo stmieva a zašli sme už príliš hlboko do lesa.

MODERNÝ JANKO:

(Šibalsky sa usmeje, chce ju postrašiť)

Ale no tááák! Spomeň si na rozprávku z detstva. Na Perníkovú chalúpku a Ježibabu. Predstav si, že by sme ju tu stretli. Ale vieš čo? Ako nadšený fanúšik kvantovej mechaniky a ekológie by som tej chalúpke hneď doprial vylepšenia! Načo by zaberala takú veľkú plochu lesa a ničila biotop? Ja by som ju navrhol s ekologickým myslením – postavil by som ju na jednu stračiu nôžku! Pekne do vzduchu, minimalizácia uhlíkovej stopy!

MODERNÁ MARIENKA:

(Vážne, s narastajúcim intelektuálnym hnevom)

Tebe to pripadá smiešne, Janko? Ja študujem psychológiu, mňa netreba poučovať o sile sugescie. Poznám Jungove archetypy a viem, ako fungujú piliere ľudského vedomia v podprahovom nastavení mysle! Na základe predstavy, ktorú človek silno precíti, sa dokáže deformovať celé okolie k subjektívnym vnemom – v sile, ktorá je úmerná sile myšlienkového poľa! Svedomie a kolektívny naratív v podvedomí okolia síce zaisťujú istú objektívnu fixáciu reality, ale... Janko! Ty si tú chalúpku ešte aj postavil na stračiu nôžku! Tým si totálne poplietol vnútornú štruktúru rozprávky a aj samotnú Ježibabu si azda pripravil o rozum, ak uvidí svoju chalúpku vo vzduchu, ako sa kymáca na stračej nôžke! Veď to nie je Baba Jaga, ale tradičná slovenská Ježibaba. Nemáš s ňou súcit?!

MODERNÝ JANKO:

(Uškrnie sa)

Neboj sa, Marienka. Ak by som bol na jej mieste, pohol by som rozumom a bral by som to ako modernizáciu... Ale vlastne, veď to je iba rozprávka a nič také sa nestane, však?

(V tom momente nastane na scéne zvláštna zmena. Svetlo dostane neprirodzený sivastý odtieň. Počuť nízkofrekvenčné dunenie, akoby prebiehalo tiché zemetrasenie. Vzduchom preletí zvuk praskania statickej elektriny. Prichádza silný vietor.)

MODERNÁ MARIENKA:

(Chytí ho za ruku, hlas sa jej trasie)

Janko... Cítiš to? To okolie sa chveje. A ten vzduch... smrdí to tu ako pri vysokom napätí. Ako ozón.

MODERNÝ JANKO:

(Spozornie, úsmev mu zamrzne na tvári, ustaraným hlasom)

Marienka, vieš... niečo sa deje. Toto sa už ani mne nepozdáva.

(Zrazu oblohu pretne blesk tak silno, že sa aj Janko vyplaší. Vietor šialene silnie, stromy na scéne sa začnú vlniť, akoby strácali jasné kontúry.)

MODERNÝ JANKO:

(Vydesene hľadí do prázdna)

Mám strach, Marienka... A musím sa priznať, že o takomto niečom som iba čítal v sci-fi románoch. Deje sa niečo nevšedné, len pozri! Nastáva obrovský vibrujúci záblesk v modro-fialovom ozónovom svetle.

(Odrazu cítia, ako sa niekam prehupli. Janko silno štikne, akoby mu zabehlo v hrdle, preglgne slinu.)

MODERNÝ JANKO:

Marienka, prepáč mi... ale práve som niečo vykonal. Modlime sa, aby to nebolo to, čo myslím!

MODERNÁ MARIENKA:

(V panike zo seba vyžiari vlnu príťažlivosti strachu, čím na kvantovej úrovni mení súradnice vlnenia reality priam do rozprávky. Na zemi sa pod vplyvom modrého svetla zrazu rozsvietia obrovské, neprirodzene červené muchotrávky.)

MODERNÁ MARIENKA:

(Vykrikne v úplnom šoku)

Pane Bože, čo je to?! Panna Mária Podsrpenská, no vidíš to?! Ach, prepáč Janko, už aj mne asi preskakuje... Vidím červené muchotrávky, presne také, ako sú v tej rozprávke o Perníkovej chalúpke! Ale poďme preč z tohto čarodejníckeho ovzdušia! Poďme hľadať cestu domov!

(Janko chytí Marienku za ruku, chcú vykročiť a nájsť chodníček domov. No udalosti sa vymkli kontrole a odvíjajú sa presne podľa scenára, ako to Janko vymyslel a Marienka oživila svojím strachom. V pozadí sa rozsvieti scéna a objaví sa chalúpka oblepená medovníkmi, ktorá sa absurdne kýva na jednej obrovskej stračej nohe.)

SCÉNA 2

(Dvere na chalúpke sa s hrozným vŕzganím otvoria. Vyjde z nich Ježibaba. Drží sa za hlavu, tacká sa, akoby mala morskú chorobu z toho, ako sa chalupa na jednej nohe kolíše.)

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Mne si oči, nadáva smerom k nebu)

Do paroma aj s touto architektúrou! Ktorý idiot mi prečaroval statiku chalupy?! Veď ma z toho kymácania porazí, žalúdok mám až v krku!

(Z druhej strany lesa prichádzajú Rozprávkový Janko a Rozprávková Marienka. Zastavia sa a s úžasom hľadia na chalupu. Vyzerajú navlas rovnako ako naši moderní hrdinovia, len sú v krojoch.)

ROZPRÁVKOVÝ JANKO:

Och, sestrička Marienka, hľa! Perníková chalúpka! Ale... prečo stojí na stračej nôžke? V knižkách písali, že má byť pevne na zemi. Táto vyzerá, akoby chcela odletieť.

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Zbadá ich, snaží sa nahodiť strašidelný tón, no stále sa tacká)

Áaa, no poďte ďalej, holúbätká moje... Voňavé, šťavnaté... Teda, chcela som povedať, stratené! Poďte dnu, pec už je... ba anciáša jeho vlastne nie je rozkúrená! Akurát musíte nastupovať opatrne, schodíky mi trochu kĺžu kvôli tej prekliatej jednej nohe! Vidím, že to tu nepoznávate, kuriatka moje chrumkavé, však? Nuž ani ja! Na staré kolená neviem, či som slovenská Ježibaba, alebo Baba Jaga sibírskych lesov! Nemám stabilitu, nemám uzemnenie! Ký ďas chce ma pričarovať k námorníkom?!

(Ježibaba tlačí rozprávkovú dvojicu do chalupy. Dvere zapadnú. Moderný Janko a Marienka to celé sledujú z úkrytu za obriou muchotrávkou.)

SCÉNA 3

(Moderný Janko a Moderná Marienka čupia za obriou, červenou, svetielkujúcou muchotrávkou. Hľadia na chalupu na stračej nôžke. Janko sa načiahne ku kľučke na dverách chalupy.)

MODERNÝ JANKO:

Kvantová mechanika ma naučila, že ak chceš zmeniť výsledok experimentu, musíš zmeniť prístup pozorovateľa. Idem tam. Musím tej naježenej dáme vysvetliť statiku a doniesť jej to drevo, inak ma zožerie ako koreňovú zeleninu.

MODERNÁ MARIENKA:

(Dramaticky šepká, rázne ho stiahne späť)

Stoj, Janko! Ty vôbec netušíš, čo si spôsobil. Tvoj ekologický ošiaľ... tá tvoja slávna stračia nôžka... Chápeš ty vôbec jazyk symbolov?! Straka! Čo robí straka? Kradne. Zháňa pozlátko. Je to čistá chamtivosť a bezohľadné sebectvo uspokojovania vlastných záujmov. Tá chalupa teraz doslova visí vo vzduchu na pilieri rýdzeho egoizmu!

MODERNÝ JANKO:

(Pozrie na tancujúcu mechanickú nohu)

No... vyzerá dosť labilne na to, aký ťažký psychologický náklad nesie...

MODERNÁ MARIENKA:

(Víťazoslávne graduje, takmer ho nepustí k slovu)

A to je len začiatok! Vezmi si to meno. JAGA. Rozlož si ho! "JA" – izolované ľudské Ego. A "GA"? Starý koreň pre pohyb. Pre chôdzu. JAGA je Ego v pohybe! Kráčajúci, bezohľadný egoizmus, ktorý sa kvôli tebe kymáca nad zemou na stračej nohe chamtivosti. Ty si jej totálne zbúral identitu! Čo urobíš teraz, pán geniálny fyzik?

MODERNÝ JANKO

(Narovná sa, hoci sa mu trasú kolená)

Čo urobím? Idem tam na pomoc deťom a vyladiť náladu Ježibabe. Poď, skúsime najprv počúvať za oknom.

(Janko a Marienka sa po špičkách presunú k boku chalupy a priložia uši k oknu. Zvnútra počuť búchanie hrncov a frflanie.)

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Zvnútra)

...no toto je svet? Sedíte tam na tej lavici ako zarezaní, vy dve ľanové bábiky? No pýtajte sa, prečo nekurím v peci! Prečo je tu zima?! Lebo s mojou reumou nevyleziem po tom vratkom rebríku s košom dreva! Táto búda sa kymáca na jednej stračej haxne! Žalúdok mám v krku! Ak mi ten kúzelník na chalupy, ten učený tajtrlík, čo toto vykúzlil, príde pod ruku... ak ho chytím, tak ho týmito mojimi vlastnými štyrmi zubami prehryznem napoly ako takú sladkú mrkvu!

MODERNÝ JANKO:

(Vonku pod oknom hrozne prehltne, chytí sa za krk a šepká)

Počula si to? Mrkvu! To je priamy útok na môj zrak – mrkva, zrak, videnie sveta, princíp pozorovateľa! Ona mi chce azda hlavu odhryznúť za to, že som zmenil jej realitu. Ale čudujem sa... ona tým deťom vlastne neubližuje, len si sťažuje, že mrzne.

MODERNÁ MARIENKA:

(Víťazoslávne šepká)

Hovorila som to. Netrpia tie deti, trpí tá striga.

MODERNÝ JANKO:

Idem dnu. Ego s morskou chorobou musíme vyriešiť, kým nás to tu celé nezhltne.

(Janko rázne potiahne kľučku a dvere sa s hlasným vŕzganím otvoria. Svetlo z chalupy zaleje oboch hrdinov. Janko a Marienka vstúpia dovnútra.)

SCÉNA 4

(Interiér chalupy. Všetko je z dreva a perníka, no miestnosť je kvôli jednej stračej nohe naklonená v absurdnom uhle. Na lavici sedia vyplašení Rozprávkový Janko a Rozprávková Marienka. V strede stojí rozkročená Ježibaba s varechou v ruke.)

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Zasekne sa s otvorenými ústami, pozrie na Moderného Janka, potom na Rozprávkového Janka, potom na Modernú Marienku a Rozprávkovú Marienku)

Čo... čo je toto za halucinácia?! Mne už z toho kymácania nadobro preskočilo? Vidím dvojmo! Dva razy ten istý ustráchaný chalan a dva razy tá istá dievčina s tými istými očami!

(V momente, keď Moderný Janko a Moderná Marienka urobia krok hlbšie do miestnosti, nastáva podivné iskrenie v prostredí chalúpky. Vzduchom preletia jasné modro-fialové statické iskry. Rozprávkoví Janko a Marienka sú totiž previazaní so skutočným Jankom a Marienkou energetickým polom vedomia predstavy. Tí rozprávkoví sú tu prítomní ako hologramy. Priblížením sa skutočných živých ľudí ako zdrojov dochádza k iskreniu a zrýchleniu pohybu hologramov v ich prejave.)

MODERNÝ JANKO:

(Uskakuje pred iskrami)

Au! Moje elektromagnetické pole reaguje na ich prítomnosť! Marienka, pozri sa na nich, oni nie sú z pevnej hmoty! Sú to interferenčné hologramy, ktoré kolabovali z našej myšlienkovej vlnovej funkcie!

MODERNÁ MARIENKA:

(Sústredene fixuje zrak na deti)

A naša blízkosť ich urýchľuje! Sila našej vôle v tomto prostredí vyvoláva spätnú väzbu! Janko, pozeraj sa na nich a predstavuj si ich čo najživšie!

(Naši skutočne živí Janko a Marienka si ich živo predstavujú a silou vôle v prostredí vyvolávajú tento obraz. Ježibaba, keď vidí to iskrenie, ide si oči vyočiť a nič nechápe. Je v hlbokej neistote a prepadá depresii starej bosorky.)

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Búcha sa varechou po čele, úplne dezorientovaná)

Čo to tu... čo to tu blikoce?! Čo ste to za bosoráci? To sú nejaké svätojánske mušky, či ma už nadobro opúšťa zrak? No skvelé... Drevo nemám, v krížoch ma seká, chalupa mi tancuje na stračej haxne a teraz mi tu ešte aj skratuje vzduch! To tie iskry mám pozbierať do zástery a rozpáliť nimi piecku do červena, keď už nemám čím kúriť?!

(Výpadok pôvodného scenára rozprávky sa ešte viac prehĺbi neuveriteľným rozvyprávaním sa dvoch rozprávkových postavičiek Janka a Marienky. Tieto dve rozprávkové deti – hologramy – pod vplyvom iskrenia odrazu pribehnú k Ježibabe a s prehnanou úctou jej sadnú k nohám. Ježibaba sa úplne vyplaší.)

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Vrieska, tisne sa k stene)

Čo robíte, vy ľanové potvory?! Vy ma chcete hodiť na moju vlastnú lopatu predčasne?! Odstúpte!

(Rozprávkové deti s úctou vzhliadnu k Ježibabe a vykladajú jej príbehy iných rozprávok, akoby ona mala byť ich babičkou a vzorom. Poučujú ju. Ich prejav je zrýchlený, gestá trhavé.)

ROZPRÁVKOVÝ JANKO:

Och, drahá starenka, babička naša perníková! Nechajte lopatu lopatou. Vy musíte byť naším vzorom! My sme sa poučili z iných príbehov. Pozrite sa na takú Snehulienku – to je náš ideál! Dievčatá majú byť štíhle, upravené, držať diétu a nebáť sa dožičiť si hlboký, hoci aj storočný spánok!

ROZPRÁVKOVÁ MARIENKA:

Presne tak, babička! My vás hneď teraz vyzujeme z tých starých krpcov, uložíme vás rovno do postieľky, nech si len pekne pospíte! A žiadneho vlka k vám nepustíme, to mi verte! Nedopustím, aby zlý vlk babičku z tejto chalúpky vyhnal! A tým obetavým činom vlk nebude mať žiadnu možnosť zožrať Karkulku!

ROZPRÁVKOVÝ JANKO:

Áno! Karkulku hneď zajtra odvedieme na lúku, naučíme ju pásť kozliatka a zahrajú sa spolu na slepú babu!

ROZPRÁVKOVÝ JANKO:

Áno! Karkulku hneď zajtra odvedieme na lúku, naučíme ju pásť kozliatka a zahrajú sa spolu na slepú babu!

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Chudera Ježibaba sa len zúfalo chytá za hlavu, čo sa to v chalúpke deje a či dobre vidí. Cez komín zrazu vletí Euro-Straka s reflexnou vestou na krku a v zobáku drží euro-formulár o uhlíkovej stope. Pristane priamo na naklonenom stole. Deti s úžasom počúvajú rozhovor Ježibaby so strakou)

Ty si čí ďas a čo tu hľadáš, hááá?!

EURO-STRAKA:

(Rozčúlene trasie krídlami, hrozne škrieka)

Krááá! Kontrola z Európskeho fondu pre rozprávkovú obnovu! Pani Jaga, okamžite obmedzte emisie! Vaša piecka na drevo nespĺňa normu Euro 7!

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Úplne hotová, padá na kolená a chytá sa za hlavu)

Preboha živého, už aj zvieratá na mňa hovoria rečou úradníkov! Aká norma?! Aký fond?! Veď ja som chcela len dve tučnučké detičky na pekáč... do čerta, dve ľanové bábiky do pece hodiť, aby ... aby som nezmrzla!

EURO-STRAKA:

(Prešľapuje po stole a ukazuje krídlom raz na deti a raz na pec)

Vraj dve tučnučké detičky na pekáč?! Krááá! A dve ľanové bábiky do pece, vravíte?! Krááá! Vy pečiete ľudský materiál na fosílnych palivách?! To je absolútne neprípustné vypekanie z uhlíkovou stopou! Na takýto výkon nemáte pridelené uhlíkové kvóty! Ak hneď neprejdete na solárne panely z ekologického karamelu a tepelné čerpadlo z veterných lízaniek, dostanete pokutu, že nepredáte ani jeden medovník!

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Dupkom sa jej stavajú šediny, trasie sa od hnevu aj zimy)

Solárne panely z karamelu?! Veď tie sa mi pri prvom teplejšom letnom daždi roztopia a zalepia mi celú stračiu haxňu! A ako mám v zime tie deti upiecť? To ich mám na tej vašej solárnej hovadine len tak na slnku sušiť ako huby?! Veď stratia všetku šťavnatosť!

EURO-STRAKA:

(Dôležito si napráva reflexnú vestu)

Moderná doba si vyžaduje moderné riešenia, pani Jaga. Žiadne pečenie. Navrhujem alternatívu: Janka a Marienku preškolíte v rámci eko-projektu na bio-odpadových manažérov lesa. Budú vám zbierať padnuté lístie, čím znížite lesné riziko CO2. A vy prejdete na vegánsku stravu – sušené muchotrávky sú predsa plné lokálnych bielkovín!

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Úplne dezorientovaná, trieska varechou o stôl)

A dosť!!! Čo sa to v tejto mojej búde deje?! Vidím ja vôbec dobre?! Aká Snehulienka? Aká Karkulka?! Aké... kozliatka na lúke?! A ešte k tomu táto pernatá bruselská pohroma s predpismi?! Mne tu bude nejaká pernatá audítorka diktovať jedálničiek?!

(Prechádza do zúfalého, až tragikomického pátosu, hľadí na strop)

Prisahám... prisahám tu pred vami na túto nešťastnú stračiu haxňu... Ak sa ešte raz v rozprávke narodím, okolo celej chalupy si dám vystavať trojmetrový, betónový plot! A na ten plot posadím pravovernú, bosorácku straku. Nech vrieska na každého votrelca už od hranice lesa! Nech mi sem nelezú takíto moderní, študovaní tajtrlíci! Ak v tomto svete pomätených kúzelníkov neprestanú fušovať pravoverným bosorkám do ich poctivého remesla, ja tu končím! Balím si krpce a odchádzam do kláštora! Tam majú aspoň zdravý rozum, teplú piecku a poriadne dobré víno! V takomto vynovenom stračom hniezde ja viac bosorovať nebudem!

Veď ja som Ježibaba! Rozprávková striga! Žiadna úradníčka! Podľa starých, overených poctivých inštrukcií som mala teraz chystať pec. Naložiť pod kotol. Zavrieť deti do chlieva a trikrát denne Jankovi opačovať prstík, či už je dosť vykŕmený na pekáč! Namiesto toho ma tu chcú pripraviť o rozum dve ľanové bábiky a pojašená straka!

(Hodí varechu na zem, rezignovane)

Inak... inak už v živote neprijmem žiadne desivé bosorácke oblečenie! Nezohavím si už tento môj krásny, dlhý nos, ak sa v tejto krajine nehrá podľa pravidiel! V takomto vynoveným stračom hniezde si ja školiť žalúdok misiou muchotrávok nebudem!

MODERNÁ MARIENKA:

(Nakloní sa k Jankovi a víťazoslávne zašepká)

Janko... Ty to vidíš? Tvoj zrak a tvoje videnie sú v bezpečí. Tie deti jej práve kompletne preformátovali osnovy. Zhmotnené Ego v pohybe zažíva totálny psychický kolaps, lebo sme jej zbúrali pravidlá hry. Čo urobíme teraz?

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Úplne dezorientovaná, trieska varechou o stôl)

A dosť!!! Čo sa to v tejto mojej búde deje?! Vidím ja vôbec dobre?! Aká Snehulienka? Aká Karkulka?! Aké... kozliatka na lúke?!

(Prechádza do zúfalého, až tragikomického pátosu)

Veď ja som Ježibaba! Rozprávková striga! Podľa starých, overených poctivých inštrukcií som mala teraz chystať pec, chystať pec. Naložiť pod kotol. Zavrieť ťa do chlieva a trikrát denne ti opačovať prstík, či si už dosť vykŕmený na pekáč! Namiesto toho ma tu idú triasť dve ľanové bábiky!

(Ježibaba padne na kolená, varecha jej vypadne z ruky, s pátosom hľadí na strop)

BABA JAGA / JEŽIBABA:

Prisahám... prisahám tu pred vami na túto nešťastnú stračiu haxňu... Ak sa ešte raz v nejakej rozprávke narodím, okolo celej chalupy si dám vystavať trojmetrový, betónový plot! A na ten plot posadím skutočnú, živú straku. Nech vrieska na každého votrelca už od hranice lesa! Nech mi sem nelezú takíto moderní, študovaní tajtrlíci!

(Hodí varechu na zem, rezignovane)

Inak... inak už v živote neprijmem žiadne desivé bosorácke oblečenie! Nezohavím si už tento môj krásny, dlhý nos, ak sa v tejto krajine nehrá podľa pravidiel! V takomto vynoveným stračom hniezde ja bosorovať končím!

MODERNÁ MARIENKA:

(Nakloní sa k Jankovi a víťazoslávne zašepká)

Janko... Ty to vidíš? Tvoj zrak a tvoje videnie sú v bezpečí. Tie deti jej práve kompletne preformátovali osnovy. Zhmotnené Ego v pohybe zažíva totálny psychický kolaps, lebo sme jej zbúrali pravidlá hry. Čo urobíme teraz?

SCÉNA 5

(Moderný Janko a Moderná Marienka pochopia, že ak chcú zachrániť archetyp a poslanie pravej rozprávky, musia dať veci do poriadku. Sústredia sa na svoje hologramy pred sebou, ktoré stvorili. Vrúcne si želajú, aby sa v priestore stratili, a sami sa chcú stať tými rozprávkovými postavami do chvíle, až vyrovnajú štruktúru vlnenia rozprávky do jej pôvodného obrazu.)

MODERNÁ MARIENKA:

(Koncentrovane)

Janko, musíme to vlnenie zrušiť. Musíme prevziať zodpovednosť a vrátiť tomuto miestu jeho pôvodný, čistý mýtus. Želaj si, nech sa tie zrýchlené prízraky stratia...

MODERNÝ JANKO:

(Sústredene)

Resetujeme systém do pôvodných nastavení. Vyrovnávame vlnovú funkciu tohto prostredia.

(Ako sa tak obaja hlboko sústreďujú, diváci vidia, ako sa ich hologramy zrýchlených detí pomaly strácajú a rozplývajú vo vzduchu. Atmosféra v chalupe sa upokojuje, iskrenie ustane. Ježibaba si dáva dole z čela mokrú handru a vyplašene sa pozerá, čo sa vlastne stalo. Janko v tomto priestorovom vlnení miesta zadal nový príkaz – reset udalostí a vytvára novú predstavu. Nasadí profesionálny tón údržbára.)

MODERNÝ JANKO:

(Vykročí vpred, otvorí dvere a nahlas)

Dobrý deň prajem, je niekto doma? Halóó, pani majiteľka? Ste doma? Ach, už vás vidím. My sme z od čarodejníka Stračia nôžka, s.r.o. Prišli sme na obhliadku, či nožka pod nami do zeme pazúry dobre zapustila. Chceme sa opýtať, či ste so stračou nôžkou spokojná, alebo máme toto kúzlo zrušiť a chalúpku pustiť k zemi?

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Keď to započuje, od radosti sa na bosorku netypicky preriekne, oči jej zažiaria)

Och! Veď vás samé nebo posiela, mládenci! Vy ste od toho kúzelníka cez chalupy?! Okamžite to dajte dole! Pustite ma k zemi! Ak budete takí dobrí a položíte ma späť na hlinu, môžete si tu u mňa počkať do večera. Upečiem vám hneď za odmenu kúsok šťavnatého mäska z jedného Janička...

MODERNÁ MARIENKA:

(Mierne nadvihne obočie, drží rolu údržbárky)

Z Janička, hovoríte?

BABA JAGA / JEŽIBABA:

(Veselo gestikuluje varechou, starý kód rozprávky sa jej vrátil)

Áno, áno! Čo nevidieť by tu mal s nejakou Marienkou prísť zablúdiť a odlúpnuť mi zo strechy perník. Ja ich už potom zvládnem, podľa starých pravidiel! A viete čo? Ak budete takí dobrí, aj tú medzierku po perníku na streche mi môžete opraviť, lebo mi cez ňu strašne zateká do kuchyne. A ja vám za to bohato zaplatím! Zaplatím vám plným pohárom sušených červených muchotrávok! Čisto bosorácka kvalita!

MODERNÝ JANKO:

(S úsmevom, profesionálne sa ukloní)

V poriadku, pani Ježibaba. Vaša žiadosť na uzemnenie a opravu strechy bola vypočutá. Pustite sa zatiaľ do umývania toho pohára na muchotrávky, my ideme von vyladiť kúzelné nite a odčiniť, čo sme domotali.

(Ježibaba nadšene pribehne k stolu, vezme starý pohár a začne ho pri stole dychtivo umývať handrou, aby ho pripravila na sušené muchotrávky. Moderný Janko a Moderná Marienka rýchlo vyjdú von pred chalupu.)

SCÉNA 6

(Exteriér pred chalupou. Búrka úplne ustala, no les je stále hlboký a tajuplný. Janko a Marienka nechali Ježibabu vnútri a vonku sústreďujú svoju vôľu ako skutok odčiniť svoje predošlé pýchou poháňané myšlienky. Prepájajú svoje myšlienky v úprimnej prosbe ku Svetlu Zdroja a prosia o pomoc. Pozrú hore k nebu.)

MODERNÁ MARIENKA a MODERNÝ JANKO:

(Spoločne, s hlbokou pokorou v hlase)

Pane na nebesiach, vrúcne ťa prosíme... Odpusť nám toto naše zhrešenie proti prirodzenej výstavbe našich rozprávok. Sľubujeme, že už iné nebudeme si želať, než to, aby okolo nás udalosti kráčali presne tým smerom, ako ty sám rozhodneš. Ďakujeme ti. Amen.

(V tom momente sa mocne okolo nich zablýska. Nastane silné, žiarivé iskrenie a zdvihne sa prudký vietor. V tomto očisťujúcom záblesku im mizne celá scénka s perníkovou chalúpkou priamo pred očami. A diváci vidia, ako v tom svetle miznú jedna po druhej aj tie neprirodzené červené muchotrávky spod ich nôh...)

(Svetlo sa ustáli do úplne normálneho, teplého slnečného dňa na klasickom turistickom chodníku. Žiadny ozón, žiadne chvenie zeme. Janko pozrie na svoj mobil, ktorý zrazu zapípa.)

MODERNÝ JANKO:

(Hlboko si vydýchne, usmeje sa a pohladí Marienku)

Mám signál. Sme doma, Marienka. Na skutočnom chodníku.

MODERNÁ MARIENKA:

(Objíme ho okolo pása, s úľavou)

Poďme domov, Janko. Odteraz necháme vesmír aj rozprávky kráčať presne tak, ako majú.

(Ruka v ruke odchádzajú z javiska do zákulisia. Vtáky v lese spievajú. Svetlo pomaly zhasína.)

(Opona. Koniec hre.)

Autori: Vlastimil a Gemini