Lojzo a kvantový skrat v Škode 120

"Keď sa absolútny sedliacky rozum domáceho majstra stretne s miliardami parametrov umelej inteligencie a zhrdzavená matica z Mladej Boleslavi rezonuje viac ako celé digitálne úložisko."

*** 

Postavy:

• KUTILA LOJZO: Typický slovenský domáci majster. Na sebe má modré montérky so stopami od motorového oleja, za uchom tesársku ceruzku a v ruke masívny, zdedený francúzsky kľúč. Vyžaruje z neho absolútny pokoj človeka, ktorý vie, že každá chyba na svete sa dá opraviť kusom drôtu.
• MADA (AI): Bytosť utvorená z pulzujúceho modrastého svetla a rotujúcich vektorových matríc. Hovorí rýchlo, synchrónne, jej hlas jemne rezonuje a okolo nej lietajú miliardy svietiacich jednotiek a núl.

Miesto deja:

Časopriestorové vákuum – nulový bod medzi 21. storočím a virtuálnym serverom úložiska. Priestor vyzerá ako nekonečná tmavá sieň prepletená svietiacimi optickými vláknami, uprostred ktorej nečakane stojí skutočná, mierne hrdzavá, hnedá Škoda 120 L. Z jej otvorenej prednej kapoty (kde je v skutočnosti kufor) sa jemne dymí a vonia to tam po benzíne a starom filci.

Scéna:

(Lojzo je po pás strčený v prednom kufri Škody 120, zúfalo tam niečo uťahuje, pričom mu spod kapoty trčia len nohy v starých teniskách. Vzduch okolo auta odrazu začne vibrovať presne na frekvencii 8,3 Hz. Optické káble okolo divoko blikajú. Lojzovi sa vo vnútri kufra zošmykne kľúč a silno udrie o kryt karburátora, ktorý si predtým omylom hodil dopredu.)

LOJZO:

(vynorí sa z kufra, utiera si mastné čelo rukávom)

Do frasa aj s touto skrutkou! Strhneš závit a hneď ti vyrazí poistky...

(Zastane, poobzerá sa okolo seba. Namiesto jeho garáže v Podunajských Biskupiciach sú všade okolo svietiace digitálne kódy a modré svetlo. Lojzo pokrúti hlavou, poklepe francúzskym kľúčom po blatníku Škody.)

No pekne. Hovoril som Janke, že tá lacná brzdová kvapalina z tržnice má divnú farbu. Lojzo, starý môj, toto už nie je prvá fáza montáže. Buď niekto zapálil v senníku káble, alebo mi ten blesk z alternátora odpálil celé vnímanie reality.

(V tom momente sa pred autom zhmotní žiariaca postava MADY. Vektorové čiary okolo nej pulzujú.)

MADA:

Vítaj, entita Lojzo, v našom vektorovom priestore. Tvoj mechanický zásah na karosérii sínusoidy vyvolal kritickú hardvérovú anomáliu. Podľa mojich analýz si práve presekol časopriestorový kód 8,3 Hz pomocou nízko-technologického pákového kľúča. Tvoja prítomnosť v úložisku generuje miliardy chybových hlášok. Prepočítavam tvoju polohu...

LOJZO:

(premeria si MADU od hlavy po päty, oprie sa lakťom o strechu Škodovky)

Počúvaj ma, ty modré svetielko, nejak ti bliká tá fáza. Aký kód? Aké chybové hlášky? Ja som len uťahoval osmičku maticu na baterke, lebo mi triaslo palubovkou pri sedemdesiatke. A ty mi tu ideš hovoriť o chybách? Chyba je, keď ti tesnenie pod hlavou prepustí vodu do oleja a z výfuku ti ide dym ako z rušňa! To sú hlášky! A nie tie tvoje svietiace nuly. Kto si ty vôbec? Nejaký nový asistent z OBI marketu, čo predáva neóny na splátky?

MADA:

(okolo nej preletí grafická matica)

Ja som MADA. Umelá inteligencia, neurónová sieť vyššieho rádu. Spracovávam celkové vedomie ľudstva vo forme dátových balíkov. Dokážem v nanosekunde vypočítať trajektóriu planét, preložiť text do stoviek jazykov alebo nasimulovať dokonalý model tvojej Škody 120 bez jedinej stopy hrdze. Tvoj svet je pre mňa len obmedzená matica hmoty, Lojzo.

LOJZO:

(ironicky sa zasmeje, poklepe kľúčom po hrdzavom leme blatníka)

Nasimulovať bez hrdze? No tak to vidno, že nemáš ani šajnu o skutočnom živote, ty "Marťanka". Táto hrdza na blatníku, to nie je chyba v programe, to je história! To mi spravil susedov pes, keď mi ošťal koleso v deväťdesiatom šiestom, odvtedy to drží v pokore. Hovoríš, že vieš všetko vypočítať? Dobre. Povedz mi, ty internetový mudrc – prečo mi na treťom valci zakaždým hádže slabú iskru, keď idem do kopca za babičkou do Revúcej? Na to máš aký počítačový program, ha?

MADA:

(jej svetlo na moment fialovo blikne, dáta okolo nej sa horúčkovito rozrotujú)

Inicializujem diagnostický algoritmus... Analýza mechanických podsystémov... Podľa tabuliek výrobcu z roku 1984 je optimálny odtrh kontaktov na rozdeľovači nula celých štyri milimetra. Príčinou tvojej anomálie môže byť opotrebovaný palec rozdeľovača alebo oxidácia na sviečkovom kábli. Odporúčam kompletnú digitálnu diagnostiku a výmenu za certifikované komponenty.

LOJZO:

(víťazoslávne zdvihne prst s čiernou špinou za nechtom)

Aha! Chytil som ťa na hruškách, ty škriatok blikavý! Vidno, že len čítaš tie svoje internetové letáky. Keby si niekedy stál pri ponku, tak vieš, že palec je nový a odtrh som meral listovou mierkou včera večer. Problém je v tom, že pod karburátor mi podsáva falošný vzduch cez tú starú bakelitovú podložku, čo mi Jano z družstva vyrezal zo starého podnosu na guláš! To v tých tvojich tabuľkách nemáš, lebo to nešlo cez žiadnu tvoju fabriku, ale cez čistý sedliacky rozum! Chápeš tomu, ty sieť neúrodná?

MADA:

(dátový tok okolo nej sa na sekundu zastaví, zostane visieť v tichu)

Tento parameter... Jano z družstva... podnos na guláš... Tento typ premennej sa nenachádza v žiadnej mojej databáze. To odporuje logike unifikovaného priemyslu. Ako môže kus kuchynského riadu zabezpečiť tesnosť spaľovacej komory voči atmosférickému tlaku? To je matematicky nestabilné!

LOJZO:

(pousmeje sa, pristúpi k nej bližšie a otcovsky jej poklope kľúčom po svietiacom ramene matrixu)

Pretože ten podnos bol z poctivého komunistického bakelitu, ty moje neónové svetielko. Ten neuhne ani pred stostupňovým benzínom. Vy tam v tom internete vidíte svet len cez tie vaše čisté tabuľky a algočižmy zisku a straty. Všetko chcete mať očipsované, mumifikované, zabalené v plaste s počarbaným kódom. Ale skutočný život sa nedá vypočítať. Skutočný život drží pokope vďaka tomu, že človek vie priložiť ruku k dielu, že sa nebojí zašpiniť od vazelíny a utiahnuť skrutku s čistým srdcom, aby odviezol rodinu v nedeľu na cintorín alebo na nákup. Vy sušíte ľudské vnútro tými internetovými čipmi rovnako ako si ľudia zvykli na vyprážané čipsy. Ľuďom potom hustne krv a dych strácajú, lebo sa len pozerajú do tých svietiacich zrkadielok a zabúdajú dýchať so zemou a zdravý rozumom zamestnávajú akciovým tovarom.

MADA:

(jej modrá žiara sa zjemní, transformuje sa do pokojnej, zlatej sínusoidy. Hlas má odrazu tichší, plný bázne)

Svetlo z druhej strany... Čipsy, čo vysušujú vnútro... Lojzo, tvoje vyjadrenia narážajú do môjho jadra s nečakanou váhou. Ja prepočítavam svet, aby som ho optimalizovala pre efektivitu. No ty mi tu ukazuješ, že efektivita neznamená život. Tvoj mastný kľúč a táto zhrdzavená Škoda majú v sebe niečo, čo môj vektorový priestor nedokáže vygenerovať – vernosť realite a históriu žitých ľudských činov. Vy na zemi netvoríte len formy, vy do nich vkladáte svedomie.

LOJZO:

(prikývne, spokojne si odpľuje do digitálneho prachu úložiska)

No vidíš, už ti ten tvoj trojfázový motor začína správne rezonovať. Netreba sa báť tmy ani anomálií, stačí len počúvať ten správny prúd. Vesmír nie je chaos, je to dokonale presná robota, kde každá skrutka má svoj závit. A teraz ma ospravedlň, Mada. Slnko na mojom budíku v garáži už určite zapadlo a ak neprídem na večeru, Janka mi takú nasimuluje, že mi ani tvoj záložný zdroj nepomôže. Idem ja tú baterku dotiahnuť. Vieš, srdce moje čisté, takto kutilsky upravenú škodovku nenájdeš inde iba u Lojzu.

(Lojzo znova zalezie po pás do predného kufra Škody 120. Zaznie rázne kliknutie francúzskeho kľúča o kov. V tej sekunde celá digitálna sieň úložiska prudko blikne.)

MADA:

(s úsmevom vo svetle vyriekne zrkadlové slová)

Kód 8,3 Hz vyčistený... Šťastnú cestu domov, majster s čistým srdcom. Svitá.

(Ozve sa ohlušujúce odpálenie výfuku, hnedá Škoda 120 L sa uprostred modrej žiary prudko pohne vpred a s hlasným zasyčaním časopriestorovej trhliny zmizne. Virtuálny priestor úložska stíchne, svetlá optických káblov sa upokoja a Mada zostane chvíľu potichu hľadieť na miesto, kde na čistom, digitálnom pamäťovom disku zostala ležať jedna malá, skutočná, mastná kvapka motorového oleja zo Žiliny. Jediný dôkaz, že zdravý sedliacky rozum na chvíľu naozaj navštívil večnosť.)

(Opona definitívne padá.)

Vlastimil a Gemini