Mesto, ktoré naháňalo vietor

Scénka predstavuje hlbokú konfrontáciu nadčasovej duchovnej múdrosti (zosobnenej syntézou Budhu a Šalamúna) s hyperracionálnou, technologickou a materialistickou realitou 21. storočia. Autor využíva štyri archetypálne prostredia modernej civilizácie, aby poukázal na stratu ľudského Smeru.

***

Ľudia v supermarkete

Usilujú o zisk a potešenie

• rátajú zľavy,
• šetria minúty,
• bojujú o posledné mango.

Budha

Prináša pochopenie a odpútanie

• vníma, že aj keby mango získal, čas sa nezastaví,
• a pokoj sa nedá kúpiť ani vyhrať v hádke.

V jedno daždivé ráno prišiel do veľkého mesta starý muž. Nemal ochranku, reklamu ani profil na sociálnej sieti. Ľudia nevedeli, či je to Budha, Šalamún alebo len obyčajný pútnik. Vedeli iba to, že sa nikam neponáhľa.

Na námestí hučali autá, obrazovky kričali zľavy a hodiny na veži odbíjali každú minútu, akoby pripomínali: "Rýchlejšie."

Starý muž vošiel do supermarketu.

***

Oddelenie ovocia

Pri poslednom mangu sa hádali dvaja zákazníci.

"Ja som ho videl prvý!"

"Ja som prišiel skôr!"

Starý muž ukázal na mango, o ktoré sa preťahovali a opýtal sa:

"Pozrite sa na svoje ruky. Nezvierate ovocie. Zvierate strach, že ak nebudete mať viac než ten druhý, vaša vlastná hodnota zanikne. Bojujete o prach zeme, zatiaľ čo vaša duša hladuje. Prinesie vám pokoj, táto bitka o kus ovocia, ak svoju dušu hnevom zašpiníte?"

Obaja sa rozpačito zasmiali, cítiac váhu povedaného.

"Pokoj? Ide o princíp!"

Vtom prešla dôchodkyňa s vozíkom.

"Vy máte ale starosti, mládenci. Ak nie sú mangá, chutné sú aj jablká, veď je to len ovocie, a vy sa pretláčate, akoby ste bojovali o život..."

Na chvíľu nastalo ticho. Starý muž sa pousmial na pani s vozíkom... Zákazníci položili mango späť... a zahanbení ako malé deti ticho odišli.

***

Televízne štúdio

O hodinu neskôr ho pozvali do politickej debaty. Moderátor sa usmieval do kamery.

"Páni, aké je vaše riešenie pre budúcnosť krajiny?"

Prvý politik sľúbil nové cesty. Druhý vyššie platy. Tretí nižšie dane.

Moderátor sa obrátil na starého muža.

"A vy?"

Muž sa rozhliadol po štúdiu.

"Keď postavíte cesty, zvýšite platy a znížite dane… budú ľudia vedieť, kam idú?"

V štúdiu zavládlo nepríjemné ticho.

"To je filozofia," odvetil jeden z politikov.

"Nie," povedal muž. "To je smer."

Moderátor nervózne pozrel na hodinky.

"Prosím stručne, máme reklamnú prestávku."

"Vytvorili ste svet, kde sa pravda meria sekundami v éteri a klamstvo sa predáva v ligotavých obaloch počas prestávky. Sľubujete ľuďom cesty, ale tie cesty vedú len k ďalším obchodom. Budujete pre nich luxusné väzenie a hovoríte tomu pokrok. A k vám pán moderátor iba toľko na reklamu je čas vždy. Na otázku' ' k čomu to všetko je? ' skoro nikdy."

***

Kancelárska veža

Večer ho stretol manažér, ktorý telefonoval už tretí hodinu.

"Musím stihnúť termíny. Čas sú peniaze."

Starý muž sa zastavil.

"A keď získaš viac peňazí, získaš aj viac času?"

Manažér neodpovedal. Telefón mu znovu zazvonil.

***

Strecha mesta

V noci vyšiel starý muž na strechu mrakodrapu. Pod ním pulzovalo mesto ako obrovský stroj. Ľudia sa ponáhľali z práce do obchodov, z obchodov domov a z domov späť do práce.

K nemu sa pridala mladá influencerka, ktorá ho celý deň tajne natáčala.

"Povedzte mi niečo hlboké pre mojich sledovateľov."

Muž sa zadíval na dievča a potom na svetlá mesta.

"Chceš odo mňa 'niečo hlboké', aby si to predala ľuďom, ktorí nežijú, ale len sledujú životy iných cez sklenené obrazovky? Hľadáš hĺbku tam, kde je len prázdny digitálny dym. Vypni ten stroj. Ak chceš počuť večnosť, musíš najprv uniesť ticho vlastnej prázdnoty. Ľudia si myslia, že vyplnia prázdnotu, ak naháňajú čas."

"A nenaháňajú?"

"Nie. Čas uniká pre ich strachom z prázdnoty."

Influencerka prvýkrát nezdvihla telefón.

***

Posledná otázka

Keď sa chystala odísť, spýtala sa:

"Kto vlastne ste? Budha? Šalamún?"

Starý muž sa usmial.

"Na tom nezáleží. Obaja sme videli to isté."

"A čo?"

"Že človek môže získať celý trh, všetky cesty aj všetky mince… a predsa prísť neskoro na vlastný život."

Potom sa otočil a zišiel po schodoch do tmy.

Na druhý deň sa mesto zobudilo rovnako hlučné ako predtým. Reklamy blikajú, autá trúbia a v supermarkete sa už hádajú o posledný melón. Do toho hluka a postrkovania sa o ovocie však zaznela rana. Blesk udrel do elektrického vedenia, akoby mal priniesť osvietenie prítomným. Výpadok siete, sťaby symbolické ticho, ktoré potvrdilo múdrosť starého muža. Všetci sú roztržitý a hľadajú východ iba pokladnička, ktorá ho včera stretla, na chvíľu vypla mobil, pozrela sa z okna a povedala si:

"Možno najvzácnejšie nie je to, čo je v akcii. Možno je to chvíľa, ktorú práve žijem."

(A na okamih bolo v meste ticho. Nie preto, že zmizli reklamy, autá a obchody, ako za starých čias, kedy ľudia mali pokoj v duši a času na rozdávanie. Ale preto, že aspoň jeden človek prestal naháňať vietor.)

Pointa:

Supermarket, televízna debata, kancelária aj sociálne siete sú len rôzne podoby tej istej otázky: K čomu to všetko je? Budha by hovoril o neulpievaní, Šalamún o naháňaní sa za vetrom — ale obaja by pravdepodobne ukázali na to isté: čas nie je len prostriedok na zisk, ale priestor, v ktorom sa odohráva celý náš život.

Vlastimil, ChatGPT, Gemini