Na ceste do odlúčenia?
"Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť najprv sám so sebou."
Sokrates
***
(Duchovno-ekologická dráma)
Bádanie človeka slávi svoj vrchol.
Na svetlo sveta prenikajú objavy a vynálezy, o ktorých človek ešte nedávno ani nesníval. Bádatelia neúnavne skúmajú všetko, čo sa im dostane pod mikroskopy a skúmavky. Zvedavo čiahajú po všetkom, čo sa dá spočítať a zoradiť ... a neuhne im z cesty.
Človek už prenikol do mnohých tajomstiev prírody. Pred časom ešte netušené poznatky a vynálezy sú dnes takmer obyčajná vec. A napĺňajú každodenný život ľudí, akoby tu boli odjakživa.
Dokonca veda otvorila aj "trinástu komnatu" - bytie samotnej bunky. Vo svojom vedeckom zaujatí sa púšťa do tak citlivej témy akou je genetický kód a jeho úprava.
Na mieste je otázka: Nezašiel človek už príliš ďaleko vo svojom výskume? Nehrozí, že raz sa vede experiment vymkne z rúk, zablúdi... a "prekóduje" prírodu? Hrozí. No potom už nepomôže ani obracanie ľudí na vieru, že veda si raz na ten pôvodný kód spomenie...
Tak dávno to bolo, kedy ľudia sa schovali pred mocou prírody, mali úctu i bázeň pred silou blesku a pohybom živlov. A mali radosť z čistej a zdravej prírody plnej nádherných a zdravých plodov, rajských krás a oblažujúcich dojmov. V prírode sa nasýtili i oddýchli si.
Veda oslavuje uprostred svojich diel svoje veľké objavy a vynálezy. Sebavedome hľadí na vydobytý pokrok. A predsa žiadny škodca neničí lesy a rastliny takou rýchlosťou, ako pracujú motorové píle a tzv. genetickí odborníci. Nálet "biblických kobyliek" je proti tomu len "detskou hrou".
Výskum zašiel až tak ďaleko, že si veda trúfa tvoriť nové organizmy v prírode. Snáď skúša až kam môže. Každopádne prevádza v prírode svoj "genetický experiment". Či to smie alebo nesmie, sa nikoho nepýta.
Tvrdí, že dokáže meniť genetický materiál rastlín (DNA) spôsobom, k akému v prírode bežne nedochádza. Dovoľuje, aby boli vybrané gény prenesené z jedného organizmu do druhého, a to i medzi príbuznými druhmi bunky.
Rastliny GM – geneticky modifikované. Je reč o rastline pôvodnej, z rúk malých bytostných? Ide o ľudský zásah do bunky o jej pozmenenie. Môžeme potom hovoriť o zdravej rastline a zdravých potravinách? Alebo si proste zvykneme na zmenu a zabudneme rovnako na zdravé rastliny ako na malých správcov prírody - duše rastlín - bytostných?
Ako sa asi cíti príroda? Spokojne hľadí, alebo tají dych? Aj by snáď cúvla pred veľkoleposťou človeka, v pokore sa sklonila pod ľudským bádaním, menila DNA svojich rastlín ľubovoľne a na počkanie podľa ľudských očakávaní, keby to bolo prirodzené... a chcené od Boha!
Našťastie je tu niekto silnejší, než ľudský um a chytrosť človeka. Sú tu isté pravidlá života, cez ktoré už neprekročí ani vietor... ba ani veda.
Áno vede i ľudskému bádaniu sú vymedzené jasné hranice. Tieto hranice určuje prírodný zákon, Boží zákon. Človek má schopnosť vycítiť kam ešte smie!
Spravodlivosť stojí pevne nad človekom i ľudským bádaním. Všetko to, čo vyvinie a zostrojí ľudstvo vo svojich dielach sa v spätnom pôsobení vo svojich dôsledkoch vracia späť. Odvíja sa dianie zaslúžené a zasiahne tvorcov, užívateľov a ich okolie.
Príroda je proste dokonalá vo svojom pôvodnom druhu a zložení v akom sa nachádza prirodzene. Jej úloha je daná zámerom v duchu Božieho Slova.
Bádanie v genetických kódoch je ako hra detí s ohňom. No tieto chytré "deti" si to nepripustia, veď tak mnoho študovali... bádali.
A predsa mnohé bádanie by bolo tak jednoduché a v súlade s prírodou, mnohé by sa objavilo a napomáhalo v prospech všetkých, ak by ľudia zobrali na vedomie jednoduchú skutočnosť - prírodné bytosti ako sú elfi, gnómy, salamandry, silfy, rusalky a ďalší existujú ako kedysi i dnes. A činní sú na rovnakom mieste. Kto ale verí na trpaslíkov a víly? Kto v úcte má tie malé éterické bytosti prírody, ktoré sú, bez ohľadu čo si človek o tom myslí, skutočnými správcami rastliniek? Oni prežarujúc ich a ošetrujúc starajú sa o život prírody...
V prírode predsa máme i my, ľudia svoje pozemské bytie a zakotvenie. Z ich rúk vychádza to krásne zdravé zachvievanie života, celá príroda, zdravé a krásne rastliny... osviežujúca pomoc a ochrana okolia.
Mnohí myslia vedecky a vidia do pozoruhodných súvislostí, ale kto vedecky myslí a zohľadňuje aj pôsobenie bytostných prírody? A pritom ide o pôsobenie kľúčové. Chýba nutné spojenie: človek – bytostní - príroda!
Bytostní služobníci Boží! Tie mnohé prírodné bytosti, tie elementárne bytosti o ktorých sa dnes dozvedáme skôr zo starých textov Paracelza alebo ľudového folklóru a rozprávok než z vedeckej literatúry, pracujú dokonalo. Vývoj prebieha bez chyby, ak človek do prirodzeného chodu nezasahuje svojim "vylepšovaním". –
Človeku bola daná moc hospodára prírody, ale človeku citovému, živého ducha. V jeho žiarení mala príroda dôjsť k vyššiemu rozvoju činorodosti a krásy podľa vôle Božej...
Prírode nevládne človek. A takisto ani nepomáha, aj keď si to tak tvrdohlavo myslí a domýšľa. Skutky sú viditeľné všade a hovoria o inom. Ľudský rozum by rád prírodu "vylepšil". No – "komu nie je dopriate, tomu nie je ani dané". A "bez spojenia s bytostnými nie je ani kontakt k veleniu - k Prameňu".
Umelé hnojiva a umelé látky, postreky? Áno, patria do skupiny látok, s ktorou si bytostní poradia ťažko. Prečo? V slove "umelé", je jednoduchá odpoveď. Neprirodzené, bez žiarenia, ktoré by mohli bytostní uchopiť a viazať ... aj tzv. postreky proti škodcom v skutočnosti viac škodia rastlinám a bytostným prírody než si veda prizná.
Rastlina síce dostane v umelom hnojive potrebné výživové doplnky a rastie... ale nemá v sebe "život" - to k čomu je určená - tú výživovú hodnotu a liečivú silu žiarenia ako pri celkovej prirodzenej spolupráci bytostných, zvierat a zeme.
Kiežby sa veda v pokore sklonila pred Životom a zaradila sa na miesto, ktoré jej patrí: kráčať po boku ducha a slúžiť v práci pre blaho všetkých...
V šľapajach starej cesty by človek zničil prírodu... a bez prírody by sotva prežil v nejakom odlúčení, skôr alebo neskôr by zahynul. Hĺbavý rozum by doviedol človeka nielen k odlúčeniu od prírody ale aj od citu a svedomia - vedomia vlastného ducha i viery v Boha.
Vlastimil
Naliehavá duchovná scénka zo Zbierky Myšlienky odhaľuje nebezpečenstvo ľudskej ješitnosti a slepej vedy bez pokory. V ultra-modernom laboratóriu sa genetický expert pokúša prekódovať samotnú podstatu stvorenia, pričom úplne ignoruje jemné pôsobenie prírodných bytostí, ktorým berie dych. Keď nekompromisný zásah Vyššej mocou premení sterilnú pýchu laboratória na prach a popol, otvára sa cesta k skutočnému precitnutiu. Príbeh o zlyhaní umelých kódov a návrate k živému, čistému osivu ukazuje, že skutočný pokrok nastáva vtedy, keď sa človek prestane hrať na Boha a stane sa opäť vedomým ochrancom darov Stvorenia.
***
Slepý triumf v laboratóriu
(Scénka - Na ceste do odlúčenia?)
1. Obraz: Chladný kód a hasnúce svetlo
Postavy:
- GENETICKÝ EXPERT (Rozum v bielom plášti): Nadšený svojou mocou nad bunkou. Verí len mikroskopom.
- VÍLA RASTLÍN (Bytostná strážkyňa): Éterická bytosť, neviditeľná pre experta. Slabne a stráca jas.
- CITLIVÝ HOSPODÁR (Živý duch): Človek, ktorý vidí prepojenie medzi zemou, bytostnými a Stvoriteľom.
Miesto deja: Ultra-moderné sterilné laboratórium. Na stoloch sú skúmavky, obrazovky s reťazcami DNA a podivná, neprirodzene veľká, no bezfarebná rastlina v sklenenom valci.
(Hra sa začína. Expert nadšene ťuká do klávesnice. Na obrazovke bliká nápis: "Modifikácia úspešná". Pri valci s rastlinou kľačí Víla rastlín, trasie sa a hľadí na listy, ktoré strácajú prirodzenú éterickú žiaru. Do miestnosti vstupuje Citlivý hospodár.)
GENETICKÝ EXPERT:
(Triumfálne.)
Tak si tu, Hospodár! Už si teda prišiel. Posaď sa tu bokom vedľa mňa na toto pohodlné kreslo. No, je to parádne kreslo, však? Na ňom sa príjemne sedí a dobre sa premýšľa. Chcel si vidieť na vlastné oči môj výskum. Zaujímaš sa, či ja ako expert pomocou svojich vynálezov dokážem vidieť do vnútra samotnej hmoty. Samozrejme, že dokážem. A dokážem viac! Však o chvíľu uvidíš, kam až je schopný môj skvelý rozum, veľký predný mozog, doviesť človeka, ak počúva jeho možnosti. Stačí iba myslieť nejakým smerom a on pracuje tým smerom neúnavne. No, pravdu povediac, nie je to až také ľahké, ísť priamo k cieľu.
Často mne i mojim kolegom ľudia z ulice i hospodári ako ty bránia pokračovať vo výskume. Hovoria nám o rizikách rozpadu kódov v prírode, o ekosystéme, ktorý vraj narúšame a modifikujeme do spojení, ktoré sám život nepodporuje. Ha, ha! To sú iba reči. Ja vidím výsledky a tie sú nádejné. Ak pôjdem pevne a odvážne ďalej, výsledok sa dostaví. Ich mudrovanie o zákonoch prírody a rovnováhe sú síce oprávnené, ale rozum vie všetko lepšie a v kríze niečo vymyslím. Tak ako vždy. Takže buď pokojný, lebo vidím, že to zvládam a prípadné chyby spolu s tímom kolegov, významných odborníkov, zvrátim, ako som práve sľúbil. Keď sa rúbe drevo, lietajú triesky! Ty, Hospodár, tento citát isto poznáš, však? Teda...?
Takže pomalosť a opatrnosť, o ktorej hovoríš, si dovoliť nemôžem. Ani čas nemám počúvať ustráchané reči. To si nemôžem všímať, lebo moje výsledky jasne ukazujú, že tomu rozumiem, a sponzori a veritelia, čo financujú genetický výskum, klopú na dvere a chcú vidieť výsledky. Firmy, ktoré už čakajú na zákazky u našich kolegov vyrábajúcich modifikované organizmy, potrebujú svoje produkty dostať na trh. Všetci sú netrpezliví. Nedočkavo nám vyvolávajú. Chcú prideliť svoje značky plodom prírody... hm, teda vlastne výrobkom mojej vedy, licenčné čísla, patenty. Chcú predávať svoje produkty a zarábať. Áno, radosť mi robí, rovnako ako im, že sa rodí výrobné a obchodné právo na výrobky, na ktoré budeme všetci hrdí. A vôbec...! Môžeš mi veriť, Hospodár!
Dokážem čoskoro všetko zmeniť a pekne zaškatuľkovať, aby veda mala prehľad o celej planéte. Veď si len predstav, človek VIE, kdečo rastie, ako rastie a my vedci, my experti, budeme po planéte určovať, kdečo má rásť a kde je čo vhodné zasiať a osadiť. No, nie je to úžasné? Tá MOC, tá možnosť určovať poriadok ako moderný Boh a vládnuť prírode? Vieme... no ešte nie úplne, ale skúmame, ako prispôsobiť tú-ktorú rastlinu počasiu v tom regióne, aj jej zloženie, aby odolala miestnym škodcom. Bude ďaleko väčšia úroda, než je tomu dnes. Človek si zvykne na zmenu... a bude rád, ak prežije krízu, ktorá prichádza, a hladom neumrie. Už nebude taká potreba striekať rastliny ako dnes. Ušetríme na postrekoch! Ak nejaké striekanie potrebné bude, umierajúcu rastlinu bude potrebné ošetriť, vymyslíme také silné koncentrácie látok, že si to tí protivní škodci rozmyslia, do plodu sa zahryznúť!
No... a človek, ako hovorím, zvykne si. Už chápeš, čo som to za človeka, ako dobre to so svetom, životom a ľuďmi myslím? Veda mení samotnú štruktúru hmoty a kódovanie DNA. Uvidíš to čoskoro. Práve skúmam, ktorá látka je kľúčová pre úplný prechod na nový spôsob vývoja rastlín. To bude úspech, a potom už návrat do starého systému fungovania prírody s jej chybami a mutovaním bude nezvratný!
A to bude víťazstvo človeka nad prírodou, ktorá si robí, čo chce. My jej však dáme stabilitu a zavedieme nový poriadok a prehľad v systéme. Nevymýšľam si, viem, čo činím! Len si predstav ten stav. Dokonalosť je na dosah! Prekódovali sme samotnú bunku. Preniesli sme gény, zmenili sme DNA. Príroda sa už nemusí vyvíjať stáročia, my ju vylepšíme na počkanie!
CITLIVÝ HOSPODÁR:
(Podíde k valcu, pozrie na rastlinu s úzkosťou.)
Otvoril si trinástu komnatu, expert. No táto rastlina... vyzerá ako prelud. Chýba jej život. Nemá v sebe to pravé, liečivé zachvievanie. A to, čo máš pod tým mikroskopom, jej nepomôže. Od toho sú tu správcovia prírody. Pri rastlinách sú ošetrovatelia a vývojári prírodné bytosti – elfovia.
GENETICKÝ EXPERT:
(Smeje sa.)
Život je len chémia a kód! Pozri sa na mikroskop, všetko sedí, všetko sa dá spočítať. Sme na vrchole bádania, sme páni evolúcie! No dobre, neveríš! Teda poď sem a pozri sa sám, ako ti navrhujem, presvedč sa. Pozri sa tu do mikroskopu. Uvidíš tu ten kľúčový pokus, o ktorom ti hovorím. Riešim bunku, ktorá bude základným prvkom budúcej výstavby tela rastlín, živočíchov a mikroorganizmov. Vkladám nový kód genetickej informácie pre všetky modifikované organizmy!
VÍLA RASTLÍN:
(Hlasom ako vädnúce lístie, nepočutá expertom.)
Ty ma nevidíš, človek... Trháš väzby, ktoré sme po stáročia s láskou tkali pod dohľadom Svetla. Tvoje umelé látky a postreky nám berú dych. Príroda pred tebou netají dych v obdive, ale v hrôze! Naše žiarenie sa neviaže na ten váš výtvor dokonale, nemôžeme sa s tamtými nešťastnými rastlinami prepojiť tak, ako ne potrebujú. Tie tvoje kódy nie sú čisté a my pracujeme a smieme viazať svoje žiarenie s ich bytím iba na úrovni rovnorodého chvenia, ich pôvodných kódov, ktoré boli dané Svetlom, pôvodným Architektom Stvorenia, a ktoré sú pre rastliny prirodzené a životodarné...
CITLIVÝ HOSPODÁR:
Expert! Maj zdravý rozum, lebo rozprávaš ako v horúčke. To, čo mi hovoríš, je ako počúvať šialeného vedca, ktorý s horiacou sviečkou ide posvietiť do svojej nádoby s benzínom, koľko tam toho benzínu má, a ešte tou otvorenou nádobou potrasie, aby sa presvedčil, či je tam benzín skutočne, a zároveň si chce užiť vôňu výparov... Zablúdil si vo svojom výskume. Vynechal si zo vzorca to najdôležitejšie – kontakt k Veleniu, rešpekt k Prameňu. Kto z vás, expertov, zohľadňuje pôsobenie elementárnych bytostí? Bez nich staviate len prázdne formy.
GENETICKÝ EXPERT:
(Odmerane.)
Čo to táraš, Hospodár! Aké víly a akí elfovia? Tieto preludy už naša veda dávno poslala tam, odkiaľ prišli. Víly a elfovia patria do rozprávok a folklóru, nie do modernej vedy. Sme realisti. Ak sa príroda prispôsobí našim hnojivám a strojom, prežijeme. Na to môžeš vziať jed!
VÍLA RASTLÍN:
(Klesá na zem, jej svetlo hasne.)
Bez nás nespustíš prúd života. Odchádzame z tvojich polí. Ostane ti len pozemský prach bez požehnania. Tvoje uistenie: "Na to môžeš vziať jed!", je pravdivé doslova. Áno, je to jed, ktorý na nás vezmeš.
CITLIVÝ HOSPODÁR:
(Chytí Experta za plece.)
Hospodár, spamätaj sa! Zahrávaš si so životom, a nech vieš o tomto skôr, než bude neskoro. V prírode i živote platí pravidlo, že čo zaseješ, to aj zožneš. Ak zaseješ bodliak, bodliak aj zožneš a nenaješ sa pšenice, ak si ju nesial. Umrieš od hladu... a my ostatní, žiaľ, s tebou.
Tak je to, lebo vy, experti a korporácie celého sveta, ste prišli podvodom k moci. Klamete ľudí vedome. Sľubmi a "kúzlom" výskumu robíte tie svoje "zázraky". Je to však jeden podvod, tá vaša "vedecká mágia". Ste odborníci v ilúzii. Klamaním a novodobou mágiou, ktorú voláte realistická veda, ste si pritiahli k sebe svojím hĺbaním a pokusmi – čo je novodobá forma magického pôsobenia v kvantovej úrovni bytia – čiastkové vhľady do systému. Nahliadli ste do "dielne" a uzreli ste dielčie archetypy postupu potrebné pre výstavbu. Už vieš ČASŤ, ako pracujú neviditeľné poznatky o prírode. Druhú časť, kto s rastlinami komunikuje a pracuje v ich vlastnom poli žiarenia, to nevieš.
Veda vytiahla na tento svet Pandorinu skrinku, ale bez Pandory, ktorá ju chráni, sú schopnosti a svetlo ukryté v skrinke pre svet skazou. Ľudia sú klamaní. Oni vám dali dôveru, dali vám možnosť skúmať a jednať, vy ste však usilovali skrze výskum a svoju ješitnosť o poznanie a moc, až ste pokročili k úplnej moci nad touto planétou.
Tu si podľa vlastného chcenia z prírody a života vytvárate svoje laboratórium a zneužívate čiastočné znalosti o prírode na vlastné cesty vývoja vaším obľúbeným smerom... No... našťastie nie úplne všetko už veda vie. Je tu ešte ten najvyšší a múdry Hospodár, ktorý má slovo Prvé i Posledné, a rozhodne ON...!
Áno, rozhodne... aj o tebe a tebe podobných chytrých hlavách. Tým si môžeš byť istý. Tvoj kľúčový pokus nevzíde do úspechu. Nesmie sa podariť. Pre stromy nevidíš les! Žiadny škodca neničí zem rýchlejšie ako tvoj chladný kalkul. Spravodlivosť stojí pevne nad nami. Všetko, čo tu je škodlivo zmenené, sa v spätnom pôsobení vráti strojcom skazy. I k tebe! Kráčaš po ceste do úplného odlúčenia – od prírody, od citu aj od Boha! Beda vám, zastihne vás spravodlivý trest!
GENETICKÝ EXPERT:
(Zrazu zneistie, pozrie na obrazovku, kde kód DNA začne nekontrolovateľne mutovať a červenať.)
Vonku sa znenáhla zotmelo a na čisto jasnej oblohe sa objavili husté mraky. Oslnivý blesk udrel vedľa do budovy, kde sieť počítačov mala svoju ústredňu. Hrom zatriasol budovou, kde tento nešťastný, ale pyšný Expert chcel zmeniť svet na nepoznanie... Čo to je? Systém hlási anomáliu... Experiment sa vymyká z rúk! Kód sa prepisuje sám!
CITLIVÝ HOSPODÁR:
No vidíš, Expert, čo som ti povedal?! Tvoje pokusy nie sú požehnané Najvyšším! Už prišiel čas, najvyšší čas skončiť s "rozumovaním" a hraním sa na Boha a v pokore začať múdro jednať! To je zákon spätnej väzby. Prírodný zákon, ktorý neprekročíš. Keď zničíš pôvodný kód Stvoriteľa, veda si naň už v tme zrútenia systému prírody nespomenie. A o to sa práve postaral Najvyšší cez svojho bytostného služobníka. Sám Thor ti svojím kladivom poslal odkaz a vyjadrenie vôle Najvyššieho. Nikdy viac už neskúšaj trpezlivosť Boha, lebo vidíš sám silu Jeho moci. Tu je dôkaz pre teba, jasne podaný...!
(Rastlina v sklenenom valci náhle sčernie a rozpadne sa na prach. Expert zúfalo bije do klávesnice, no obrazovky zhasínajú. Víla rastlín mizne ako iskra. Citlivý hospodár zostáva stáť v tichu a svedomí.)
(Opona.)
Vlastimil a Gemini
Slepý triumf v laboratóriu
(Scénka - Na ceste do odlúčenia?)
2. Obraz: Precitnutie v popole
Postavy:
- BÝVALÝ EXPERT: Už nemá biely plášť. Sedí v ruinách laboratória. Ruky má špinavé od popola.
- CITLIVÝ HOSPODÁR: Prichádza v prostom odeve. V ruke drží drevené vrece so starým, čistým osivom.
Scéna:
Zničené laboratórium po búrke. Prístroje sú čierne a nefunkčné. Cez rozbité okno svieti skutočné ranné slnko. Na zemi leží kopa sivého prachu.
Dej:
(Bývalý expert sedí na zemi. Preosieva popol medzi prstami. Hospodár stojí pri ňom.)
BÝVALÝ EXPERT:
(Ticho, bez pýchy.)
Všetko je preč. Kódy zhoreli. Počítače mlčia. Moja moc sa rozpadla na prach. Život mi ukázal pravdu slov: "prach si a na prach sa aj obrátiš". Čo mi zostalo, Hospodár? Iba tma.
CITLIVÝ HOSPODÁR:
(Podíde bližšie.)
Vidím, Tomáš, že si začal pozerať na svet jasnejším pohľadom. Práve si vyslovil veľkú pravdu o človeku i o jeho dielach. Ak nie sú ukotvené v živom dianí vo Svetle a konané v užitočnosti Celku, skutočne sa všetko obráti na prach. Buď však pokojný. Nezostala ti tma, Tomáš. Zostala ti pravda. Príroda ťa nezničila. Iba ti ukázala tvoje hranice. Ten prach je lekcia o preludoch ľudskej mysle, ktoré končia svoje trblietavé poletovanie pred bránou skutočnej užitočnosti.
BÝVALÝ EXPERT:
(Pozrie na svoje ruky, zamyslený v obraze prachu a užitočnosti, hovorí.)
Bol som tak blízko! Chcel som len nasýtiť svet. Chcel som poriadok a prehľad o veciach prírody, efektívne hospodáriť. Či moja snaha je skutočne ako ten prach, čo nemá hodnotu? Prečo ma Boh takto potrestal?
CITLIVÝ HOSPODÁR:
Boh ťa nepotrestal. Ty sám si sa potrestal. Odrezal si sa od prameňa života tým, že si sa vyčlenil z kruhu dávania a brania, a chcel si byť určujúcim pozorovateľom s právom určovať toto dianie, akoby si nebol jeho súčasťou, ale jeho správcom. Chcel si vlastniť to, čo ti nepatrí a čo ťa len trpí – tak ako dnes, keď si namýšľaš, že o niečom rozhoduješ, ako to má byť, a tak to aj musí zostať.
Veda bez pokory je len slepá mágia. Ľuďom predostrie obrazy, ktoré človek v dôvere vo vedu prijme ako skutočnosť, ak sú dosť silné a logické. Takú moc majú slová, ak sú vyrieknuté sugestívne vo vedomí moci nad ľuďmi, ak sú logicky posplietané a ľudská viera v autority uverí v ich neomylnosť. Tak je to a nie inak i tu, ohľadom tvojho výskumu. Tvoje GMO je však čistý podvod a falošný kód. S prírodou to nemá nič spoločné. Je to ľudský výmysel, a zadanie falošných kódov do systému prírody sa musí obrátiť prirodzeným odmietnutím a spustením nápravy. A vidíš, príroda ti dala práve pocítiť, čo si o tvojom programátorskom umení myslí samotný Tvorca.
BÝVALÝ EXPERT:
(Zúfalo.)
Čo mám teraz robiť? Moje vedomosti sú zbytočné. Krajina okolo nás umiera. Ako mám pomôcť, keď nič prirodzené u seba nemám?
CITLIVÝ HOSPODÁR:
(Kľakne si k nemu, otvorí vrece, ktoré má pri sebe v tušení, čo bude nasledovať.)
Tvoje vedomosti nie sú zbytočné. Musíš ich však spojiť s citom. Pozri sa na toto osivo. Nie je modifikované. Je prirodzené. Teda už máš po ruke niečo skutočné. Má v sebe pôvodný kód stvorenia.
BÝVALÝ EXPERT:
(Dotkne sa zrna a pocíti jeho jemnosť, akoby ho dotyk so živým obilím hrial na duši.)
Je také malé. A obyčajné. Také živé...
CITLIVÝ HOSPODÁR:
Áno, máš pravdu. Je živé. To je to podstatné. Pomôž mi ho zasiať do skutočnej zeme. Netreba prístroje. Treba len tvoje ruky a čistý úmysel.
BÝVALÝ EXPERT:
(Vstane, prvýkrát sa usmeje.)
Už nechcem byť moderným Bohom. Chcem byť znova človekom. Poďme siať...
(V tom momente cez rozbité okno preletí slabý zelený záblesk. Iskrička svetla padne na vrece s osivom. Víly sa pomaly vracajú k živej pôde, k živému osivu.)
(Opona.)
Autori: Vlastimil a Gemini