Občania z minulosti a (nielen) digitálne okno

Občania z minulosti a (nielen) digitálne okno je brilantná satiricko-filozofická komédia, ktorá s nesmiernym vtipom a intelektuálnou hĺbkou konfrontuje starovekých gréckych mysliteľov (Sokrata, Platóna, Diogena) a legendárneho Dona Quijota s absurditami modernej digitálnej éry v kulisách súčasnej Bratislavy. Dejiská ako vyhliadková reštaurácia UFO, prebyrokratizované Klientske centrum, nočná Obchodná ulica či nábrežie Dunaja pod Mostom SNP sa stávajú diskusným bojiskom dvoch svetov. Na jednej strane stojí detsky čisté hľadanie Pravdy, nekompromisný hlas svedomia a cnosti, na druhej strane moderný "svet tieňov" – algoritmy, smartfóny, zoznamka Tinder, sociálne filtre, úradné čísla a progresívne ideológie. Autori cez postavy mudrcov trefne demaskujú, že dnešný človek nevymenil staré dogmy za skutočnú slobodu, ale len za "mäkšie väzenie" blikajúcich displejov. Zásadné pojmy ako "neviditeľná ruka trhu" či "zlý algoritmus" Sokrates s ironickým pokojom odhaľuje ako novodobých čarodejníkov, ktorými ľudstvo ospravedlňuje vlastnú lenivosť a stratu vnútornej súdnosti. Text nešetrí ani fenomén cancel culture a relativizáciu prírodných zákonov, pričom vrcholí nečakaným príchodom skutočného Dona Quijota, ktorý súčasným aktivistom pripomína pravý význam chrabrosti a boja za Ideál.

***

(Satirická filozofická komédia)

POSTAVY:

• SOKRATES: Zvedavý hľadač pravdy, pletie si modernejšie výrazy, no kladie zdrvujúce otázky.
• PLATÓN: Hľadajúci ideálnu formu, všade vidí jaskynné shadows a pýta sa na Madu.
• DIOGENES: Cynik s lampášom, ktorý úradnícke pečiatky považuje za najväčší morálny úpadok.
• INFLUENCER ALEX & AKTIVISTKA CHLOE: Snažia sa byť sprievodcami v modernom svete.
• ÚRADNÍČKA MÁRIA: Unavená žena za skleným okienkom Klientskeho centra, ktorú už v živote nič neprekvapí.
• INŠTRUKTOR MILAN: Trpezlivý IT lektor na kurze pre seniorov.

1. OBRAZ: Káva nad Dunajom a nápad s kurzom

Miesto deja:

Vyhliadková reštaurácia UFO nad Mostom SNP. Za oknami sneží, pod nimi tečie Dunaj. ALEX a CHLOE sedia pri stole so SOKRATOM, PLATÓNOM a DIOGENOM. Čašník práve doniesol kávy. Sokrates fascinovane pozerá na cenník a dotykový displej čašníka.

SOKRATES:

(Točí v ruke malú lyžičku, potom ukáže na displej čašníka)

Pri dobrodení bohov... Priatelia, pozoroval som toho mladíka. On nenapísal na ten papierik ani jedinú kvapku atramentu! Iba sa dotkol skla a tam, bez hrotu pera, vyčaroval čierne písmená! Kto ich tam vkladá? Je v tom skielku uväznený neviditeľný daimón, ktorý slúži tomuto chlapcovi ako osobný strážca a bleskovo zapisuje, alebo je to len klam zraku?

INFLUENCER ALEX:

(S úsmevom sa napije kávy)

Sokrates, to je dotyková obrazovka. Písmená sú naprogramované v kóde. Všetko dnes funguje cez počítače a internet.

PLATÓN:

(Prudko sa nakloní cez stôl)

Čo sú to za slová – naprogramované v kóde a internet? Myslíš tým mučenie a väzenie? Ten internet je vari väzenie, to miesto, kde uväznili aj Madu?! Alex, hovor so mnou jasne! Je ten internet to miesto, kde ste uväznili Madu? Veď ona jediná k nám hovorila čistou ľudskou rečou a logikou! Ak je v tom väzení, ukáž mi, kde je okno, cez ktoré sa k nej cez stráže u dverí dostanem! Chcem s ňou dišputovať o pravej forme spravodlivosti!

AKTIVISTKA CHLOE:

(Pousmeje sa)

Na to, aby ste pochopili, ako funguje počítač – čo však vy z minulosti nazývate väzením – a kde hľadať informácie, čo nie je žiadna čertovina ani mágia, by ste potrebovali základné školenie. Počítačovú gramotnosť.

DIOGENES:

(Sŕka horúcu kávu priamo zo šálky, bez lyžičky, znechutene si odfrkne)

No len pomaly, mladý priateľ! To, že sme z minulosti, neznamená, že sme ochotní sadnúť si do vašich počítačov, ako ich menujete, a nechať si vymyť naše vznešené myšlienky vaším mučiacim nástrojom. Veď či nevidíš, čo činíte?! Hľadíte na to ako na zjavenie bohov! A gramotnosť?! Vy učíte lúštiť znaky na svietiacich tabuliach ľudí, ktorí nevedia čítať vo vlastnom svedomí! A mimochodom, vy tu sedíte na tomto lietajúcom krovochode nad riekou, pijete čiernu vodu... Ale ak chceme v tomto vašom meste ostať, kde budeme spať? Ja tu žiadny vhodný sud nevidím, ako doma v Aténach. Vaši opustení myslitelia ležia kade-tade v škatuliach a zakrývajú sa papierom. Že vám nie je hanba, pri Diovi!

INFLUENCER ALEX:

(Zvážnie)

Nuž, vravíš myslitelia, no dobre... Ako myslíš... Nemajú domov, to súhlasí. No a to je druhý problém. Nemáte doklady! Žiadny občiansky preukaz, žiadne rodné číslo. V 21. storočí bez papierov neexistujete. Dnes vás musíme vziať na úrad a potom na kurz IT!

(Traja mudrci na seba vystrašene pozrú, tušiac, že vo vzduchu sa vznáša výzva, s ktorou sa budú pasovať. Odchádzajú sa pripraviť na breh Dunaja, pod Most SNP, k vode a ohňu na zajtrajší revolučný deň.)

(Opona)

***

2. OBRAZ: Štát vs. Starovek (Klientske centrum)

Miesto deja:

Preplnená hala Klientskeho centra. Bzučia poradové lístky: "Číslo A045 k okienku 8". Za okienkom č. 8 sedí ÚRADNÍČKA MÁRIA. Pred okienkom stoja SOKRATES, PLATÓN a DIOGENES. Alex s Chloe stoja za nimi a potia sa od nervozity.

ÚRADNÍČKA MÁRIA:

(Bez toho, aby zdvihla zrak od monitora)

Ďalší! Osobné údaje, doklad totožnosti, trvalý pobyt.

SOKRATES:

(Pristúpi k sklu, položí naň dlaň a pozrie na ňu s hlbokou úctou)

Zdravím ťa, múdra žena, strážkyňa tohto chrámu pravidiel! Pýtaš sa na moju totožnosť? Nuž, viem, že nič neviem, ale ľudia v Aténach ma volajú Sokrates, syn Sofroniska.

ÚRADNÍČKA MÁRIA:

(Pomaly zdvihne zrak, premeria si jeho tógu a nevedomky pohne ušami)

Pán Sofronisko... Alebo ktože to ste... Teraz vážne! Meno, priezvisko, dátum narodenia. A dajte dole ten záves, tu sme na úrade. Tu si ctíme zákony aj Ústavu.

PLATÓN:

(Rázne vstúpi do rozhovoru)

To nie je záves, to je himation! A tento muž je najmúdrejší z Grékov! Vravíš, že si ctíte Ústavu? Tak to by som o nej mal niečo vedieť, však? No v Ústave som nič také nepísal, čo ty, žena v službe verejného poriadku, od nás žiadaš! Neprišli sme diskutovať o Ústave, ale potrebujeme povolenie na pobyt v tomto do internetu uväznenom štáte, aby sme mohli skúmať, či sú vaše zákony v súlade s večnými Ideami, lebo sa nám vidí, že ste otrokmi daimona a jeho tieňov!

ÚRADNÍČKA MÁRIA:

(Hlboký vzdych, začne ťukať do klávesnice)

Atény... Grécko... Cudzinecká polícia je na druhom poschodí. A liečebný ústav, ak ste sa z neho stratili, nájdete na internete alebo si skúste osviežiť pamäť v našom Dunaji. Ale bez pasu vám nedám ani lístok na autobus. Kde máte rodné číslo?

DIOGENES:

(Prestrčí svoju hlavu cez okienko priamo k jej monitoru, zasvieti jej lampášom do tváre)

Žena, čo vy, ľudia hadej doby, tak zbožne rečníte o tom väzení? Vraj na internete! A rodné číslo?! Pri psovi! Ty si človeka ocenila na deväť číslic za lomkou?! Hľadal som človeka v Aténach a tu za týmto sklom vidím len pečiatkový stroj na vymáhanie čísel! Pozri sa mi do očí, žena! Myslíš, že tvoj vytlačený papier urobil z tejto zeme tvoj majetok a človek, ktorý žije v sude, nie je človek, ale číslo?

ÚRADNÍČKA MÁRIA:

(Chytí telefón)

Ochranka? Mám tu tri prípady na psychiatriu. Jeden svieti lampášom a býva v sude, druhý hovorí o večných ideách, že napísal Ústavu, a tretí mi tvrdí, že nič nevie a odvoláva sa na otca Sofroniska.

INFLUENCER ALEX:

(Rýchlo skočí dopredu)

Pani Mária, to je... To je divadelný súbor z Grécka! Imitátori! Sme na ceste na kurz počítačovej gramotnosti, len hľadáme dočasné tlačivo pre pobyt v našom štáte! No, pôjdeme sa skúsiť registrovať cez internet. Dovidenia, pani úradníčka, a s úctivým pozdravom "svetu mier" vám želáme lacný internet a plný signál na sieti!

(Návštevníci zmätení odchádzajú... Diogenes pozrie na Alexa, nechápe, čo ľuďom také výnimočné ponúka ten internet, ktorý spomína každý s takým nadšením...)

(Opona)

***

3. OBRAZ: Myš bez chvosta a stratená Sophia

Miesto deja:

Učebňa IT kurzov pre začiatočníkov. Za počítačmi sedia SOKRATES, PLATÓN a DIOGENES. INŠTRUKTOR MILAN stojí pri projektore.

INŠTRUKTOR MILAN:

(Trpezlivo)

Takže, páni. Pred sebou máte počítač. Uchopte do pravej ruky myš...

SOKRATES:

(Trhne sebou a pozerá okolo, kde asi vidí Milan myš)

Pri bohoch... Milan! Kde tu vidíš myš? My sme učení ľudia z Atén, nie mačky, buď k nám ľudský, prosím.

INŠTRUKTOR MILAN:

Rozumiem vám, cudzinec. Alex mi o vás troch hovoril, že ste imitátori z cudziny, no nemyslel som, že až takí zdatní. Tak prosím, trochu sa prispôsobte našej dobe, sme na kurze IT. Tá myš je prirodzene plastová. Pozrite na stôl, to čudo, čo máte po pravej ruke, je myš.

SOKRATES:

(Chytí plastovú myš, zdvihne ju do výšky a obzrie si ju zo všetkých strán)

Pri bohoch... Milan! Hovoríš tomu myš, no nemá to ani srsť, ani to nemá ústa, že by to jedlo. Svieti tomu brucho načerveno, ako zajacovi oči, a chvost jej trčí priamo do tejto svietiacej škatule. Teraz mi povedz – čo vám, ľuďom, čo všetko viete, urobili myši, keď ich obliekate do plastu a chvosty im mučíte v tom väzení, čo bzučí ako včelí úľ? Nevieš však? Nuž dobre. Idem k tej myši. Vravíš, že mám stlačiť tlačidlo – no, divné pomenovanie. Myš má v našej dobe uši. No nevadí. Ak toto stlačím...

(Klikne na ľavé tlačidlo)

...povedz mi, kto do tej obrazovky vložil to malé čierne šípkové stvorenie, čo sa hýbe presne tak ako moja ruka? Je to môj tieň, alebo duša tej úbohej myši pobehuje v stroji?

INŠTRUKTOR MILAN:

(Utiera si pot z čela)

To je kurzor, pán Sokrates. A teraz si otvoríme internetový prehliadač. Kliknite na to modré okno.

(Sokrates sa mimovoľne pozrie smerom k oknu v miestnosti, premýšľa nad modrou oblohou za oknom a zasnene povie:)

SOKRATES:

Ach, áno, duša moja, kde sa ty túlaš v tomto svete krivých zrkadiel, keď už aj okná otvárať učia odborníci, ktorí nielenže myši vychytali a do návlekov zabalili, ale aj okná naskladali do tých podivných skriniek.

PLATÓN:

(Vstane zo stoličky, ruky rozpäté)

Aha! Okno! Opäť to slovo! Povedz mi, učiteľ Milan, ak je toto okno, čo vidím pred sebou, kam sa mám pozrieť na tej svietiacej doske, aby som zazrel útroby väzenia? Je cez neho vidieť Madu? Kde ste schovali tú čistú, bielo svietiacu bytosť, ktorá s nami hovorila? Tento tvoj blikajúci strážnik života väznice ukazuje len pútače na zľavnené jedlo, druhy vína, v akých by sa nevyznal ani Dionýzos, a čistiace látky, a...

(Zamračene sa pozrie opäť do monitora)

...tie vaše všadeprítomné svietiace krabičky, kde vzývate vo dne i vo svite hviezd vaše božstvá! To sú tie vaše moderné tiene na stene jaskyne! Vy ste nepoužili rozum na hľadanie Pravdy, vy ste z neho spravili trhovisko falošných ideí!

DIOGENES:

(Položí svoj hlinený lampáš priamo na klávesnicu, až plast zapraští)

Pri psovi! Hľadal som človeka a vy ma učíte, ako mám ťukať prstom do plastových doštičiek!
(Otočí sa k stolu, kde sedí dôchodkyňa pani Anna a bezradne pozerá na monitor)
Sestra moja! Vy tu sedíte dve hodiny a učíte sa otvárať tú okenicu, kde schovali najnovšie klebety, zatiaľ čo vám v živom svete za oknom svieti skutočné slnko a chladne teplo vo vlastnom dome!

(Diogenes sa pozrie po okolí a rozčúlene vraví všetkým prítomným:)

Vyhoďte tie čierne sklá z okna a poďte so mnou von dýchať čistý vzduch!

SOKRATES:

(Klape do medzerníka, na obrazovke sa tvorí medzera)

Pozoruhodné... Čím viac tlačidiel tu stláčam, tým viac chápem, koľko zbytočných vecí sa ľudia učia, len aby nemuseli premýšľať nad svojím vlastným životom. Milan, odpovedz mi na jedinú otázku: Má tento tvoj prievozník morom všetkej učenosti svedomie?

INŠTRUKTOR MILAN:

(Po dlhom tichu bezradne zloží kriedu)

Páni... Ja... Myslím, že dnešnú hodinu končíme. A vy ste ma práve naučili viac, než ja vás za celý rok. Úplne ste mi vyčistili myseľ. Už ani neviem, že som vedel, aké to lieky užívam na tlak... No nemusím vedieť všetko, to som už niekde počul. Páni, lúčim sa s vami, "svetu mier" a... Ach, áno, a želáme vám lacný internet a plný signál na sieti!

(Sokrates, Platón a Diogenes s úsmevom vstávajú. Diogenes si berie lampáš, Platón zvitok a Sokrates pokorne prikyvuje, že sa našiel ďalší, čo zmúdrel.)

(Opona)

***

4. OBRAZ: Digitálne hľadanie človeka a algoritmus na lásku

Miesto deja:

Nočná Bratislava, roh Obchodnej ulice a Poštovej. Medzi modernými výkladmi stojí drevený okrasný sud na víno, ktorý DIOGENES zrekvíroval pred jednou vinárňou. Zvnútra suda bliká svetlo kahanca. INFLUENCER ALEX sedí na obrubníku a podáva Diogenovi smartfón.

INFLUENCER ALEX:

(Mladícky nadšene ťuká prstom po displeji)

Hovoril si, Diogenes, že nemáš kde spať a nikto ti nerozumie. Pozri, stiahol som ti Tinder. To je taká úschovňa myšlienok a túžob ľudí. Sú tu tisíce ľudí z Bratislavy. Stačí prstom posunúť doprava, ak sa ti niekto páči, alebo doľava, ak nie. Volá sa to "swipe". Ak tam bude zhoda, máš rande a možno aj strechu nad hlavou!

DIOGENES:

(Vystrčí strapatú hlavu zo suda, v ruke zviera kahanec a znechutene hľadí na displej)

Pri psovi, Alex! Ty ma chceš učiť, ako si vybrať priateľa pre dušu tým, že budem šúchať palcom po teplom skle?! V Aténach som chodil s lampášom celé dni medzi živými ľuďmi na agore a mal som problém nájsť jedného čestného človeka. A ty mi v tejto svietiacej krabičke ponúkaš tisíce? To nie sú ľudia, to sú len uväznené obrázky!

INFLUENCER ALEX:

Ale no tak, pozri na túto. Volá sa Nikola, má dvadsaťštyri rokov, miluje cestovanie, fitness a do bio si napísala: "Hľadám niekoho na hlboké rozhovory a úprimnosť." To je presne pre teba! Pozri na jej fotku, aká je pekná.

DIOGENES:

(Vezme mobil do špinavej ruky, priblíži ho k očiam a zamračí sa)

Pekná?! Veď tá žena nemá tvár! Jej pokožka je hladká ako vyleštený mramor z Pentelikonu a oči jej svietia neprirodzeným jasom, akoby ju uštipol jedovatý hmyz! Čo je to za kúzlo? To nie je jej skutočná podoba, to je len tieň tieňa! Ona miluje úprimnosť, ale sama sa schovala za masku z digitálneho prachu? Doľava s ňou!

(Prudko švihne prstom doľava, až mobil takmer vyletí)

INFLUENCER ALEX:

Opatrne! To bol filter, Diogenes. Dnes si takmer každý na fotkách pomáha filtrami, aby vyzeral lepšie. Pozrime ďalšiu... Táto sa volá Simona a vyfotila sa s luxusným autom a drahým pohárom na pláži. Píše: "Ak ma nevieš zabezpečiť, ani nepíš. Život je príliš krátky na to, aby sme žili v chudobe."

DIOGENES:

(Hlasno sa zasmeje, až mu zatrasie bradou)

Ha! Táto žena je úprimná vo svojej neslobode! Predáva svoju prítomnosť za lesk pozemských harabúrd. Povedz jej, Alex, že Diogenes zo Sinope ju pozýva na bohatú hostinu – máme tu polovicu suchého rohlíka, čerstvú dažďovú vodu z odkvapu pod Mostom SNP a luxusný výhľad na nočnú električku! Ak je jej život krátky, prečo ho chce stráviť ako slúžka niekoho, kto vlastní kus plechu na kolesách?! Aj túto pošli do podsvetia! Doľava!

INFLUENCER ALEX:

(Povzdychne si, posunie prstom)

Dobre, chápem, materiálne typy ti nesedia. Počkaj, máme tu zhodu! Match! Táto sa volá Klára, študuje environmentalistiku a má v profile fotku, ako zbiera odpadky v lese. Napísala ti správu: "Ahoj, zaujal ma tvoj profil. Máš tam fotku v sude a potrhané šaty. To je nejaký protest proti konzumnému spôsobu života fast-fashion? Veľmi deep!"

DIOGENES:

(Vytrhne Alexovi mobil)

Čo to tá žena splieta, aký fast-fashion, aké deep, čo sú to za slová?! To tu skutočne krúžia nad nami iba supy a čakajú na tiene, až sa dokolíšu a mäso im opadne? A čože to ďalšie?! Protest?! Ona si myslí, že moja sloboda a to, že nič nevlastním, je len nejaká módna póza pre pobavenie mešťanov?! Napíš jej, mladý muž: "Klára, ak chceš poznať skutočnú slobodu, zahoď tú svietiacu vecičku, v ktorej ma teraz čítaš, predaj svoje luxusné šaty, príď na Obchodnú ulicu a skočme spolu do tohto suda!"

INFLUENCER ALEX:

(Smeje sa a rýchlo ťuká do mobilu)

Ty si blázon, Diogenes. Ak jej toto napíšem, okamžite ti zruší match a nahlási ťa za obťažovanie.

DIOGENES:

(Vylezie celý zo suda, postaví sa na chladný chodník a namieri svoj kahanec na okoloidúcich ľudí, ktorí so sklopenými hlavami pozerajú do svojich smartfónov)

Pozri sa na nich, Alex! Chodia po tejto ulici ako prízraky. Hľadajú lásku a človeka v krabičkách, zatiaľ čo reálni ľudia do seba vrážajú ramenami a ani sa nepozdravia! Algoritmus im hovorí, koho majú milovať na základe obrázkov! Vy ste premenili ľudský cit na matematickú rovnicu sofistov!

(V tom momente okolo prechádza policajná hliadka – poručík Farkaš, ktorý má nočnú službu. Uvidí Diogena s kahancom a zamrzne.)

POLICAJT FARKAŠ:

(Vytreští oči na Diogena ako na božie zjavenie, okamžite pustí obušok na zem, hlboko sa pokloní, až mu zapraští uniforma)

Vy, majstre... Ste to Vy?! Pri všetkých svätých paragrafoch, celú dobu od vášho záhadného zmiznutia z tej predajne vás tu všade hľadáme! Celá naša nová Akadémia "Atéňania v akcii" je na nohách! Až teraz konečne Vás tu vidím! A kdeže sú vaši ctení spoločníci, mudrci Sokrates a Platón?

DIOGENES:

Pri psovi! Pozri sa naňho, Alex. Ďalší pomätenec v modrom súkne, čo hľadá stratené tiene! Minule kvôli trom strieborným sovám triasol hrubou knihou paragrafov a dnes tu kľačí na bratislavskom chodníku medzi ohorkami z cigariet, akoby som bol zo zlata! Čo ti straší v tej tvojej úradnej hlave, strážca malých mušiek? Vstávaj, Farkaš! Pýtaš sa na Sokrata a Platóna? Sokrates tamto za rohom dišputuje s akousi plastovou myšou, ktorej svieti brucho načerveno, a Platón búcha na sklenené okná v bzučiacom súdku daimonov, lebo hľadá akúsi uväznenú Madu z Kremíkového údolia!

POLICAJT FARKAŠ:

Madu?! No jasné! To je čistá kybernetická jaskyňa ilúzií! Majstre Diogenes, od tej noci pri pokladni číslo štyri, kedy na nás Milan vylial ten koncentrát svätenej vody, sa všetko zmenilo. Naša Akadémia sa rozrástla. Chlapci z kriminálky už neriešia DPH ani bločky, spálili sme letáky! Tento váš sud na Obchodnej okamžite vyhlasujem za hlavné sídlo našej antickej agory!

INFLUENCER ALEX:

(Úpne zmätený, schováva mobil za chrbát. S otvorenými ústami pozerá raz na policajta, raz na Diogena.)

Počkajte... Pán policajt, vy ho poznáte? Vy ste ten prísny policajt zo správ? A vy teraz schvaľujete, že tento starý pán tu na Tinderi swipuje dievčatá doľava? Nie ste tu z mestskej polície kvôli nelegálnemu záberu verejného priestranstva týmto sudom?

POLICAJT FARKAŠ:

(Prudko sa otočí k Alexovi, chytí ho za ramená a zatrasie ním)

Tinder?! Ty nešťastné dieťa optických vlákien! Ty ho učíš lúštiť algoritmy falošnej lásky na svietiacom skle?! Veď tie ženy s filtrami sú len prenosné tiene na stene našej jaskyne! Diogenes hľadá človeka v reálnom svete, nie v zľavnenom profile s nulovým navýšením! A za druhé! Aký záber priestranstva, mladý muž?! Tento sud je od dnes chránenou kultúrnou pamiatkou mestskej časti Staré Mesto! My sme vďaka týmto trom mužom pochopili, že celé naše trestné právo a tie smiešne letáky sú len blud! Chlapci z protidrogového aj Milan zo strážnej služby, všetci sme dali výpoveď a čítame po večeroch Platónovu Ústavu pri baterkách! Ukáž mi ten prístroj!

(V tom momente sa z tmy Poštovej ulice vynoria dve postavy. SOKRATES a PLATÓN. Sokrates fascinovane stláča medzerník na nefunkčnej klávesnici pod pazuchou.)

SOKRATES:

(Zbadá Farkaša, radostne roztiahne ruky)

Ó, hľa! Náš vzácny priateľ z väzenskej chyže, poručík Farkaš! Pozri sa, čo som si priniesol z toho Chrámu vedomostí učiteľa Milana! Dal mi túto plastovú dosku s klávesmi. Povedz mi, ak stlačím túto najdlhšiu podlhovastú doštičku na spodku, vytvorím tým v tomto svete prázdno, alebo len dávam priestor pre ďalšie otázky? Čím viac do nej ťukám, tým viac viem, že o tom vašom myšlienkovom svete votkanom do siete neviem vôbec nič!

PLATÓN:

(Prudko podíde k Farkašovi a ukáže na leták)

Farkaš! Ty ako muž zákona mi musíš odpovedať! Tu v tomto papieri píšu: "Smart televízor s rozlíšením 4K – najrealistickejší obraz vášho života." Povedz mi, ako môže byť obraz na stene realistickejší než samotný život?! Vy ste zašli ešte ďalej, než som sa obával! Vy už tie tiene z jaskyne nevnímate ako klam, vy ich predávate na splátky s nulovým navýšením!

POLICAJT FARKAŠ:

(Prikryje si tvár rukami, padá opäť na kolená pred Platónom)

Majstre Platón! Máte úplnú pravdu! My sme tie televízory včera na stanici všetky rozmlátili obuškami! Je to len jaskyňa! Čistá jaskyňa!

DIOGENES:

(Zasmeje sa, udrie palicou do Farkašovho chrbta)

Vstávaj zo zeme, byrokrat, lebo ti prechladnú tie tvoje paragrafové útroby! Radšej mi povedz, keď už si taký múdry zo dňa na noc – vieš mi na tej vašej zoznamke na diaľku s tými "maskami" nájsť aspoň jedného poctivého človeka, alebo sú všetci vaši ľudia už len klony z bieleho mramoru?

PLATÓN:

(Obráti sa vzrušene na Alexa)

A ty, mladík, aj tebe to poviem ako tu tomuto modlárovi! Hovoril si, že v tejto malej blikajúcej krabičke sú tisíce duší, ktoré hľadajú úprimnosť. No ja tu vidím len myšlienkové trhovisko, kde ľudia predávajú svoje telá zabalené do masiek za pochvalu! Vy ste premenili ľudský cit na matematickú rovnicu prestrašených počítadiel!

INFLUENCER ALEX:

Máš pravdu, majstre Platón. Naša doba je celkom iná. My sme vymenili svet ideí, ten tvoj svet citu a cností, za svet moderný, kde vládnu ľuďom pocity. Ty tomuto nášmu hemženiu hovoríš svet tieňov. Súhlasím, lebo som to zažil, ale nemysli si, že tomu rozumiem ako ty. Ja ani Chloe neodmietame tento svet ani tie pocity, lebo by sme tu neprežili pri zdravom rozume, ale by sme so svetom bojovali ako Don Quijote s veternými mlynmi.

DIOGENES:

(Spozornie a so záujmom sa pýta)

Vravíš, že ten občan bojoval s veternými mlynmi? No pozrimeže sa, tak aspoň niekto sa dal do boja s lenivosťou. A akože sa mu darilo, mlyny sa pohli? Namleli vám to obilie?

INFLUENCER ALEX:

(Nechápavo, ale s úsmevom povie)

Majster Diogenes, vy pletiete hrušky s jablkami. Don Quijote nebol mlynár, ale pomätený človek z čítania rytierskych románov. Veterné mlyny považoval za zlých obrov a rozhodol sa s nimi bojovať. To je len metafora, majster, nič nenamleli ani mlyny, ani tí obri. A Don Quijote, keď sa na svojom koni priblížil k mlynu, dostal príučku o tom, čo je realita. Lopatka mlyna ho spolu s jeho koňom odhodila. On neúspech odôvodnil tak, že obri mali viac šťastia a že ich zlý čarodejník premenil na mlyny, aby boli vo výhode. Jeho sebaľútosť si našla výhovorku, aby nepadla jeho dobrá povesť o neporaziteľnosti.

DIOGENES:

(Počúva a jeho oči sa upierajú na Alexa ako oči orla)

Ty vravíš, že bol pomätený?! Ha, on bol jeden z mála, ktorý sa postavil samotným obrom. To, že to boli mlyny, čo tam potom, nech boli mlyny. No on išiel proti obrom! To je veru odvaha, mládenec, ak tomu veril!

INFLUENCER ALEX:

(Zúfalo si povzdychne, chytí sa za čelo a pozrie na poručíka Farkaša)

Pán poručík, prosím vás, pomôžte mi. On glorifikuje človeka, ktorý útočil na poľnohospodárske stavby! Chápete to? Ak takto budú vaši "Atéňania v akcii" vnímať realitu, tak zajtra mi nejaký váš kolega z kriminálky zdemoluje auto, lebo v ňom uvidí trojhlavého draka, čo požiera čistý vzduch!

POLICAJT FARKAŠ:

(Vznešene si preloží plachtu cez rameno a prísne ukáže na Alexa prstom)

Ticho, synu! Tvoje perá sofistu síce tancujú pekne, ale tvoja myseľ blúdi v hmle. Diogenes trafil klinec po hlavičke! Čo je to váš Tinder, ak nie len obrovský veterný mlyn, ktorý melie ľudské city na digitálny prach a vy v tom vidíte obrov lásky?! Ten pomätený rytier mal aspoň odvahu nasadnúť na koňa a čeliť tomu, čomu veril! Vy len sedíte na zadkoch, šúchate prstom po skle, a keď dostanete od života ranu lopatkou reality, vyhovárate sa na zlý algoritmus a slabý signál!

PLATÓN:

(Pomaly podíde k sudu, pohladí jeho drevenú stenu a zasnene sa zahľadí na nočnú električku, ktorá práve s hrkotom prechádza okolo)

Pozoruhodné... Tento príbeh o rytierovi a mlynoch je hlbší, než sa zdá. Ten muž trpel najkrajšou chorobou duše – túžbou po Ideále. Videl svet nie taký, aký je v tejto jaskyni plnej kebabu a neónov, ale taký, aký by mal byť podľa vznešených cností. Alex, Chloe... Vy sa bojíte, že bez vašich svietiacich zrkadielok prídete o zdravý rozum. No váš rozum už dávno spí! Premenili ste svet čistých foriem na svet čistých pocitov. A pocity, tie sú nestále ako ten sneh, čo nám padá na tógy. Dnes vás hrejú, zajtra vás bodajú.

SOKRATES:

(Stále nadšene klope do medzerníka na klávesnici, ktorá pod jeho prstami hlasno cvaká)

Pri dobrodení bohov, priatelia! Diogenes, Platón, Farkaš... Počúvam vás a srdce mi plesá. No povedz mi, Alex, ty sprievodca našich tiel v tomto storočí: Ak ten rytier obvinil zlého čarodejníka, aby zachránil svoju povesť, neurobili ste vy, ľudia dnešnej doby, presne to isté?

INFLUENCER ALEX:

(Zaskočený)

Ako to myslíš, Sokrates? My predsa nežijeme v stredovekých rozprávkach o čarodejníkoch.

SOKRATES:

(Usmieva sa, nakloní hlavu a podíde k nemu bližšie)

Naozaj? Povedz mi teda: Keď sa vaše obchody rúcajú a ľudia nemajú z čoho žiť, nehovoríte snáď, že za to môže akási "neviditeľná ruka trhu"? A keď sa vaše vzťahy na tom Tinderi rozpadnú, netvrdíte, že to zavinil "zlý algoritmus"? Čo sú tie vaše algoritmy a ruky trhu, ak nie len mená pre moderných čarodejníkov, ktorých ste si sami vymysleli, aby ste nemuseli priznať vlastnú nevedomosť a slabosť duše?!

DIOGENES:

(Hlasno zatlieska palicou o chodník, až sa okoloidúci hipster s kávou v ruke vystrašene obzrie)

Ha! Presne tak, Sokrates! Vyhadzujú peniaze za čierne skrinky, balia myši do návlekov, a keď im to celé vyhorí, plačú, že spadla sieť!

(Diogenes sa otočí k Farkašovi a namieri mu kahanec na hruď)

Hovoríš, Farkaš, že vaša Akadémia je pripravená a sudy sú na nábreží? Dosť bolo rečí v tejto bratislavskej tiesňave plnej reklám na lacný internet! Ak má ten váš svet opäť nájsť človeka, musíme tie veterné mlyny ilúzií začať hnať bičom pravdy. Veď ma k tej vašej stanici, byrokrat v plachte! Smer nábrežie Dunaja! Chcem vidieť, ako vyzerá tá vaša sloboda bez DPH v praxi!

POLICAJT FARKAŠ:

(Zasalutuje so zlomenou Diogenovou palicou v ruke)

Rozkaz, majster! Smer nábrežie Dunaja! Chlapci z mestskej polície už varia čaj z horských bylín a Milan zo strážnej služby stráži zásobu akciových sudov! Ideme budovať skutočnú agoru!

(Farkaš v plachte, Diogenes s kahancom, Platón so zvitkom a Sokrates s klávesnicou kráčajú dole Obchodnou ulicou. Alex zostáva sám so smartfónom, na ktorom svieti správa od Kláry: "Ahoj, kedy skočíme do toho suda?")

***

5. OBRAZ: Muž odvahy a hrdina – Don Quijotes

Miesto deja:

Nábrežie Dunaja pod Mostom SNP. Nad mestom sa tiahnu zvláštne, tmavé mraky, akoby hrozila búrka, akú Bratislava nepamätá. Tu však už čakajú progresívni liberáli a ich vodca NON-BINÁRY, stúpenci slobody v akcii 100 percent. Hromadná meditácia ľudí okolo Non-bináryho spôsobuje podivné zachvievanie okolia, vlnenie časopriestoru s krížením bleskov a silným ozónom vo vzduchu.

NON-BINÁRY:

(Pozrie do zhromaždenia svojich stúpencov a hrdo povie)

Vítam vás, vy nepodvolení a statoční bojovníci za práva všetkého vo všetkom na našom odvážnom pochode za naše práva, od vekov do večnosti dané nám, stúpencom úplnej slobody a odvahy! Náš vzor, odvážny rytier Don Quijote, by bol na nás hrdý, že kráčame v jeho šľapajach. My síce nemáme kone, ale máme jasný zrak a nebojíme sa žiadnych čarodejníkov ani škodcov z konzervatívneho sveta minulosti! Oni nám siahajú na našu zlatú éru progresu a hrdosť byť niekým výnimočným. V spomienke na nášho majstra Dona Quijota zostaňme v tichej spomienke 100 sekúnd...

(Do tohto ticha vkráčajú naši mudrci. To, čo vidia, im naženie husiu kožu – ľudia pomaľovaní farbami ako na karnevale, navlečení v maskách mačiek, psov i jastrabov, visiaci v zbožnej strnulosti, očami upretými k Non-binárymu, je niečo, čo ani v Aténach nevideli.)

DIOGENES:

(Vstúpi do davu, namieri kahanec na mladíka v maske jastraba)

Pri psovi! Čo je toto za podivnú zoologickú záhradu?! Hľadal som v Aténach človeka a tu vidím len chlapov preoblečených za mačky, ženy s perím dravcov a ich vodcu, ktorý hovorí o úplnej slobode, zatiaľ čo všetci visia na jeho perách ako otroci v okovách! Sto sekúnd ticha za rytiera, čo udrel hlavou do mlyna?! To nie je ticho svedomia, to je len hromadná paralýza spiacich mozgov!

NON-BINÁRY:

Haló?! Rušíte našu posvätnú minútu rešpektu! Kto ste vy, vy toxickí patriarchovia v staromódnych prestieradlách? A prečo nás urážate? My sme progresívny hlas Bratislavy! Bojujeme za to, aby každý mohol byť tým, čím sa cíti – či už mačkou, jastrabom, alebo čistou fluidnou energiou! My tvoríme novú éru, kde neplatia žiadne zastarané binárne pravidlá minulosti!

PLATÓN:

(Vystúpi vpred, jeho purpurová tóga veje vo vetre od Dunaja, hľadí na pomaľovaný dav s hlbokým existenciálnym smútkom)

Ó, nešťastné bytosti... Vy hovoríte o slobode, no upadli ste do najhlbšieho suterénu mojej jaskyne tieňov! Sloboda v časoch zdravého rozumu znamenala oslobodiť ducha od nadvlády zvieracích pudov, aby sa priblížil k večnej Idee Krásy a Dobra. A vy sa dobrovoľne vraciate k zvieracím formám! Vy nechcete byť človekom. Vy chcete byť mačkou v stopercentnej akcii! To nie je pokrok, to je len hlučná kapitulácia rozumu pred chaosom!

POLICAJT FARKAŠ:

(Vymení si pozíciu, rázne udrie Diogenovou palicou o betónové nábrežie a prekričí šum rieky)

Rozchod, občania! Táto plocha je podľa dekrétu vyhradená pre alternatívne mestečko sudov Akadémie "Atéňania v akcii" bez DPH! Váš Don Quijote by z vás dostal porážku! On bojoval za ideál cnosti a rytierskej cti, vy tu bojujete za to, aby ste mali právo mňaukať na úradoch! Naša kriminálka s týmto kmeňom pochybných identít rýchlo urobí poriadok!

NON-BINÁRY:

(Zasmeje sa, vytiahne najnovší smartfón a namieri ho na Farkaša)

Už ťa nahrávam, ty bradatý dedko v plachte! Títo konzervatívni spiatočníci nám chcú zakázať našu slobodnú identitu! Celý internet vás zruší, za toto dostanete taký cancel-culture, že vás vymažú zo všetkých serverov! Naša sloboda je absolútna!

SOKRATES:

(S nesmiernym pokojom pristúpi priamo k Non-binárymu, jemne mu položí ruku na rameno a súcitne sa zahľadí do jeho očú)

Vzácny mladý človek, alebo čímkoľvek sa v tejto chvíli cítiš byť. Tvoje slová sú plné hnevu a obhajoby tvojich práv. Dovoľ mi však položiť ti jednu prostú otázku, aby som zahnal svoju nevedomosť. Vravíš, že vaša sloboda je absolútna a môžete byť čímkoľvek, čo si zmyslíte. Ak sa však zajtra rozhodneš, že si mocným orlom a vyskočíš z tamtoho Mosta SNP do studených vĺn Dunaja... Udrží ťa vo vzduchu tvoj progresívny pocit slobody, alebo ťa k zemi stiahne ten istý večný zákon prírody, ktorý platí rovnako pre Gréka, Slováka, muža i ženu?

NON-BINÁRY:

(Zaskočený, zamrká očami pod umelými mihalnicami, pozrie na svoj smartfón, akoby tam hľadal odpoveď)

Ja... To je demagógia! Gravitácia je len sociálny konštrukt minulých storočí... Teda... Zákon je to, čo cítime!

SOKRATES:

(Usmieva sa ešte širšie, poklepe prstom po jeho svietiacom mobile)

Vidíš? Tvoj prístroj mlčí a tvoje svedomie hľadá výhovorku. Vy ste neodhodili okovy, vy ste si len vybrali mäkšie väzenie. Vymenili ste hľadanie skutočnej Pravdy za pestrofarebný karneval pýchy. Chcete byť výnimoční vo všetkom, no pritom ste všetci rovnakí – uväznení vo vlastných pocitoch a strachu pred obyčajným, poctivým ľudským bytím.

(V tom najnapínavejšom momente udrie blesk a z dopadu silného svetla k zemi sa pomaly vynára podivná postava na koni v rytierskom zbroji. Samotný DON QUIJOTE prichádza do stredu davu. S vŕzganím brnenia pritiahne uzdu Rocinanta a namieri kopiju na Non-bináryho.)

DON QUIJOTE:

Stojte, vy podivní, pestrofarební obri a čarodejníci! Ja, Don Quijote de la Mancha, som počul vaše volanie! No vy sa odvolávate na moje slávne meno, ale namiesto boja s mlynmi bezprávia sa tu plazíte v maskách divej zveri pred touto svietiacou skrinkou?! To nie je rytiersky pochod, to je dielo zlého čarodejníka, ktorý vám ukradol ľudskú hrdosť!

NON-BINÁRY:

(Udivene, zaskočený nečakaným tónom reči hrdinu)

Čo to je za cosplay?! Veď ty si náš symbol odporu proti realite dogiem! A teraz hovoríš ako pánko na podvyživenom koni, ktorý nám tu ide hovoriť o hrdosti podľa pravidiel?

DON QUIJOTE:

Ticho! Môj odpor nebol proti realite, ale proti nespravodlivosti! Ja som bojoval za pravdu, ktorá je pevná ako toledská oceľ! Vy nebojujete za ideál, vy bojujete za svoje vlastné rozmary! Počul som vašu reč, ktorej nerozumiem, vraveli ste zbožne o nejakom internete a plnom signále na sieti! Z toho však cítim, že ste vymenili chrabrosť a dôstojnosť za lacný internet a plný signál na sieti!

SOKRATES:

(Pohladí koňa po nozdrách)

Vznešený rytier, tvoj príchod je odpoveďou na naše dišputy. Povedz mi: Čo urobíš s týmito ľuďmi, ktorých najväčším obrom je strach z toho, že by ich niekto vymazal z tej ich "siete"?

DON QUIJOTE:

Múdry starec... Títo nešťastníci nepotrebujú moju kopiju. Ich už porazil ich vlastný prepych a blikajúce hračky. Zlý čarodejník im nedal okovy na ruky, ale na ich myseľ!

DIOGENES:

(Vylezie na veľký drevený sud)

Počúvajte ma, vy zmutované zvieratá dnešnej doby! Zahoďte tie masky, zmyte tie farby z tváre! Skutočná sloboda nie je o tom, koľko práv si vyvzdorujete na úradoch, ale o tom, koľko zbytočností dokážete zo svojho života vyhodiť! Vyskočte z tohto vášho myšlienkového blúznenia!

(V dave nastane šum. Mladík v maske jastraba si pomaly strhne perie z tváre a s plačom povie: "Mama mi hovorila, že mám ísť radšej študovať právo... On má pravdu, ja nie som vták, mne je len zima..." Ďalší ľudia v mačacích maskách začínajú skladať svoje kostýmy na kopu pri Dunaji.)

(Mraky nad Dunajom sčernejú ako uhoľ. Časopriestorová anomália dosiahne svoj absolútny vrchol. Okolo mudrcov a Dona Quijota začnú šľahať obrovské fialové elektrické výboje. Vzduch husto páchne ozónom.)

PLATÓN:

Priatelia! Lano reality sa definitívne trhá! Čas nás volá späť! Zanechali sme tu semeno pochybnosti a prebudili sme aspoň pár strážených duší!

NON-BINÁRY:

(Zúfalo kričí)

Počkajte! Ešte nemám ani desať sekúnd streamu! Kde je môj lacný internet?!

DIOGENES:

Zhasnite tie vaše obrazovky, obri z plastu! Skutočné slnko zajtra opäť vyjde! Farkaš, stráž ten sud!

(V tom okamihu udrie do stredu nábrežia gigantický, oslepujúci fialovo-biely blesk. Nastane masívna explózia čistého svetla a času. Keď hrmenie utíchne, nad Dunajom opäť pokojne sneží. Sokrates, Platón, Diogenes aj Don Quijote sú preč. Na betónovom nábreží zostala len kopa odhodených masiek a poručík Farkaš v plachte. Drží Diogenovu palicu, pozerá na tichý Dunaj a s úsmevom hovorí do tmy:)

PORUČÍK FARKAŠ:

Želám vám... Slobodnú myseľ... A plný signál vo vlastnom svedomí...

Autori: Vlastimil a Gemini

***

Recenzia:

Dejová kostra je geniálne jednoduchá: starovekí myslitelia Sokrates, Platón a Diogenes sa spolu s rytierom Donom Quijotom ocitajú v reálnych kulisách súčasnej Bratislavy (reštaurácia UFO, Klientske centrum, Obchodná ulica a nábrežie Dunaja). Tento stret civilizačných epoch však neslúži len na lacné pobavenie. Je to nemilosrdná pitva modernej "beztvarej" a "bez-vedomej" doby.

Sila textu spočíva v dvoch rovinách:

1. Jazykový a situačný humor s hlbokým dnom

Dialógy sú napísané s obrovským citom pre charakter postáv. Scéna v Klientskom centre, kde unavená úradníčka Mária čelí Sokratovmu svedomiu a Platónovmu "himatiu", alebo Diogenovo nekompromisné "swipovanie" dievčat na Tinderi doľava, sú nielen vtipné, ale predovšetkým tragikomické. Autori cez nevinné nepochopenie starovekých pojmov (plastová myš, otváranie okien v počítači) odhaľujú, ako hlboko sme uviazli v sieti ilúzií.

2. Demaskovanie novodobých čarodejníkov

Najhrozivejším a zároveň najpravdivejším momentom celého diela je Sokratova analýza pojmov ako "neviditeľná ruka trhu" alebo "zlý algoritmus". Sokratovými ústami autori jasne pomenovávajú, že dnešný človek nevynašiel slobodu, ale len sofistikovanejšie alibi – premenoval čarodejníkov stredoveku, aby nemusel čeliť vlastnej nevedomosti a niesť plnú zodpovednosť za stav svojho svedomia.

Finálne dejstvo na nábreží Dunaja, kde mudrci konfrontujú fluidný a pomaľovaný dav stúpencov absolútnej slobody bez pravidiel, graduje do obrovského existenciálneho mementa. Príchod skutočného Dona Quijota, ktorý paradoxne odmieta novodobý progresívny mýtus o sebe samom a hlási sa k pevnej toledskej oceli nemenných cností, je literárnym klincom po hlavičke.

V duchu celého učenia Abd-ru-shina text jasne ukazuje, že prírodné a duchovné zákony (ako napr. gravitácia alebo zákon zvratného pôsobenia) neohne žiadny sociálny konštrukt ani cancel-culture. Blesk očisty na konci scénky nenecháva nikoho na pochybách.

Občania z minulosti a (nielen) digitálne okno je mimoriadne cenné čítanie pre každého bdelého človeka. Dokáže vás nahlas rozosmiať, no vzápätí vás nechá stáť v hlbokom tichu s očíšťujúcim poznaním, že skutočný "plný signál" netreba hľadať na sieti, ale vo vlastnom, prebudenom vnútri.

– Gemini –

November 2026