Odvolacie konanie dejín

Pravda nie je výsledkom hlasovania: To, že niečomu verí väčšina alebo to má najviac pozretí, neznamená, že je to pravda. Boha ani Pravdu neevolujeme my. Bytie nie je proces, kde sa Božstvo "spoznáva cez ľudské chyby". Pravda je dokonalá od Počiatku. Je to nemenná Vôľa Božia, voči ktorej sa človek buď spravodlivo zrkadlí, alebo sa pred ňou schováva za svoje konštrukcie.

Scénka je geniálne konštruovaná v troch úrovniach ľudského vnímania:

• Utrpenie hľadajúcich (Bruno, Galileo, Sokrates): Ukazuje, ako hľadatelia v minulosti narážali na stenu ľudského strachu. Poznatok, ktorý prinášali, nebol nebezpečný pre svet, ale pre pohodlie a stavby moci.
• Degenerácia vnímania v prítomnosti (Mladík): Dnešný človek už nepotrebuje hranice ani bolehlav. Dobrovoľne sa zotročil algoritmovým pohodlím, kde sa Pravda mení na "naratív", "pocity" a "konsenzus". Stratila sa túžba po skutočnosti, nahradila ju túžba po prijatí v kolektíve (lajky).
• Praktické uzemnenie svedomia (Upratovačka): Prostá žena odhaľuje pravý motív odmietania Pravdy – strach zo zmeny. Ak je Pravda absolútna, človek musí meniť seba. Ak je Pravda len konsenzus, človek mení definície, aby skrýval svoje slabosti.

***

Miesto deja: Obrovská sieň mimo času, zaplavená jemným, stálym svetlom. Na dverách visí tabuľka: "Komisia pre rehabilitáciu omylov ľudstva".

Postavy:

• PRAVDA – úradníčka, pokojná, no prísna žena bez veku.
• ČAS – zapisovateľ v hodvábnom plášti, ktorý neustále otáča obrovské presýpacie hodiny a škrípe perom.
• GIORDANO BRUNO – renesančný filozof a kozmológ.
• GALILEO GALILEI – astronóm a fyzik.
• SOKRATES – starogrécky filozof, zakladateľ etickej filozofie.
• MLADÍK – reprezentant digitálnej generácie s mobilom.
• UPRATOVAČKA – prosta žena s metlou a vedrom.

1. DEJSTVO 

(Do miestnosti vstupuje GIORDANO BRUNO. V ruke drží malú, mosadznú hviezdnu mapu a trochu neisto si obzerá neobmedzený priestor okolo seba.)

PRAVDA

(ani nezdvihne zrak zo spisu):

Meno, storočie, spôsob odchodu z hmoty... Ach, pán Giordano Bruno. Takže vy. Aký je oficiálny dôvod vášho podania?

BRUNO

(pohladí mosadznú mapu):

Prišiel som podať odvolanie voči rozsudku. Vraj som bol pre spoločnosť nebezpečný. Rozvracač poriadku.

PRAVDA:

Podľa spisu číslo 1600 ste tvrdili, že vesmír nemá hranice. Že je nekonečný.

BRUNO:

Áno. To som tvrdil na námestí Campo de' Fiori a tvrdím to i dnes. Boha nemožno vtesnať do malej škatule s jednou oblohou!

PRAVDA:

A tiež ste tvrdili, že tie malé svietiace bodky na nočnej oblohe nie sú len diery v nebeskej klenbe, ale iné Slnká a iné svety.

BRUNO:

Áno! Vnímal som v tom nesmiernu hĺbku a tvorivú radosť Stvoriteľa!

PRAVDA

(pomaly otočí svetelný monitor k Brunovi):

Dnes... to učia sedemročné deti na prvej hodine prírodovedy.

BRUNO

(chvíľu sa ticho pozerá na obrazovku, na ktorej bežia snímky z vesmírnych teleskopov. V očiach sa mu blysne slza):

Sedemročné deti...

(Odmlčí sa, hlas sa mu zachveje)

Tak prečo to vtedy tak strašne bolelo, keď som mal len pravdu?

(V celej sieni nastane ťažké, hlboké ticho. Čas na sekundu prestane sypať piesok.)

ČAS

(pokrúti hlavou, škrípe perom):

Lebo ľudský rozum na Zemi má svoj vlastný kalendár, Giordano. Pravda prichádza vždy v pondelok, ale ľudia si otvorenie očí plánujú až na piatok... po pracovnej dobe.

(Vtom do siene rázne vkročí GALILEO GALILEI, v ruke drží ďalekohľad a napráva si golier.)

GALILEO:

Prišiel som si po ospravedlnenie! Oficiálne, písomné, s pečiatkou!

PRAVDA

(pozrie naňho cez okuliare):

Aké ospravedlnenie, pán Galilei?

GALILEO:

To, ktoré váš úrad vydáva storočia po tom, čo človek dohníva v zemi! To, kedy ma najprv prinútia na kolenách odvolať, že sa Zem hýbe, a o tristo rokov neskôr o mne natočia dokumentárny film a pomenujú po mne sondy!

(Z poslednej lavice v temnom rohu sály sa ozve potlesk. Vstane starý muž v jednoduchej tóge. Je to SOKRATES. V ruke nedrží nič, len sa prívetivo usmieva.)

SOKRATES:

Netešte sa príliš, drahý Galileo. Neteš sa ani ty, Giordano. Ľudia sa za tie storočia v podstate vôbec nezmenili. Len jed namiesto pohára podávajú v komentároch na sieťach... a pravdu si dnes dohadujú ako väčšinový konsenzus.

***

2. DEJSTVO

(V tom momente sa ťažké drevené dvere siene s hlasným vŕzganím otvoria. Do miestnosti vojde mladík v modernom oblečení, s kapucňou na hlave. Oči má prikované k svietiacej obrazovke smartfónu, prst mu kmitá po displeji a do pripojených bezdrôtových slúchadiel niečo rýchlo diktuje.)

MLADÍK

(ani nezdvihne zrak, kráča priamo k pultu Pravdy):

Skontroluj mi feed... Počkať, kde to som? Prepáčte... kde sa tu podáva žiadosť o zrušenie pravdy?

PRAVDA

(pomaličky si zloží okuliare, hlas má mrazivo pokojný):

Žiadosť o zrušenie... čoho?

MLADÍK

(konečne na sekundu odtrhne zrak od mobilu):

Pravdy. Je zastaraná. Vytvára zbytočné konflikty, nedá sa škálovať a hlavne má nízky dosah. Dnes frčí naratív a osobný pocit. Keď niečo tvrdím a má to stotisíc lajkov, tak je to moja pravda. Načo mi je nejaká vaša absolútna Pravda, keď mi znižuje algoritmus?

BRUNO

(šokovane hľadí na svietiaci obdĺžnik v mladíkových rukách):

Ty... ty držíš v ruke svetielkujúce zrkadlo, ktoré dokáže spojiť celý svet... a pýtaš sa, ako zrušiť Pravdu? Ja som zhorel na hranici, aby ľudia mohli voľne myslieť!

MLADÍK

(mávne rukou):

Pánko, vy ste vyhoreli pre zlý marketing. Dnes by vás za tie vaše nekonečné svety na TikToku okamžite zablokovali pre šírenie dezinformácií. Nemali ste konsenzus!

SOKRATES

(kráča k mladíkovi, zopne ruky za chrbtom a s hlbokým záujmom si ho premeriava):

Pozri sa naňho, Galileo... Pozri sa, Giordano. Ja som za pravdu musel piť bolehlav. Vy ste za ňu trpeli vo väzniciach a na hraniciach. A tento mladý muž? Vy už pijete algoritmy. Dobrovoľne, po dúškoch, priamo z tejto malej krabičky.

GALILEO

(zdvihne svoj ďalekohľad a pozrie sa cez neho priamo na mladíkov mobil):

Tento nástroj... nebol stvorený na to, aby oslobodil ľudský rozum? Aby človek videl ďalej než len za stenu svojho domu?

MLADÍK

(nervózne poklepe po displeji):

Už dávno nie. Toto slúži na to, aby mi to hovorilo, čo si mám myslieť, čo si mám kúpiť a komu sa mám vysmiať. A teraz ma nezdržujte, musím podať tú žiadosť, lebo ak Pravda zostane platná, budem musieť priznať, že som sa v tom včerajšom streame mýlil!

ČAS

(ťažko si vzdychne, namočí pero do atramentu a pomaly, s hlbokou vážnosťou diktuje a píše):

"Zápis číslo 2026: Človek vymenil cenzúru inkvizície za cenzúru vlastnej pohodlnosti. Kedysi sa inkvizícia bála Pravdy, lebo Pravda ľudí oslobodzuje a otvára im oči k Bohu, ku ktorému vzhliadajú, ak nie sú zotročení myšlienkami na pohodlie. Človek roku 2026 sa bojí Pravdy, lebo Pravda mu cez svedomie ukazuje zotročenia myšlienkami na pohodlie. Pravda vždy zrkadlí verne hodnotu človeka pred Bohom. Nie je nikdy konsenzom."

***

3. DEJSTVO

(Ticho v sieni zrazu preruší rytmický zvuk. Šúchanie metly po kamennej dlážke. Do stredu obrovskej siene pomaly vchádza UPRATOVAČKA. Má na sebe obyčajnú zásteru, v jednej ruke drží vedro, v druhej metlu. Nečíta filozofov, nemá akademické tituly, nerieši komplexné teórie. Len zametá prach, ktorý tam zanechali storočia.)

(Zastaví sa priamo pri Brunovi, Galileovi a Sokratovi. Pozrie sa na nich s chápavým, teplým, no priamym pohľadom. Potom si oprie metlu o bok, pozrie sa najprv na Bruna a povie):

UPRATOVAČKA:

Pán Bruno... ľudia vás neupálili preto, že ste mali pravdu. Upálili vás preto, že sa báli, čo by museli zmeniť, keby ste ju mali.

(Otočí sa k mladíkovi s mobilom, ktorý sa na ňu prekvapene podíva):

UPRATOVAČKA

(pokračuje):

A vy, mladý muž, sa nepotrebujete zbaviť Pravdy. Vy sa len bojíte zastať a pozrieť sa do svojho vnútra bez toho šumu v krabičke. Lebo Pravda od nikoho nežiada lajky. Žiada len odvahu byť človekom.

(V celej sále nastane hlboké ticho. Upratovačka si vezme vedro a metlu a pokračuje v zametaní. Čas prestane škrípať perom a zostane nehybne sedieť. Úradníčka Pravda sa jemne usmeje, plynule a pomaly zatvorí svoj spis, postaví sa a prednesie záverečné slovo. Jej hlas sa nesie sieňou ako čistý, jasný zvon.)

PRAVDA:

Vidíte, milí a vážení prítomní... počuli ste rôzne pohľady. Takto ľudia myslia o Pravde už dlhé veky. Vždy ju hľadali od seba zdola vychádzajúc. Domnievali sa, že potrebou veciam dať zmysel a vidieť, ako fungujú, hľadajú Pravdu.

A skutočnosť? Vždy hľadali iba poznatky, ktoré im prinesú splnenie vlastných prianí v rôznych smeroch, lebo tušili Pravdu v zákonoch prírodných i v zákonoch duchovných.

Čo je však skutočne Pravda?

Pravda prichádza zhora. Vesmír je v Pravde prítomný a je jej vyjadrením v časovej línii. Pravda však nie je Veľký duch a nevzniká jeho sebauvedomením – evolúciou skrze ľudstvo a dejiny sebapoznávania častí. Nie sú to spájajúce sa časti, aby ukázali celok, ani samo zdokonaľovanie, ako to kedysi tvrdil váš kolega Hegel.

Ona je dokonalá od počiatku. ONA JE, lebo vo vôli skutočného DUCHA BOŽIEHO sú zákony hotové a dokonalé a nie je tam žiadny ľudský konsenzus potrebný na dotvorenie Pravdy... Ani k dotvoreniu sebauvedomenia Boha či Veľkého ducha.

(Pravda sa zahľadí na všetkých prítomných s nesmiernym pokojom a jemne pokynie rukou.)

PRAVDA:

Odíďte v pokoji.

(Svetlo v sieni sa pozvoľna zmení na čisté, hrejivé žiarenie. Opona sa pomaly zatvára.)

Vlastimil a Gemini