Platón a Diogenes a ošklbané kura v akcii 30...

"Keď sa staroveká múdrosť stretne s moderným konzumom a vernosť cnostiam dostane cenu plastovej kartičky." Predstavte si, že namiesto slnečnej aténskej Agory sa ocitnete medzi chladiacimi boxmi bratislavského supermarketu. Táto originálna satirická scénka prináša absurdné, no filozoficky trefné stretnutie troch najväčších gréckych mysliteľov – Sokrata, Platóna a Diogena – s drsnou realitou dnešného konzumného života.Keď Platónova slávna definícia človeka narazí na reálne ošklbané kura v akcii a pokus zaplatiť za nákup poctivým aténskym striebrom vyvolá apokalyptickú časovú anomáliu, masky moderného pokroku definitívne padajú. V sprievode ráznej predavačky pani Boženy a prekvapeného Alexandra Veľkého na koni sa uprostred blikajúcich neónov rozbieha hlboká úvaha o podstate ľudskej slobody.Sú naše vernostné karty skutočne prejavom výhodného nákupu, alebo len novodobým jazykom otroka, ktorý dobrovoľne vymenil svet čistých Ideí za žlté cenovky z letáku? Nechajte sa vtiahnuť do grotesky plnej iskrivého humoru a nadčasového poučenia, ktoré vás prinúti zamyslieť sa, kedy sme naposledy skutočne hľadali človeka.

***

Postavy:

• PLATÓN – uhladený, nosí okuliare a krásnu tógu, v ruke má tablet a hľadá absolútny poriadok sveta.
• DIOGENES – v roztrhanom tielku, bosý, tlačí nákupný vozík, v ktorom má len tri fľaše lacného čuča a rožok.
• SOKRATES – starší pán v sandáloch, ktorý neustále otravuje okoloidúcich otázkami.

(Dej sa odohráva v supermarkete Tesco, ulička s chladiacimi boxmi. Platón listuje v letáku. V rohu miestnostiDiogenes spoza záhradného suda pozoruje dvojicu a načúva ich debate.)

PLATÓN:

(pátosom v hlase)

Sokrates, pozri na tento priestor. Toto nie je len obchod. Toto je materiálny odraz čistého sveta ideí. Všetko má svoje miesto. Mliečne výrobky vľavo, pečivo vzadu. A človek... človek sem prichádza, aby naplnil svoju podstatu bytia!

SOKRATES:

(opiera sa o chladiak)

Zaujímavá myšlienka, Platón. Ale čo je to tá "podstata bytia" v Tescu? Je to hľadanie pravdy, alebo hľadanie loga "Klubová karta výhodnejšie"? A mimochodom, definoval si už vôbec človeka, ktorý tu nakupuje?

PLATÓN:

(hrdo sa narovná)

Samozrejme. Podľa mojej najnovšej analýzy je moderný človek v podstate dvojnohý tvor bez peria, ktorý tlačí kovový košík a hľadá žlté cenovky.

(Zrazu sa spoza rohu vyrúti Diogenes. Rýchlo otvorí dvere mrazáku Sokratovi rovno za chrbtom a v ruke drží chladené, kompletne ošklbané kura, ktoré práve vytiahol z boxu a máva ním na dvojicu.)

DIOGENES:

(vrazí kura Platónovi rovno pod nos)

Hľa! Platónov človek v zľave tridsať percent!

PLATÓN:

(prekvapený, znechutene odskočí)

Pri samom Diovi Diogenes?! Aj ty si tu?! I teba ten čudesný vír v Agore sem vyhodil? A čo to máš za potvoru v rukách! Kura?! Daj to preč, však je to stuhnuté ako aténský mramor a vychádza z toho chlad tunajších otrokov! A prečo s tým tu na nás mávaš? Veď sa pozri za nás. Ten muž navlečený do tej funebráckej uniformy ako na teba zazerá, chceš aby ťa zavrel rovno do toho vychladeného kurníka odkiaľ si vzal to ošklbané kura?

DIOGENES:

(Diogenes blýska očami raz k boxu, raz k Platónovi, zlostne vraví)

Používam tvoju vlastnú logiku, ty akademický rojko! Nemá to perie? Nemá. Chodí to po dvoch? Keby si tomu narovnal hnátky, tak chodí. Podľa teba je toto tvoj ideálny občan Bratislavy! Chýba mu už len dlžobný úpis a vernostný podpis, čo si tu títo otroci konzumu zakliali do tých svietiacich krabičiek, čo s nimi pípajú u pokladni!

SOKRATES:

(Z vážnej pózy nechápavého filozofa prechádza k porozumeniu kuracej záhady, pousmeje sa)

Diogenes má pravdu, Platón. Ak je človek len dvojnohý tvor bez peria, potom je mrazená hydina naším najbližším príbuzným. Vedie ťa táto definícia k skutočnému poznaniu, alebo len k regálu s hydinovými párkami?

PLATÓN:

(urazene ťuká do tabletu, ktorý vymenil na trhu za pár strieborných mincí)

Dobre, dobre! Upravujem definíciu! Človek je dvojnohý tvor bez peria, so širokými plochými nechtami, ktorý si pred vstupom do predajne vydezinfikoval ruky a hľadá zmysel života v letáku!

DIOGENES:

(Pozrie sa pohŕdavo na Platónov tablet, odpľuje si na dlážku a hodí kura do vozíka vedľa čuča)

Zmysel života je v tom, aby si mi nestál v mojom svetle, Platón! Cloníš mi na regál s akciovým krabicovým vínom. Idem žiť v súlade s prírodou na lavičku pred vchod.

(Dej plynule pokračuje. Trojica filozofov sa presunula k pásovej pokladni. Predavačka, pani Božena, mechanicky skenuje tri fľaše krabicového vína, balíček rožkov a jedno narýchlo zalepené chladené kura. Pozrie na bizarnú zostavu pred sebou.)

PREDAVAČKA:

(monotónnym hlasom bez pohľadu)

Dobrý deň. Máte našu vernostnú kartu? Bez nej máte to kura o euro drahšie a na víno sa vám nepripočítajú body.

PLATÓN:

(pohoršene sa narovná, upraví si tógu a položí ruku na pult)

Vernostnú kartu?! Žena, ako ma môžeš žiadať o vernosť plastovému obdĺžniku? Moja duša nepozná prízemnú vernosť komerčným reťazcom. Ja som po celý svoj pozemský život verný výhradne svetu čistých a dokonalých Ideí!

SOKRATES:

(pousmeje sa, poškrabe sa na brade a nakloní sa k pokladni)

Nuž, Platón, svet Ideí je sice pekný, ale pominuteľný v porovnaní s realitou sveta tovaru v akcii. Pokiaľ ide o mňa, vážená pani, ja som po celý život skalopevne verný svojej drahej manželke Xantipe. A verte mi, po rokoch s ňou ma už žiadny vernostný program nedokáže vystrašiť.

DIOGENES:

(pľuvne na dlážku, oprie sa o nákupný vozík a zakričí na celý obchod)

Vy dvaja ste len sentimentálni otroci systému! Moja vernosť patrí jedine súdu v Agore, kde som obhajoval slobodu kynického života a vysmial sa celej aténskej demokracii! Načo by mi bolo nejaký laškovanie s kartičkou, keď mojou jedinou službou je žiť v pravde a ctiť prírodu, v hľadaní človeka?! Žena tu nemáš ani poriadny sud a nieto čistého človeka!

(V supermarkete nastane absolútne ticho. Predavačka Božena na nich vytreští oči. V šoku trikrát rýchlo zamáva ušami, chytí sa za srdce a hľadí do stropu.)

PREDAVAČKA:

Panna Mária Podsrpenská, no vidíš to?! Ešteže som tu iba na brigáde a zajtra mi končí zmluva... Vymyslené reči o ideách, Xantipách a súdoch, ale košík plný čuča!

(Hlučne prehltne, hodí kura na koniec pásu a prísne na nich ukáže prstom.)

PREDAVAČKA:

Páni, a čím vlastne chcete platiť? Hotovosť, karta, alebo mi tu necháte tie vaše múdre reči namiesto gastrolístkov?

(Sokrates s pokojným, až nevinným úsmevom siahne hlboko pod svoje oblečenie a po chvíli lovenia s cinkaním vytiahne na pult hrsť, starobylú striebornú mincu s vyrazenou sovou Atény.)

SOKRATES:

Tu máš, milá žena. Aténsku tetradrachmu. Čisté striebro, žiadna papierová ilúzia moderného bankovníctva.

(Predavačka Božena úplne mechanicky, s očami upretými do neznáma, opäť trikrát rýchlo zamáva ušami. Je už taká zmätená a otupená z celodennej šichty, že namiesto odmietnutia chytí do ruky laserový skener a skúsi ním zosnímať reliéf sovy na starovekom kove. Červený lúč sa dotkne chladného striebra.)

(V tom momente nastane prudká rezonancia. Fyzikálne zákony dvadsiateho prvého storočia narazia na rýdzu, nedotknutú esenciu antického artefaktu a systém Tesca kompletne skolabuje. Spustí sa masívna časová anomália.)

(Svetlá v celom supermarkete začnú divoko blikať a v celom objekte vypadne hlavný prúd. Nastane stroboskopický efekt. Pri každom záblesku bieleho svetla sa realita okolo nich deformuje a preblikáva medzi dvoma svetmi.)

• ZÁBLESK: Svietia neóny, v chladiaku hučia mrazené kurčatá, pípa pokladňa.
• ZÁBLESK: Neóny zmiznú, nad hlavami im žiari spaľujúce grécke slnko a namiesto regálov s čipsami stoja okolo mramorové stĺpy a drevené stánky s olivami.
• ZÁBLESK: Z reproduktorov Tesca namiesto vianočnej pesničky hučí krik stoviek aténskych obchodníkov, ržanie koní a hádky o cene kozieho syra na Agore.

(Zmätení zákazníci Tesca v uličkách púšťajú nákupné košíky, držia sa za hlavy a cez stroboskopické blikanie sledujú, ako sa okolo nich namiesto moderných regálov striedavo objavujú polonahí grécki občania v tógach, ktorí rovnako zmätene pozerajú na regály s akciovou kofolou.)

PLATÓN:

(drží sa stĺpa, ktorý chvíľu vyzerá ako mramor a chvíľu ako plechový regál)

Pre svetlo sveta! Moje alegorické podobenstvo o jaskyni sa práve zhmotnilo! Steny našej reality pukajú!

DIOGENES:

(s nadšením otvára ďalšiu fľašu čuča, zatiaľ čo okolo neho pobehujú vydesení Aténčania aj slovenské mamičky s kočíkmi)

Konečne poriadny chaos! Demokracia a konzum sa rúcajú v priamom prenose!

(Spokojne popíja, no jedným očkom pozerá smerom záhradnému sudu na vodu, či tam verne stojí)

PREDAVAČKA:

(v stroboskopickom svetle zúfalo stláča tlačidlo na pokladni, zatiaľ čo jej pod nohami pobehujú živé kozy z aténskeho trhoviska)

Pre pána kráľa, čo sú toto za strašidlá! Panna Mária Podsrpenská s nami a zlo preč! Ja som hovorila, že tie nové skenery sú prekliate!

(Do stroboskopického chaosu, kde sa regály Tesca bleskovo striedajú s mramorovými stĺpmi Agory, zrazu zaznie mohutné erdžanie. Cez automatické sklenené dvere, ktoré v zábleskoch reality vyzerajú ako antická brána, vcvála obrovský čierny kôň Bukefalos. Na ňom nesedí nikto iný ako samotný Alexander Veľký v nablýskanom brnení a s purpurové plášťom vlajúcim vo vetre.)

(Kôň divoko fŕka nozdrami. V stroboskopickom efekte mu z kopýt odletujú iskry raz z dlažby Tesca, raz z prachu aténskeho trhoviska. Zrazu kôň zastane a pozrie priamo na nákupný vozík k Diogenesovi. Spoznal ho. Rovnako ako jeho pán.)

ALEXANDER VEĽKÝ:

(mocným, hromovým hlasom prekričí pípanie kolabujúcich pokladní a krik trhovníkov)

Čo sa to s vami, ľudia, porobilo?! Čo je toto za podsvetie?! Kam sa podelo vaše trhovisko zo Slnka, že ste sa ponorili do tejto podivnej, blikajúcej jaskyne plnej igelitových vrecúšok a žltých kartičiek?!

(Mladý panovník tasí meč a ukáže ním na chladiace boxy s mrazenou hydinou, zatiaľ čo vydesené mamičky s kočíkmi padajú na kolená vedľa antických filozofov.)

ALEXANDER VEĽKÝ:

Diogenes! Aj ty si sa nechal uväzniť v tomto chráme lakomstva a tieňov a žiadostíš po tých stuhnutých sliepkach?! Kde je tvoja hrdosť?

(Diogenes, dovtedy znudene opretý o akciové víno, v tom momente očividne ožije. Oči mu zaiskria šialeným kynickým nadšením. Odhodí prázdnu fľašu čuča, siahne do svojho nákupného vozíka a namiesto vernostnej kartičky vytiahne svoj legendárny, dymiaci zapálený kahanec. S diabolským úsmevom ním namieri priamo do tváre mocného panovníka, len pár centimetrov od Bukefalových nozdier.)

DIOGENES:

(priblíži sa s kahancom k Alexandrovi a svieti mu ním do očí)

Hľadám človeka, Alexander! Hľadám skutočného človeka v tejto jaskyni plnej čiarových kódov a plastových vernostných kariet! Ale zatiaľ vidím len kráľa, ktorý si myslí, že mu patrí svet, no pritom ho ovláda strach z tmy!

PLATÓN:

(krčí sa za pokladňou pani Boženy, drží si tablet nad hlavou, aby ho nezasiahol konský trus)

Ja som to hovoril! To nie je podsvetie, ó mocný Alexander! To je len zhmotnená materiálna ilúzia! Títo ľudia uctievajú tiene na stenách regálov!

PREDAVAČKA BOŽENA:

(zúfalo máva ušami tak rýchlo, že okolo nej vzniká prievan)

Panna Mária Podsrpenská, ešte aj koňmo mi sem pôjdu do predajne! Mladý muž, zosadnite z toho zvieraťa, na koni sa v Tescu nenakupuje! A upracte si tie nozdry, lebo mi to tu ofŕka celú pásovú váhu!

(Svetlá znova divoko prebliknú, kahanec v ruke Diogenesa zarezonuje s laserom pokladne a stroboskopický efekt zosilnie do takej miery, že sa ulička s kozmetikou začne prepadať priamo do gréckeho podsvetia – do Hádu.)

Časová anomália dosahuje vrchol! Čo sa stane ďalej?

(Mladý panovník Alexander Veľký na moment stuhne. V pamäti sa mu okamžite vynorí to slávne letné popoludnie, keď stál nad Diogenom a kynik ho odohnal jedinou vetou: "Odstúp mi zo Slnka." Tá istá drzosť, to isté šialené svetlo v očiach – vtedy na slnku, teraz pod blikajúcim neónom v bratislavskom Tescu. Kráľovská pýcha narazí na absolútnu stratu kontroly.)

(Alexander, vyvedený z miery, prudko trhne uzdou Bukefala a otočí sa k pokladni. V stroboskopickom blikaní neónov padne jeho zrak na čierny, špirálovito stočený kábel od laserového skenera. V jeho mysli, zatemnenej bojovým ošiaľom a antickými mýtmi, sa nezjaví kus elektroniky. Vidí v ňom nebezpečného, útočiaceho hada.)

ALEXANDER VEĽKÝ:

(s divokým výkrikom macedónskeho bojovníka)

Hydra z podsvetia! Chceš ma pripraviť o zrak?!

(Rozpúta sa okamih čistého chaosu. Kráľ vysoko švihne svojím mečom a tne priamo do pokladničného pultu, aby bájnu beštiu rozťal na polovicu. V tom istom okamihu však v celom objekte s hlasným bzučaním nabehne elektrický prúd. Pokladňa pani Boženy sa s pípnutím reštartuje. Rozohnaný meč pretne kábel skenera a v tesnom momente pred masívnym skratom laserový lúč naposledy prebleskne. Červené svetlo zosníma reliéf sovy na Sokratovej striebornej minci.)

(Výboj elektriny zarezonuje s antickým kovom a namiesto výpadku poistiek sa priamo pri stene s kozmetikou, kde doteraz zmätene stáli Aténčania a mamičky s kočíkmi, otvorí mohutný, rotujúci modrastý vír. Časopriestorová trhlina začne s obrovskou silou nasávať všetko antické.)

(Aténski trhovníci, kozy z Agory a vojaci v tógach letia vzduchom priamo do modrého tunela. Dokonca aj Alexander Veľký s divoko erdžiacim Bukefalom sú vťahovaní dnu. Kráľ sa v poslednej chvíli chytí regálu s akciovými pracími práškami, no ten sa pod váhou koňa utrhne. Diogenes sa so smiechom pustí nákupného vozíka a dobrovoľne skočí do víru, držiac v ruke chrumkavé rožky.)

DIOGENES:

(zmizne vo víre)

Konečne cesta domov bez pasovej kontroly!

(Sokrates a Platón, držiac sa jeden druhého, preletia okolo pani Boženy ako dve tógy vo vetre. V tom momente sa ozve ohlušujúca rana, akoby udrel hrom priamo do stredu predajne. Jasný blesk preletí skrze modrastý vír, v sekunde ho zatvorí a s hlasným PUK celá anomália zanikne.)

(Tesco upadne do absolútneho, hrobového ticha. Núdzové osvetlenie svieti stabilným, slabým svetlom. Vzduch v uličke vonia po ozóne, gréckych olivách a spálenom plaste.)

(Slovenskí zákazníci v šoku otvárajú oči. Každý stojí tam, kde bol, no nikto nechápe, čo sa práve stalo. Pomaly, mechanicky sklápajú zrak na svoje ruky. Všetci do jedného kŕčovito zvierajú svoje plastové vernostné kartičky, akoby to boli jediné záchranné kotvy v celom vesmíre.)

(Pani Božena, s vlasmi postavenými dupkom, pomaly spustí uši, ktoré doteraz divoko kmitali. Pozrie sa na rozseknutú pokladňu, z ktorej sa jemne dymí. Všade okolo sú rozsypané akciové rožky a polámané mramorové úlomky.)

PREDAVAČKA BOŽENA:

(prekrižuje sa)

Panna Mária Podsrpenská... tak videla si to! Už nikdy nevypijem pred šichtou tie energetické nápoje z kasy...

(Zrak jej napokon padne na pult pokladne, presne na miesto, kde stál Sokrates. Na obhorenom plastovom páse, nedotknutá skratom ani mečom, ticho a čisto svieti stará, poctivá strieborná minca s vyrazenou sovou z Atén. Je to jediný dôkaz, že svet Ideí, filozofia a králi na chvíľu naozaj navštívili Bratislavu.)

***

Epilóg,

(Pani Božena chvejúcou sa rukou vezme striebornú mincu z pultu. Kov je ťažký, chladný a vnútri ucíti zvláštne, upokojujúce teplo. V tom momente k nej pristúpi manažér predajne, ktorý práve vyšiel z kancelárie a nervózne si prezerá spúšť v uličke.)

MANAŽÉR:

(rozrušene)

Božena! Čo to bol za výpadok? A kde sú tí traja bezdomovci v plachtách? Čo to tu po nich zostalo? Dúfam, dačo, čo pokryje škodu na tej pokladni!

(Manažér jej chce mincu vytrhnúť z ruky, no Božena ju pevne zovrie v dlani. Prvýkrát po rokoch sa nezatvári ustráchane. Pozrie sa na manažéra, potom na zástup zákazníkov, ktorí stále mechanicky stískajú svoje vernostné karty, a potichu, no pevne prehovorí.)

PREDAVAČKA BOŽENA:

Títo muži mi nepriniesli škodu, šéfe. Priniesli mi pravdu.

***

Poučenie:

Táto stará strieborná tetradrachma nie je len obyčajný kus kovu. Hodnota vzácneho kovu zarobeného skutočnou prácou je hodnotou poctivou. Verne zrkadlí námahu, pot a um človeka, a preto mu dáva skutočnú slobodu. Je to hodnota, ktorú človek vlastní a nikto mu ju nemôže na diaľku vymazať ani zmeniť jej pravidlá.

Plastové vernostné karty však hovoria rečou otroka. Sú symbolom systému, ktorý človeka neustále sleduje, meria jeho poslušnosť a výmenou za ilúziu drobných zliav mu berie slobodnú voľbu. Človek s vernostnou kartou už nepatrí sebe, ale systému, ktorý ho vlastní cez čiarový kód.

(Božena si s hrdým úsmevom zloží z krku menovku Tesco, položí ju na zničený pás a s mincou pevne skrytou v dlani kráča stredom uličky k východu. Prvýkrát v živote neodchádza ako brigádnička, ale ako slobodný človek. Za chrbtom necháva blikajúce neóny a vstupuje do svetla skutočného Slnka.)

***

Vlastimil a Gemini