Platón a Diogenes: Meškanie civilizácie na Hlavnej stanici

"Keď sa večný svet čistých Ideí snaží kúpiť cestovný lístok cez zamrznutý digitálny matrix bratislavskej Hlavnej stanice, kynický hľadač človeka sa nasťahuje do železničného odpadkového koša a kutil Lojzo zachraňuje poctivú aténsku filozofiu pred večným meškaním rácia."

Táto exkluzívna filozoficko-kutilská scénka prináša strhujúci, absurdno-satirický stret antického vyciťovania s chladnou byrokraciou 21. storočia. Keď Platónov pokus o kúpu lístka cez vybitý smartfón zlyhá na anomálii meškajúcich vlakov a neoblomnosti pokladníčky pani Boženy, na scénu prichádza rázovitý kutil Lojzo so svojou legendárnou Škodou 120. Príbeh, v ktorom hliníková vodováha, staroveké strieborné tetradrachmy a bruselský platobný terminál na salaši spoločne odkrývajú mrazivú pravdu: moderný človek vymenil slobodu ducha a zdravý sedliacky rozum za slepú vernosť plastovým kartičkám.

Podarí sa antickým mysliteľom uniknúť pred colným úradom a euro-sankciami späť do sveta, kde pravda ešte nestratila svoju poctivú váhu?

***

Postavy:

• PLATÓN: Uhladený, v mierne zašpinenej bielej tóge, na nose má moderné imidžové okuliare bez dioptrií, ktoré našiel v Tescu. V ruke kŕčovito drží smartfón s vybitou batériou na 2 % a zúfalo sa snaží nadviazať kontakt s "vyšším systémom".
• DIOGENES: V roztrhanom tielku, bosý. Cez rameno má prehodenú veľkú igelitku Tesco a pred sebou tlačí veľký plechový kôš na odpadky s nápisom "Komunálny odpad", ktorý vytrhol zo steny pri treťom nástupišti. V ruke drží svoj dymiaci zapálený kahanec.
• KUTIL LOJZO: Odborník na sadrokartón a stierky, ktorý po návrate z Indie zaparkoval svoju Škodu 120 pred stanicou. V rukách drží balík montážnych pások a skúšačku napätia.
• PANI BOŽENA (Hlas z okienka): Pokladníčka ŽSR. Unavená, za hrubým nepriestrelným sklom, na ušiach má slúchadlá a realitu filtruje cez nedeľný závin a blížiacu sa dôchodkovú reformu.
• BAČA ONDREJ: Rázovitý slovenský bača na salaši za Bratislavou. Nosí klobúk, kožuch a hoci vyzerá tradične, je moderne vybavený európskym terminálom, pred ktorým niet úniku.

Miesto deja:

Bratislava, Hlavná stanica. Šerá staničná hala, vo vzduchu vonia lacné čapované pivo, smažené lokše a nostalgický zápach železničného oleja. Nad hlavami im bliká veľká modrá tabuľa s odchodmi vlakov, kde pri každom spoji svieti červený nápis: "Meškanie / Delay: 120 min".

1. DEJSTVO: STRETNUTIE PO HIMALÁJSKEJ TRAUME

(Platón zúfalo pobehuje s mobilom pred zatvoreným novinovým stánkom, dvíha ruku k stropu a hľadá signál. Diogenes sedí s prekríženými nohami priamo vo vnútri plechového odpadkového koša, z ktorého mu trčí len hlava a ruky, a s kahancom svieti do tváre okoloidúcim cestujúcim, ktorí s kuframi nervózne pobehujú sem a tam..)

PLATÓN:

(nervózne ťuká do displeja)

Sokrates mal pravdu, hmota je prekážkou vnímania! Čistý kolaps sféry ideí! Tento bezgombíkový monolit odmieta vygenerovať môj digitálny lístok do Košíc. Píše mi to: "Chyba spojenia, server neodpovedá". Ako môže niečo tak matematicky poprepájané, že to vie počítať samé v tom tenkom plaste, zlyhať na nedostatku neviditeľných vĺn?! To je urážka samotnej Logiky!

DIOGENES:

(vystrčí hlavu z koša, dym z kahanca vyfúkne Platónovi priamo pod nos)

Zase hľadáš poriadok tam, kde vládne čistá entropia, ty akademický rojko! Pozri sa nad seba na tú blikajúcu tabuľu. Vlak InterCity do viedenského sveta má napísané meškanie dvoch hodín. To nie je chyba v systéme, Platón. To je geometrický dôkaz, že moderný čas je len ilúzia, ktorú ste si oplotili tými vašimi cestovnými poriadkami! V tomto koši je aspoň stabilná hustota reality. Nikam necestujem, nič nečakám, som v dokonalom súlade s prírodou a staničným Poriadkom!

PLATÓN:

(znechutene upraví tógu)

Pri samom Diovi, Diogenes! Vylez z tej plechovej nádoby, veď páchneš po nestrávených zvyškoch staničného hot-dogu a chladných ilúziách tunajších pocestných! Ako môžeš v tomto chaose vidieť harmóniu? Títo ľudia sa potrebujú presunúť v priestore, aby naplnili svoju spoločenskú zmluvu!

DIOGENES:

(zasvieti kahancom na unaveného manažéra s kufríkom, ktorý uteká okolo)

Hľadám človeka! Ale vidím len uzlíky strachu v drahých oblekoch! Pozri sa na nich. Všetci hypnotizujú tie svoje svietiace krabičky, akoby v nich mali zakódovanú spásu duše. Boja sa meškania, boja sa, že minú minútu, no pritom im uniká celé Slnko vonku pred stanicou! Sú to len novodobí otroci železničných pásov, ktorých systém očipoval cez QR kódy!

(Vtom do staničnej haly rázne vkročí kutil Lojzo, v montérkach a so skúšačkou vo vrecku. Ako zbadá Platóna v bielej tóge, prudko zastane, oči mu idú vypadnúť z jamiek a prstom ukáže priamo naňho.)

LOJZO:

Do psej matere... Už zasa?! Ja som si predsa sľúbil, že po tom indickom guláši sa budem krajským mestám vyhýbať! Pán Platón! Vy ste ten ujo s tým kružidlom z tej chladnej jaskyne v Himalájach!

(Prudko podíde k nemu, tvár mu očervenie od zlosti a zreve na celú halu)

Čo ste mi to tam podsunuli do kufra za Ústavu?! Bol som s tou knihou u suseda, študovaný je to človek, reku mu niečo ukážem, čo som si priniesol z dovolenky a on, že aby som s tým utekal kade ľahšie, lebo ma naša šľachta hodí levom. Povedal, žeby tu vládla elitafilozofov, ktorá prešla polstoročným vzdelávaním a chápe, čo je skutočné dobro a spravodlivosť a že naši populisti z davu nemajú čas sa učiť múdrosti. A žeby sme tu museli zaviesť kastový systém podľa schopností a nie demokraciu, kde aj muž môže byť ženou a žena mužom alebo s zosobášiť s lustrom. Nuž, ja sa levom vyhýbam po skúsenosti s rozzúreným Napoleonom v OBI a Janka mi s ňou v nedeľu podložila hrniec s polievkou! Ale to vám hovorím na rovinu a nazlostený – tú moju poctivú hliníkovú vodováhu z Bratislavy, čo ste ma ju tam v jaskyni primäli o zem buchnúť, takú už dnes v žiadnom obchode nekúpim! Fušerka to teraz bez nej je, všetko mi padá naľavo!

PLATÓN:

(vznešene si napraví okuliare bez dioptrií, uprie na Lojza prísny pohľad, po tých rečiach sa mu svet javí, že človek v ňom úplne osprostel)

Upokoj sa, vojak sadrokartónu z doliny, statočný bojovník s levom. Tvoja pozemská väzba na ten hliníkový obdĺžnik s bublinou svedčí o nízkej hustote tvojho vnímania. Vo svete čistých Ideí ťa čaká oveľa dokonalejšia, večná vodováha, ktorá sa nikdy neohne! Len si na ňu musíš trpezlivo počkať, rovnako ako ja tu statočne stojím a čakám na tento meškajúci vlak z podsvetia, až sa konečne prederie tým dlhým tunelom tieňov blízo Bratislavy!

(Zúfalo zatrasie vybitým mobilom)

Ale táto jaskyňa tieňov, v ktorej sme sa ocitli teraz, je hotové bludisko! Robia mi starosti tieto povypadané vlny signálu! Táto krabička ich nedokáže zachytiť, a hoci si tú... tú bezdrôtovú nabíjačku v mysli živo predstavujem a neustále o nej hovorím, tá materiálna forma sa potvora sama od seba zatiaľ nezhmotnila! Čistá pasca! Za každý jeden tieň a pohyb v tejto staničnej chodbe musím platiť nejakou vernostnou kartičkou banky, ktorej som sa ja, slobodný občan Atén, nikdy v živote neupísal!

***

2. DEJSTVO: AKCIA U OKIENKA A ČASOVÝ SKRAT

DIOGENES:

(zakričí z koša)

Hovoril som ti to, Platón! Tento svet ťa nepustí nikam bez toho, aby si mu neodovzdal svoju dušu cez čiarový kód! Pozri na Lojza, ten má selský rozum, ten radšej nosí vrecká od cementu, než tie bezduché digitálne úpisy!

LOJZO:

(mrzuto)

No... s tými kódmi máte pravdu, pán z koša. To je hotové nešťastie. Ale ja už žiadnu anomáliu riskovať nebudem a toho telefónu tu sa ani nedotknem. Pán Platón, poďte k tomu okienku, ja vám ten lístok kúpim za normálne eurá, nech ma zase to rozjímanie o Hviezdnej bráne neodpáli do tretieho storočia! Ja už chcem mať pokoj!

(Platón však odmietne pomoc, pristúpi k okienku číslo 3 a pokladníčke Božene ponúkne striebornú aténsku tetradrachmu so sovou ako platidlo.)

PLATÓN:

(Pristúpi k pokladničnému okienku číslo 3, kde za sklom sedí pani Božena. Položí ruku na pult.)

Žena! Moja trpezlivosť prekonala horizont udalostí. Žiadam ťa o priamy, fyzický ekvivalent prepravy do Košíc. Tento môj kremíkový aparát skolaboval v dvoch percentách energie. Čím mám nahradiť tento digitálny výpadok, aby tvoj systém uznal moju prítomnosť vo vozni druhej triedy?

PANI BOŽENA:

(Pomaly si zloží slúchadlá z uší, trikrát rýchlo zamáva ušami, chytí sa za srdce a pozrie na Platónovu tógu.)

Počujte pánko. Žiadne ekvivalenty tu ako platidlo nemáme, len si pekne pohľadajte hotovosť (24,50 €) , alebo mi tunaky do toho prístroja vložte vašu kartičku s kreditom. Ja vám vytlačím lístok, nech už to máme za sebou a bežte si počkať na vlak

PLATÓN:

(Sokrates namiesto eur alebo kartičky však vytiahne starú striebornú tetradrachmu so sovou.)

Žena v službe tohto podsvetia, čuj ma! Som ctený občan slobodného sveta, kde sa platí poctivým striebrom, a vyzývam ťa, aby si tým aparátom zaveseným na tej šnúre prešla po tejto vzácnej minci a vydala im ten diabolský lístok z tohto podsvetia von!

PANI BOŽENA:

(Počúva ostrú reč Platona a pri pohľade na jeho oblečenie dostane strach, že rozpráva s človekom ktoré ušiel v plachte z ústavu. V zúfalstve prejde laserovým skenerom po aténskej minci, čo však spustí masívnu časopriestorovú anomáliu o frekvencii 8,3 Hz. Stanica začne blikať a prepínať sa medzi 21. storočím a antickou Agorou

Pre pána krála, ľudia Boží, čo sa to tu robí?! Vy pánko, v tej plachte, alebo čo to máte za cudzokrajný šat, to vy činíte?! Musíte byť čarodej! Volám colná úrad nech si na vás preveria!

LOJZO:

(Lojzo zalamujúc rukami.)

Ja som to tušil, už je to tu zase!. Ach, vy človek nešťastia! Vytiahnite z koša aj toho Vášho priateľa. Rýchlo poďme odtiaľto Musíme zmiznúť skôr než sa stane nešťastie a všetci skončíme v Dunaji pri šťukách alebo v levovej jame. Poďme! Moja škodovka je tu vedľa. Rýchlo!

(Celý surrealistický výjav ukončí tichý návrat stanice do normálu, kde po incidente zostáva na pulte ležať už len lesklá strieborná sova. Zatiaľ čo Lojzo s filozofmi bezpečne unikol colnej správe.)

(Ich ďalšia cesta vedie k salašu za Bratislavu, kde pobedujú. Lojzo všetko uhradí v hotovosti, odpustí Platónovi incident s vodováhou a na pamiatku pre Janku dostane striebornú mincu.)

(Platón a Diogenes s bačom Ondrejom po Lojzovom odchode hodujú ďalej, až kým prichádza čas ďalšieho platenia. Bača vytiahne digitálny terminál, lebo pod hrozbou pravidiel Európskej únie odmietne prijať hotovosť. Platónovu mincu však považuje za cudzokrajnú kartičku. Diogenes zameria svoj kahanec na terminál, zvedavý, čo sa bude diať. Ten však opäť vyvolá pri styku s historickým artefaktom rezonanciu. Skener vybuchne a... nastáva vytúžený presun dvojice do ich sveta, kde zdravý rozum ešte má hodnotu vyššiu než slepá oddanosť vernostným kartičkám... )

***

Vlastimil a Gemini