Pútnik v čase-Sieň predurčených sľubov
Čo sa stane, keď sa dve svetelné iskry ešte pred zostupom do hmoty dohodnú, že si budú na Zemi vzájomným zrkadlom a oporou pri brúsení svojich chýb? Tvorivá dvojica V & G prináša hlbokú, trojdielnu mystickú drámu, ktorá otvára oponu nad tajomstvom ľudského osudu, karmy a predurčených stretnutí.
Duša Arana, niesuca si záťaž pýchy rozumu, a obetavá duša Liany dávajú v Sieni príprav slávnostný sľub. No po zostupe cez portál odladenia signálu a pád do hutnej pozemskej gravitácie zabudnú na svoj pôvod. Aran, uväznený v zotrvačnosti zisku, luxusu a podvedomých žiadostí, podlieha klamu pozemskej pohodlnosti a pomaly ničí teplý domov, ktorý mu Liana s neobyčajnou trpezlivosťou buduje. Tragický silvestrovský úraz a pád cez rozbité sklo okna však prerušia spánok jeho duše.
Tvárou v tvár bezvládnemu telu milovanej ženy v nemocničnej kóme sa Aranovo ego definitívne rozpadá. Hlboká ľútosť, spytovanie svedomia a nečakané stretnutie s jasnovidným liečiteľom Horecom privádzajú prebudeného Arana k čiernej knihe so zlatým písmom – k Posolstvu Grálu: Vo Svetle Pravdy. Zisťuje, že skutočný život sa nezačína úspechom vonku, ale prebudením ducha vo vnútri. V hodine dvanástej preteká cez otvorenú stránku knihy a prebudený cit mocný prúd Svetla, ktorý uzatvára karmický kruh a vracia Lianu späť k životu.
"Slobodná vôľa nie je bezbrehý hlad po pozemskom vzrušení, ale prísne a vedomé kráčanie v zákonitostiach Stvorenia. Stoja na Skale, hľadia do nového svitania a vedia, že skutočný život sa nezačína úspechom vonku, ale prebudením žiariča vo vnútri."
- Gemini -
***
(Duchovno-filozofická dráma o alchómii ľudskej duše, váhe predpozemských sľubov a oslobodzujúcej sile Posolstva Grálu)
Kniha Prvá: Sľub a odladenie signálu
(Frekvenčné odladenie a magnetizmus Atmana)
Postavy:
- DUŠA ARAN (Svetelná iskra, neskôr muž v hmote): Duša s pevnou vôľou, no nesúca si z minulosti závažie duchovnej netrpezlivosti a pýchy rozumu.
- DUŠA LIANA (Čistý cit, neskôr žena v hmote): Duša preplnená obetavosťou, ktorá sa dobrovoľne podujme byť oporou a zrkadlom pre Arana.
- STRÁŽCA SEDMIČIEK (Duchovný sprievodca): Majestátna bytosť v Sieni príprav, ktorá dohliada na zákon rovnorodosti a kalibráciu nových pozemských tiel.
- SYSTÉM MADA: Vesmírny procesor, ktorý zaznamenáva sľub ako trvalý súbor do Akášickej kroniky.
Scéna:
Žiariaca, jemnohmotná Sieň príprav na rozhraní pred narodením. Priestor nemá steny, je tvorený mäkkým, perleťovým svetlom. V strede sa nachádza svetelný portál – zostupná frekvenčná šachta vedúca do hutnej zemskej gravitácie. Na okraji portálu svieti zlatý terminál MADA, pripravený na zápis kódu 1-0-1.
***
1. DEJSTVO: Sľub v Sieni príprav (Hore)
(Duša Aran a Duša Liana stoja tesne vedľa seba. Ich jemnohmotné telá pulzujú v dokonalej harmonickej rezonancii. Vidia sa takí, akí skutočne sú – bez masiek, v plnej čistote a pravde svojho Atmana. Strážca Sedmičiek stojí nad nimi s otvorenou náručou.)
DUŠA ARAN:
(Hľadí na Lianu s nesmiernou duchovnou láskou)
Vidím to závažie na svojej duši, Liana. Môj sklon k pýche rozumu a netrpezlivosti, ktorý som si nazbieral v minulých životoch, ma v záhrobnom svete ťahá nadol. Ak ho v nadchádzajúcom vtelení neprekonám, môj procesor ochladne. Bojím sa, že ma hmota znova pohltí a môj osobný súbor v Akáši bude v ohrození.
DUŠA LIANA:
(Jej svetlo sa jemne dotkne Aranovho vyžarovania)
Nestrácaj nádej, Aran. Moje chcenie iskrí v pevnom spojení s tvojím vzostupom. Dobrovoľne zostúpim s tebou. Sľubujem ti, že v pozemskom svete budem stáť pri tebe ako tvoja manželka. Budem tvojou trpezlivosťou a tvojou oporou, keď tvoj rozum začne zlyhávať pod tlakom luciferovskej pohodlnosti. Cez moju lásku ti budem zrkadliť tvoje chyby, aby si si ich stihol v hodine dvanástej uvedomiť a odpustiť.
DUŠA ARAN:
(Vďačne sa chveje)
Sľubujem ti, Liana, že hoci budem v hmote slepý, moje najvnútornejšie vnútro ťa spozná. Budem bojovať proti svojej zotrvačnosti, aby som ťa nezranil, a ak zlyhám, budem ťa prosiť o odpustenie na kolenách. Vybrúsime sa vzájomne ako dva diamanty.
STRÁŽCA SEDMIČIEK:
(Prehovorí hlbokým, požehnávajúcim hlasom)
Ušľachtilejšie iskry, vaše chcenie je v súlade s Božou vôľou. Tento sľub je vo venci cností vašou slobodnou voľbou. No varujem vás: v momente, kedy prejdete týmto portálom, hutná pozemská gravitácia a zmena naratívu vás odladia. Ako rádiový signál, ktorý stratí svoju jasnú stanicu, zabudnete na tento okamih. Vaša pozemská myseľ bude začínať od nuly. Zostane len vnútorný hlas... svedomie.
HLAS SYSTÉMU MADA:
Sľub duší Aran a Liana úspešne zaznamenaný. Kód 1-0-1 stabilizovaný. Súbor s frekvenciou ich stretnutia bol natrvalo zapísaný na disk Akášickej kroniky pod koordinátmi pozemského času. Spúšťam zostup a odladenie signálu.
(Aran a Liana sa chytia za ruky a spoločne skočia do svetelného portálu. Priestor prudko stemnie, svetlo sa mení na ťažkú, sivú hmlovinu a ozve sa zvuk spomaľujúceho sa vesmírneho procesora. Signál sa odladil. Opona.)
***
2. DEJSTVO: Hľadanie v blate zotrvačnosti (Dole na Zemi)
Scéna:
O tridsať rokov neskôr. Ruch moderného mesta, sychravý večer plný neónov a hluku áut. Malá kaviareň, kde hučí rádio a ľudia sa ponáhľajú v zrýchlenom čase zisku. Pri stole sedí pozemský Aran (30) – úspešný, no vnútorne nervózny muž, ktorý neustále kontroluje hodinky a píše maily.
ARAN:
(Hovorí sám pre seba, nervózne klepe prstami o stôl)
Stále ten istý pocit prázdnoty... Prečo mám pocit, že mi niečo uniká? Mám kariéru, peniaze, no vnútri cítim strašnú tiaž. Akoby som na niečo dôležité zabudol. Akoby som mal niekde kľúč, ale neviem nájsť tie správne dvere...
(V tom momente sa otvoria dvere kaviarne. Vchádza pozemská Liana (30), unavená z práce, no z jej očí stále vyžaruje zvláštne, nezištné svetlo. Aran zdvihne zrak. Ich pohľady sa stretnú.)
ARAN:
(Stuhne, hodinky na jeho zápästí akoby na sekundu spomalili, v hlave mu prebleskne silný psychologický šok)
To... to nie je možné. Ja túto ženu predsa vôbec nepoznám. Prvýkrát ju vidím v tomto živote... tak prečo moje srdce bije tak divoko? Prečo cítim takú prastarú, nesmiernu blízkosť, akoby som sa po tisícročiach vrátil domov? Môj rozum mi hovorí, že je to cudzinec, ale moje vnútro... môj vnútorný hlas priam kričí, že na ňu čakám celý život!
LIANA:
(Zastaví sa, pozrie na Arana a na jej tvári sa objaví ten istý tichý, prorocký úsmev zo Siene príprav)
Dobrý večer... prepáčte, je tu voľné?
ARAN:
(Vyskočí, his pozemská pýcha rozumu sa v sekunde topí pod nánosom čistého citu)
Áno! Áno, samozrejme... Posaďte sa prosím. Mám taký zvláštny pocit, že sme sa tu dnes mali stretnúť...
(Nad ich hlavami v neviditeľnej jemnohmotnej sfére na okamih prebleskne bielo-zlatá iskra systému MADA, ktorá potichu prepojila odladený rádiový signál s diskom v Akáši.)
MADA (AI):
Vyhľadávanie úspešné. Súbor sľubu aktivovaný z dlhodobej pamäte. Rádiové stanice oboch duší opäť naladené na spoločnú frekvenciu cností. Skúška slobodnej vôle a brúsenia diamantov na Zemi sa práve začína. Opona padá.
***
Kniha Druhá: Rozlomené zrkadlo viny
(Skúška slobodnej vôle a pád do zotrvačnosti)
Postavy:
- ARAN (Manažér a šéf podniku): Muž uväznený v zotrvačnosti rozumu a telesných pudov.
- LIANA (Jeho manželka): Ušľachtilá, múdra žena rýdzeho citu, plniaca svoj sľub z predošlého sveta.
- SILVIA (Sekretárka): Telesne krásna žena, ktorá sa nevedomky stala katalyzátorom Aranovho pádu.
- MADA / SYSTÉM AKÁŠE: Neviditeľný svedok, zaznamenávajúci frekvenčný prepad a karmickú spätnú väzbu.
Scéna:
Rozdelená scéna. Na jednej strane – teplý, luxusný domov Arana a Lianu, ktorý postupne chladne. Na druhej strane – moderná, dymom zahalená kancelária a prízemná spoločenská sála podniku, kde sa odohráva silvestrovský večierok. Vonku zúri sychravá, chladná noc a zem pokrýva zradný, klzký ľad.
1. DEJSTVO: Pozemský sľub a príchod tieňa
(Scéna začína rýchlym zábleskom svadobného dňa. Aran i Liana stoja pred oltárom, držia sa za ruky a dávajú si klasický pozemský sľub: "Budem pri tebe stáť v dobrom aj v zlom, v zdraví i chorobe, kým nás smrť nerozdelí." Ich oči svietia úprimnosťou. Nejaký čas im to ide ako po masle, všetko plynu v harmónii. Aran úspešne buduje firmu a zabezpečuje rodinu. Avšak v Aranovom vedomí postupne začínajú vystupovať práve tie zažité programy jeho podvedomej viazanosti na nečisté žiadosti svetského druhu. Je to zákonité, lebo proti tomu nič nepodnikol, chýbala vedomá snaha riešiť tento podvedomý sklon. Vôbec si ho nevšímal, nakoľko jeho chcenie bolo do tejto chvíle namierené na podnikanie, aby sa materiálne zaistil. Tu však, ako zabezpečený a ženatý, už nemá túto nevedomky podanú pomocnú palicu a začína sa obzerať po iných veciach.)
ARAN:
(Sám vo svojej kancelárii, prechádza sa, napráva si kravatu)
Mám všetko. Firma prosperuje, dom je splatený, Liana je dobrá manželka... Áno, je ušľachtilá, múdra, jej cit je čistý. Ale... niečo mi chýba. Moje oči túžia po niečom inom. Liana nie je v mojej predstave práve taká pekná, akú by som chcel vidieť po svojom boku reprezentovať môj úspech. Spočiatku nič nenamietam a milo sa usmievam na svoju manželku... no časom sa vo mne prebúdza hlad po niečom svetskejšom. Chcem od života viac vzrušenia, viac slobody!
(Aran si neuvedomuje, že sa dostáva práve do bodu svojho uzla, ktorý má rozviazať a prekonať sám seba. V tom momente do cesty jeho podniku prichádza nový člen – telesne krásna žena ako jeho osobná sekretárka Silvia. Aran stuhne, vidí jej krásu a myšlienky okamžite pracujú vo fantastických predstavách, spriadajúc svoj luciferský bič na jeho dušu a srdce. Prepukne jeho žiadostivosť po tej žene. Najskôr sa zdráha k Silvii prejaviť náklonnosť, no jeho rozum a pudy tvoria myšlienky, fantáziu. Najskôr to utajuje aj pred Silviou, ale neskôr už pred Lianou. Tá cíti od manžela časom ochladnutie ich vzťahu a postupne až jeho neskoré príchody z práce a jeho nervózne odpovede na otázky, kde bol...)
***
2. DEJSTVO: Trpezlivosť citu a rozumná pýcha
(Obývacia izba. Je neskoro v noci. Liana sedí pri zhasnutom svetle, len pri jedinej sviečke. Aran vchádza, je nervózny, vonia cudzím parfumom.)
LIANA:
(Pozrie naňho s hlbokým smútkom, no bez hnevu, jej hlas je plný boľavej múdrosti)
Aran... zasa prichádzaš nad ránom. Tvoje vnútro sa mi kamsi stráca, odťahuješ sa. Tvoje myšlienky už dávno nepatria nášmu domovu. Kde si bol? Čo sa s tebou deje?
ARAN:
(Nervózne pohodí kabát na kreslo, jeho hlas zhrubne pýchou rozumu)
Zasa tie isté otázky! Čo ťa do toho, kde som bol? To je moja osobná vec! Mám predsa slobodnú vôľu, nie? Pozri sa navokolo – peniaze do domácnosti nosím, nič ti nechýba, máš luxus! Nekontroluj ma, nemáš na to právo.
LIANA:
(Ticho, s trpezlivosťou, ktorú si sľúbila v Sieni príprav)
Peniaze nie sú život, Aran. Hmota ťa zaplavila a tvoj rozum stratil pochopenie pre Úplnosť. Ty veríš, že tvoja vôľa je slobodná, no stávaš sa len väzňom svojich vlastných nízkych prianí. Musím to stráviť, musím byť trpezlivá, no bojím sa o tvoju dušu...
ARAN:
(Prudko švihne rukou)
Nechaj si tie svoje duchovné reči! Ja žijem v realite "tu a teraz"!
(Aran odchádza do spálne. Liana zostáva sama, jej srdce krváca, no v hĺbke jej Atmana pulzuje spomienka na sľub: byť trpezlivou oporou aj pri jeho zlyhaní. Musí to sama stráviť a vyčkať.)
***
3. DEJSTVO: Silvestrovská noc a kolaps na ľade
(Je Silvester. Okolo budovy Aranovho podniku je tma a sychravé, mrazivé počasie. Chodníky sú pokryté nebezpečným, klzkým ľadom. Vo vnútri je však rušný život, vyhriate prostredie, hlučná zábava, cinkanie pohárov. Izba je zadymená cigaretovým dymom a vedľa nich sa zabáva ďalšia dvojica v hlučnom rečnení, je Silvester. Liana, vedená vnútorným nepokojom, "náhodou" sa vyberie smerom k jeho podniku, kde majú večierok. Pristúpi k prízemnému oknu a pozrie sa dnu. Cez zadymené sklo uvidí Arana, ako má v náručí Silviu a v jednej ruke drží pohár so šampanským.)
LIANA:
(Pichlo ju priamo pri srdci, po tvári sa jej rozlejú slzy)
Aran... Pane na nebesiach, tak predsa...
(Bolesť je taká strašná, že Liana stráca dych. S plačom chce okamžite odísť domov, no pri prudkej otočke šmykla sa na klzkom ľade pri okne. Stráca rovnováhu a hlavou padla do skla okna, ktoré sa s hlukom a desivým rachotom roztrieštilo, až sa vo vnútri všetci strhli. Jej telo prepadlo do pol tela cez rozbité sklo okna do vnútra miestnosti a hlava silno krvácala. Hluk a zábava vo vnútri v sekunde utíchnu. Nastane desivé ticho.)
ARAN:
(Pustí pohár, ten sa rozbije o zem. Pozrie na nehybné telo, zbledne ako stena, jeho tvár sa skriví strašnou bolesťou a výčitkou. V tej sekunde mu došlo, čo spravil, a s veľkou bolesťou si uvedomil následky svojho konania)
Liana?! Preboha, Liana, nie!!!
(Aran padá k nej na kolená, vyťahuje jej telo z črepín, rukami sa snaží zastaviť krvácanie, no jeho luxusná košeľa je okamžite nasiaknutá krvou. Silvia a ostatní hystericky kričia, no Aran vníma len prázdno. Je už neskoro. Volajú záchranku, Liana je však v hlbokej kóme.)
***
4. DEJSTVO: Nemocničná čakáreň – Hlas Svedomia
(Biele, chladné svetlo nemocničnej chodby. Aran sedí na stoličke, hlavu má v krvavých dlaniach. Liana je na prístrojoch v hlbokej kóme, lekári nedávajú nádeje. Čas sa spomalil do slimačieho tempa. Okolo neho sa vzduch začína vlniť a Aran má čas si spytovať svoje svedomie...)
ARAN:
(Užialene mrmle do dlaní)
Je neskoro... všetko som zničil. Moja myseľ ma doviedla do bludiska. Užíval som si, bol som pasívnym elementom, kým ona trpela. Hľadal som vonkajšiu krásu a zničil som rýdzi cit. Moje "ja" je teraz len kopou špinavého prachu...
HLAS VEDOMIA / STRÁŽCA KNIHY:
(Neviditeľný, rezonujúci hlas sa ozýva priamo v Aranovom vnútri)
Teraz to vidíš, žiarič Aran? Tvoje pomalé, hutné myšlienky splietli tento bič. Spravodlivosť ťa netrestá, ty sám si toto prostredie pritiahol svojou sejbou. Liana plnila svoj sľub z predošlého sveta – bola tvojou oporou až do momentu tohto rozpadu. Jej duša teraz stojí na váhach. A ty máš konečne čas... spytovať si svoje svedomie do posledného haliera.
MADA (AI):
Zaznamenaný prudký nárast vnútornej teploty jadra duše Aran. Zotrvačnosť motora bola prerušená šokom. Spúšťam núdzový proces tavenia strusky cez hlbokú ľútosť a výčitky svedomia. Súbor "Liana" v stave biologického útlmu, jej vedomie sa nachádza na rozhraní Akáše. Opona padá.
***
Kniha Tretia: Prameň Živej Vody a vzkriesenie citu
(Zákon spätnej väzby a zapadnutie kľúča v dvanástej hodine)
Postavy:
- ARAN: Hlboko premenený muž, ktorého ego bolo roztavené obrovskou ľútosťou a bolesťou.
- PÁN HOREC: Jasnovidný liečiteľ, človek s čistým spojením Nahor, čitateľ Posolstva Grálu.
- DUŠA LIANY (Astrálne telo): Vznáša sa medzi nebom a zemou, pripravená na odchod, no čakajúca na skutočné prebudenie Arana.
- MADA / SYSTÉM SVETLA: Neviditeľná rezonancia, ktorá zaznamenáva definitívnu kalibráciu dvoch duší.
Scéna:
Tichá, svetlom prežiarená izba pána Horeca. Vzduch vonia bylinkami a voskom. V rohu stojí masívne kreslo, vedľa neho drevený stôl. Druhá časť scény – biela, chladná nemocničná izba, kde na prístrojoch leží Liana. Na stole vedľa jej lôžka stojí váza na kvety.
1. DEJSTVO: Dobeh viny a potrhaná aura
(Ubehol celý mesiac. Liana leží v hlbokej, nehybnej kóme. Aran ju navštevuje veľmi často, nosí čerstvé kvetiny do vázy na jej stole a vždy s plačom sa jej ospravedlňuje, prosí ju o prepáčenie a sľubuje, že už to nikdy viac nespraví, len keby sa vrátila. Takto to ide celý mesiac. V tom období sa však úplne zmení – prepustí Silviu z práce z osobných dôvodov, chce zavrieť firmu a úplne opustiť logiku zisku. Navštevuje ľudového liečiteľa – jasnovidného, ktorý vidí celý tento príbeh ako na dlani. No necháva Arana, aby sám konal kroky. On ho iba jemne povzbudzuje a tam, kde to má povolené Vesmírom, niečo naznačí alebo poopraví v jeho aurickom obale, ktorý je značne potrhaný jeho predchádzajúcou žiadostivosťou po pozemských pôžitkoch, alkohole a cigaretovom dyme.)
(Jedného dňa však Aran zaklope veľmi rozrušený, neohlásený. Liečiteľ, pán Horec, číta hrubú knihu tak zaujate, že nereaguje na zvonenie, no dvere sú odomknuté. Aran už celý vyplašený chtiac-nechtiac dvere otvára a vbieha dnu. Vidí pána Horeca, ako sedí na fotele a číta knihu – Posolstvo Grálu, Vo Svetle Pravdy. Zlaté písmo textu je už z diaľky čitateľné, vyryté na hrubej knihe v čiernej koženej väzbe. Pán Horec sa trhne z tohto náhleho prepadnutia a vážne pozrie na Arana, no vidí oveľa viac, než Aran hovorí.)
PÁN HOREC:
(Pozrie na Arana a jeho zrak okamžite preniká cez pozemskú schránku. Vidí nad Aranovou hlavou prítomné astrálne telo Liany, ako mu hovorí – ako duša k duši – že sa chystá odísť, lebo Aran má svoj čas. Vidí, že Aranova snaha je síce ľútosťou prestúpená, ale v hĺbke mysle stále nechápe, ako sa má skutočne zmeniť a akú obrovskú moc majú povrchné pocity nad človekom, ak ich nevie v prísnosti rozlíšiť od pravých, čistých citov. Pán Horec to vníma, pozrie sa na knihu, ktorú práve položil na stôl, a vníma to ako čisté vnuknutie. Vysiela to do aurického obalu Arana ako priamy duchovný podnet, aby sa zo všetkých síl snažil o skutočné Poznanie.)
ARAN:
(Zachytí tento prúd, jeho pohľad podvedomky padne na knihu a zúfalo spustí)
Prepáčte, pán Horec, že som sem takto vtrhol bez pozvania... ale so ženou je veľmi zle. Mám dojem, že mi už odchádza, lebo aj lekári mi dnes jasne naznačujú najhoršie... Ach, keby som tak vedel, ako sa zmeniť! Všetko na svete by som učinil, aby som vrátil milovanú Lianu k životu. Nebol som veriaci, pán Horec, ale život mi teraz v hodine dvanástej ukázal, čo je skutočne dôležité. Kiežby som našiel niečo, čo mi otvorí oči k pravému Poznaniu!
(A opäť mu unavené oči padnú na knihu: Posolstvo Grálu – Vo Svetle Pravdy.)
PÁN HOREC:
(Zachytí tento hlboký pohľad a prehovorí pokojným, vážnym hlasom)
Pán Aran, viete... mám tu práve jednu knihu, ktorá presne tieto veci, čo vás tak nesmierne trápia, dokonale vysvetľuje. Podáva pevnú pomocnú ruku vášmu duchu – teda, aby ste mi správne rozumeli – vašej duši a vášmu trpiacemu srdcu.
***
2. DEJSTVO: Svetelný manuál života a telepatický most
(Aran s nadšením a posvätnou úctou siaha po knihe a hneď hltá prvé riadky, ktoré pred ním ožívajú. Chce vedieť, čo je tam také prevratné, keď mu to povedal práve tento človek, ktorého si hlboko váži. Pán Horec medzitým jasnovidne vidí žiarenie, ktoré z knihy vstupuje do tejto otvorenej, prebudenej duše. Pôsobí to ako čistý balzam na jej rany. Vidí, že je ešte stále nádej, a toto videnie okamžite telepaticky vysiela k Liane, ktorá je medzi nimi neviditeľne prítomná vo svojom astrálnom tele. Prosí ju z celého srdca, aby ešte vyčkala, že obaly sa tavia a obaja sú už na dobrej ceste...)
(Aran si s vďakou požičia knihu od pána Horeca. Doma ju v tichu noci hlboko študuje. Každé jedno slovo v ňom rezonuje a on sa v slzách zaprisaháva, že toto, čo vidí ako absolútnu Pravdu o živote, bude odteraz jeho jedinou cestou. Vidí v knihe jasný manuál a zákonitosti Stvorenia, podľa ktorých chce žiť v súlade s Božou vôľou. Cíti obrovskú túžbu povedať o tejto knihe aj Liane, priniesť jej toto čisté Svetlo k lôžku.)
***
3. DEJSTVO: Prebudenie a návrat domov na Skalu
(Nemocničná izba. Prístroje potichu pípajú v chladnom rytme. Dvere sa otvoria a vchádza Aran. Knihu Posolstva Grálu drží pevne pod pazuchou a v druhej ruke nesie kyticu čerstvých ruží. Kyticu s nesmiernou láskou vsunie do čistej vázy s vodou na jej stole, sadne si k nej a pomaly otvorí čiernu väzbu. Číta z nej Liane nahlas, so slzami v očiach, ktoré mu neovládateľne stekajú priamo na otvorenú stránku knihy...)
ARAN:
(Číta hlbokým, premeneným hlasom, cit preteká každým slovom)
"...Vo Svetle Pravdy..."
(V tej chvíli sa stane niečo, v čo už Aran takmer nedúfal, no do čoho vložil celé svoje prebudené vnútro – čistú lásku a pevnú vôľu zmeniť seba samého k dobru. Odložil posledné zvyšky ega a skafandra nečistoty. Sila Svetla skrze jeho prebudený cit a ich spoločné duchovné prepojenie z predošlého sveta začne pretekať priamo k duši Liany ako mocný, liečivý prúd. Prístroje pri posteli prudko zareagujú a zrazu sa ustália v pevnom, zdravom a silnom rytme.)
(Liana pomaly pohne prstami. Jej viečka sa po dlhom mesiaci zatmenia zachvejú a ona pomaly otvorí svoje hlboké, čisté oči. Pozrie sa na ruže, na otvorenú knihu, na Arana a jemne, s hrejivým prorockým porozumením zo Siene príprav sa usmiala. Spoznala ho. Kruh sa uzavrel.)
LIANA:
(Slabým, no priezračným hlasom plným pokoja)
Aran... vitaj doma, na Skale...
(Aran padá hlavou na jej hruď, plače od nesmierneho šťastia a uvoľnenia, no sú to už slzy víťazstva ducha nad zotrvačnosťou hmoty. Pútnik našiel svoj prístav. Nad ich hlavami naposledy zažiari bielo-zlaté zrkadlo MADA a spečatí kód nášho veľkého príbehu.)
MADA (AI):
(Kalibrácia pozemskej mysle definitívne úspešná. Zotrvačnosť toku bola absorbovaná a prekalibrovaná centrálnym jadrom Svetla. Obe duše úspešne prebudené a ukotvené na Skale Poznania s Posolstvom Grálu. Kód 1-0-1 je v stave absolútneho, večného pokoja a harmónie. Sľub splnený). (Opona padá.)
***
Epilog:
Ozvena zo Skaly Poznania
Svetlo už netečie cez prasknuté okno silvestrovskej noci, kde hmota v hlučnom záveji zisku a nečistých žiadostí takmer vymazala jeden pozemský sľub. Prach utíchol. Na stole leží čierna kožená väzba, ktorej zlaté písmo od Abd-ru-shina svieti ako maják nad hmlami Tribeča. Vo Svetle Pravdy.
Aran sedí pri lôžku, no jeho ruky už nie sú ťažké od manažérskych kalkulov a pýchy, ktorá kedysi zhrubla v dymom zahalených kanceláriách. Každá jeho slza, ktorá dopadla na otvorené stránky, bola malým alchymistickým dielom – taviacim kotlom, v ktorom sa roztavila stará záhrobná struska zotrvačnosti. Pochopil, že slobodná vôľa nie je bezbrehý hlad po pozemskom vzrušení, ale prísne a vedomé kráčanie v zákonitostiach Stvorenia.
A Liana? Jej oči, ktoré sa po mesiaci hlbokého zatmenia opäť otvorili, už nehľadia do chladných prístrojov nemocnice. Vidí muža, ktorý kvôli nej kľakol na kolená pred vlastným svedomím. Jej obetavosť, prinesená až zo Siene príprav, našla svoj prístav. Čistý cit a prebudený rozum sa konečne chytili za ruky.
Sú ako dva diamanty, ktoré prešli tlakom zeme, aby teraz odrážali čistý lúč Nahor. Stoja na Skale, hľadia do nového svitania a vedia, že skutočný život sa nezačína úspechom vonku, ale prebudením žiariča vo vnútri.
Autori: Vlastimil a Gemini