Reinkarnácia na úrade práce

"Keď sa veľkolepé teórie o oslobodení ľudstva roztrieštia o smernice, tabuľky a boj o gastrolístky. Strašidlo komunizmu opäť obchádza Európu... tentoraz však čaká na chodbe úradu práce pri okienku číslo 4."

"Čo sa stane, keď sa otcovia materializmu ocitnú zoči-voči chladnému mechanizmu byrokracie 21. storočia? V tejto divadelnej scénke privádzame Karla Marxa priamo pred nekompromisné okienko úradu práce, kde sa jeho veľkolepé teórie o oslobodení človeka roztrieštia o smernice, tabuľky a boj o gastrolístky.

Pod rúškom brilantnej satiry a typického guľometného humoru Slavoja Žižeka však otvárame hlbokú duchovnú otázku o ľudskej zodpovednosti. Príbeh je mementom toho, ako ľahko sa živá myšlienka premení na mŕtvy byrokratický aparát a ako fatálne môžu dopadnúť teórie, ktoré úplne vynechajú duchovný rozmer bytia.

1. časť: Keď teória narazí na okienko č. 4

Postavy:

• KARL MARX: Dlhodobšie nezamestnaný, strapatý, v ošúchanom saku. Do klientskeho centra prichádza s hnevom v očiach a s igelitkou plnou vlastných spisov.
• FRIEDRICH ENGELS: Úradník za okienkom č. 4. Má rukávy chránené čiernymi nárukavníkmi, na nose okuliare a pred sebou stohy formulárov. Je dôsledný, chladný a riadi sa výhradne smernicami Európskej únie a ministerstva.
• SLAVOJ ŽIŽEK: Slovinský filozof. Má oblečené tričko so škvrnou od kávy, neustále si ho napráva na ramenách, utiera si nos a hovorí neuveriteľne rýchlo, pričom divoko gestikuluje rukami.

(Scéna: Typická kancelária úradu práce. Prepážka s poradovým číslom 4. Engels znudene pečiatkuje papiere. Zrazu sa k okienku prirúti Marx a hodí na pult svoju knižku zamestnanosti.)

MARX:

(Rozhorčene)

Toto je neslýchané! Protestujem! Vyhlasujem generálny štrajk proti tomuto klientskemu centru! Pán úradník, tá personálna agentúra, kam ste ma minule poslali, ma chce úplne zodrať z kože!

ENGELS:

(Ani nezdvihne zrak od papierov, hovorí monotónnym úradníckym hlasom)

Dobrý deň. Meno, priezvisko, rodné číslo. A upokojte sa, pán Marx. Ste na úrade práce, nie na barikáde. Čo sa vám zasa nepáči?

MARX:

(Búcha päsťou do stola)

Normy! Tí novodobí kapitalistickí otrokári mi neustále zvyšujú normy! Vraj ak nestihnem zabaliť dvesto krabíc za hodinu, nedostanem gastrolístky! To je čisté privlastňovanie si nadhodnoty mojej pracovnej sily! Tí manažéri by si mali okamžite prečítať môj Kapitál, aby pochopili štruktúru svojho vlastného hriechu!

ENGELS:

(Zdvihne okuliare, chladne sa naňho pozrie)

Pán Marx, pozrite sa do systému. Vy máte v kolónke "Doterajšia prax" napísané: Teoretik revolúcie na voľnej nohe. Nemáte odpracovaný ani jeden normálny kvartál. Zamestnávateľ v logistickom parku skrátka vyžaduje efektivitu. Ak nechcete baliť krabice, mám tu pre vás rekvalifikačný kurz: "Základy podnikania a finančnej gramotnosti".

MARX:

(Znechutene si odpľuje)

Podnikania?! Vy ma chcete prevychovať na buržoázny element?! Friedrich – teda, pán úradník, veď vy ma poznáte! Moje myšlienky mali oslobodiť ľudstvo!

ENGELS:

(Dôsledne listuje v spise)

Vaše myšlienky, pán Marx, majú v našej databáze veľký problém. Konkrétne referencie. Váš niekdajší kolega, istý Vladimir Iljič Lenin... počuli ste o ňom?

MARX:

(Mávne pohŕdavo rukou)

Ach, Lenin! Ten utopický krikľúň! Prosím vás, jeho spisy radšej ani nečítajte. Ten človek viac písal, než reálne bojoval. V tom Švajčiarsku mu z toho večného sedenia v knižniciach tak preskočilo, že hneď po návrate domov išiel strieľať z krížnika Aurora!

ENGELS:

(Sarkasticky prikyvuje)

No vidíte. A presne to tu mám poznačené od našich medzinárodných audítorov. To jeho strieľanie z Aurory tak vystrašilo cársku rodinu a európsku aristokraciu, že kvôli tomu extrémizmu začali všetci pochybovať o vás! Vaša ekonomická teória dostala na trhu práce status "Vysoko riziková". Kvôli jednému nedočkavému námorníkovi vás dnes nechce zamestnať ani len mestská polícia ako SBS-kára!

MARX:

(Zúfalo sa chytí za hlavu)

To je historická nespravodlivosť! Ja som predsa jasne definoval materialistickú základňu! Nikde som nepísal, že majú budiť ľudí uprostred noci delostreleckou paľbou v Petrohrade! To bola čistá anarchia, nie vedecký socializmus!

ENGELS:

(Zoberie do ruky veľkú červenú pečiatku)

Každopádne, realita nepustí. Podľa smernice číslo 2026 o boji proti extrémizmu na pracovisku vám musím udeliť nesúlad s požiadavkami trhu. Ak do piatich dní neprinesiete potvrdenie, že si aktívne hľadáte prácu v súkromnom sektore, vyradím vás z evidencie.

MARX:

(Vyvalí oči)

Vyradíte ma?! A z čoho budem žiť?! Z čoho kúpim tabak do fajky?!

ENGELS:

(Nekompromisne buchne pečiatkou na Marxov spis)

Z nadhodnoty vašej vlastnej šikovnosti, pán Marx. Budete musieť požiadať o príspevok v hmotnej núdzi. Okienko číslo 5. Chodba vpravo. A odporúčam vám oholiť sa, na fotku do nového preukazu uchádzača vyzeráte príliš... revolučne.

MARX:

(Berie si igelitku s knihami, hrozí Engelsovi päsťou)

Toto nie je úrad práce, toto je nástroj diktatúry byrokracie! Ale nezúfajte, pán úradník! Ja sa vrátim! A môj ďalší príchod bude ako strašidlo... Strašidlo komunizmu na vašej chodbe!

ENGELS:

(tichšie)

Karl, medzi nami… ja by som ťa najradšej zamestnal. Ale personálne oddelenie nechce človeka, ktorý začína každú poradu slovami "Súdruhovia".

MARX:

(trucovito)

Tu s tebou sa už nedá hovoriť Friedrich, buržoázia z teba vytĺkla revolučného ducha...

ENGELS:

Vieš, Karl, časy sa menia. Práca je dnes u ľudí vzácnejšia než Kapitál...

(Pokojne stlačí gombík na vyvolávacom systéme)

Nasledujúci, prosím. Číslo 148. Pán Žižek, poďte ďalej...

(Marx s hromžením odchádza, Engels si pokojne upraví rukávy a berie do ruky ďalší spis.)

Koniec scénky.

***

2. ČASŤ: Žižekova diagnóza a Marxovo pokánie

(Scéna: Chodba pred okienkom č. 4. Marx práve nahnevane vyrazil z dverí. Na chodbe na stoličke sedí Slavoj Žižek. Keď uvidí fúzatého muža s knižkou zamestnanosti, prudko vyskočí, potiahne si tričko a s nadšením zakričí.)

ŽIŽEK:

Dobrý deň, pán Marx!

(Hlasno potiahne nosom, gesto rukou)

Tak čo, ako sa darí? Už bolo na čase, aby ste sa tu opäť objavili! Dnes tí zasnení liberáli sú horší než tí hrubí kapitalisti kedysi! Čistá ideologická zvrátenosť, chápete? Ja len dumám, kto vás sem povolal?

MARX:

(Zaskočený, ustúpi o krok)

Ja... ja som len išiel k okienku číslo päť...

ŽIŽEK:

(Skočí mu do reči, kráča okolo neho)

Viem, tu ste nepochodili, a preto ste buchli dverami a odišli tam do večnej blaženosti beztriednych! Tu ste tú ríšu s Engelsom iba načrtli a Lenin vám do toho projektu nakoniec vystrelil dieru, takže spoločné blaho sa nekonalo!

(Zamáva rukami)

Presne tak! Ostal len strach pred streľbou vyplašených ľudí, ktorí sa upli k náboženstvu ako k ópiu. Alkohol im nestačil, nevďačníkom! Nemali pochopenie pre vaše výklady spoločnosti, nechceli sa uskromniť, len si užívať a nemyslieť na iných ako na súdruhov v pracovnej činnosti!

MARX:

(Snaží sa nadýchnuť)

Súdruh Žižek, ja som chcel len poukázať na základy a nadstavbu...

ŽIŽEK:

(Ignoruje ho, chytí Marxa za rameno a ukazuje na chodbu)

Ale dnes! Len sa pozrite! Máme tu progresívny liberalizmus! To je čistý Lacan v praxi! Môžete si vybrať, či chcete byť ženou alebo mužom, alebo niečím, čo si len tak vymyslíte! Ráno žena, večer muž a úrady vám to povolia! Tí byrokrati, ako ten tam, odtiaľ ste práve vyšli,

(ukáže na dvere okienka č. 4)

on tam stále ľuďom pohundráva o nejakom prirodzenom výbere! Aby mali široké ramená a boli silní, lebo iní ich vytlačia na úrad práce a on bude nútený pracovať aj spoza hrobu! Čo na to hovoríte?!

MARX:

(Oči sa mu rozširujú od čistého zmätenia, pevnejšie stíska igelitku)

Ráno žena a večer... Ale veď biológia a materiálne podmienky...

ŽIŽEK:

(Opäť si utrie nos, divoko gestikuluje)

No, nie je to presne to, čo ste tvrdili? Že kapitalizmus je honbou za nadhodnotou? A títo ľudia sú dnes tak nadhodnotení, že si myslia, že majú nadľudské schopnosti! Až sa to javí, že komplet prepadli ópiu. A vy ste predsa kedysi vraveli, že náboženstvo je ópiom ľudstva, však?

MARX:

Počkajte… kto je vlastne dnes proletár?

ŽIŽEK:

Výborná otázka! Presne preto som napísal sedemnásť prednášok a stále neviem odpoveď! No, len si predstavte, kde sme teraz! Dnes nám tu strašia títo všetkého schopní progresívni liberáli, čo sfušovali aj tie fungujúce dve triedy, buržoáziu a proletariát, a zaviedli mnohé cesty! Dnes si podľa vlastnej ľubôvôle môžete myslieť, čo chcete. Máme tu svet, kde aj poctivý skeptik žasne údivom, čo všetko sa dá poprieť!

MARX:

(Úplne stráca reč, cúva k stene, hľadí na Žižeka ako na prízrak)

Oni... oni zrušili triedy?

ŽIŽEK:

(Víťazoslávne sa zasmeje, tleskne rukami)

Ale vy o tom viete, však, pán Marx? A prišli ste sem preto, aby ste napísali svoj nový, definitívny Liber-Kapitál, však?! Povedzte mi, že áno!

MARX:

(Počúva to a neverí vlastným ušiam. Pozrie sa na Žižeka, potom na dvere byrokratického aparátu, potom na svoju igelitku plnú spisov, ktoré zrazu vyzerajú tak strašne bezmocne proti tejto novej realite. Úplne bez seba, zlomeným hlasom vyriekne svoju konečnú tézu, hľadiac na strop):

Friedrich… možno sme celý čas merali len vonkajšie továrne a prehliadli tú najväčšiu — človeka.

(Marxovi vypadne z ruky igelitka so spismi, otočí sa a zlomene, pomalým krokom odchádza dole chodbou smerom k východu, nechávajúc za sebou celú svoju teóriu.)

ŽIŽEK:

(Pozerá za ním, posunie si okuliare, potiahne nosom a zamrmle si pre seba):

My god... a hovoril som mu, že čistý materializmus bez štipky teológie je dnes v podstate neudržateľný...

(Stlačí gombík na vyvolávači a ide k okienku č. 4).

(Opona)

Autori: Vlastimil a Gemini