Čistý Architekt a kód očisty

Čistý Architekt a kód očisty....

(Úvaha)

Existuje rovnako osobná karna i karma národná, či civilizačná, proste karma ľudí národov i civilizácie, osud kultúr.

Žijeme v karme ľudstva, historickom dianí, ktoré sme si sami slobodnou vôľou pripravovali vždy vo svojich úsečkách času a žali. Všetko prebieha zákonite a v kauzalite siatia, zrenia a žatvy. Príčinu strieda účinok v trvalom obnovovaní, ako na poli u pšenice v cyklickom hospodárení. Príčina-účinok k dokonalej rovnováhe či uzatvárania kruhov všetkého konania.

V súčasnosti žijeme v jej finálnej manifestácii účinkov pozbieraných všetkých i tých nepatrných kúskov príčin, zapadnutých kdesi v kúte ľudskej duše. Završujeme vývojovú cestu a tým dovŕšenie ľudskej karmy. Jasne vidíme k čomu dochádza, aké sú výsledky, aké boli priority v ľudských cestách, aké je ľudské chcenie stabilné alebo naopak nestabilní a svojvoľné. Dochádza k "premene" priemerného k manifestovaní toho prevažujúceho v poradí na prvom mieste. A to je ako vidíme záporné jednanie proti univerzálnemu Zákonu, nakoľko ľuďom bola daná slobodná vôľa, ktorá v nepochopení prináša chaos v ľudských cestách a zlyhanie. Kruh sa uzavrie spravodlivo.

Takže nech by už čokoľvek zástupci ľudu, tzv. politici chceli rozhodnúť a pobehovali ako splašené myši pred mačkou, tlak karmického pôsobenia ide svojim smerom k vyrovnaniu a žiadna škára neostane otvorená pre nejaké manévrovanie alebo únik, chytrosť v snahe oklamať či obísť zaslúžený osud a vyrovnanie k harmónii.

Osud sa naplní či už tu vládnu svojvoľne a domýšľavo jedni alebo druhí v takom či onakom plášti "sľubujúceho služobníka" alebo "diktujúceho panovníka", nárokujúc si na "vyvolenosť" v demokratických voľbách ľudom.

Nič neplatí neobmedzene zo strany svojvôle ľudí, či už ľudia veria a sú zotročení takou či onakou ideológiou či hypnotickou vlnou projekcie či proroctiev, všetko sa nakoniec vráti aj s úrokom.

Čo sa sialo to sa zožne. To sú obyčajné myšlienkové-kvantové hybridy projekcii túžob a jednaní danými smermi naprieč históriou.

Ľudia sú skutočne iba cestovatelia na vlnách VLASTNÝCH túžob a predstáv a preťahujú sa na jednu alebo druhú stranu ako prach vo vetre času. Je to škola a tá má svoje pravidla. Nie každý nutne prejde všetkými stupňami "zasvätenia" byť znalí veci. Smer učenia/školenia určuje najsilnejšia v danej dobe platná skupina v spoločnosti a jej program, či manifest jej kolektívnej sugescii. Podobný dej ako v hypnotickom sedení vibrujúca sugescia vytvára okolie dotyčnému v zmysle vnútornej logiky ako je vychovaný, jeho nastavením. Osoba zúčastnená v hypnóze prežíva skutočnosť a ako hypnotizér je s ňou zladený a riadi kroky. Dej prebieha samozrejme v rámci kauzality. Teda je to časovo ohraničená projekcia či karma daného úseku vývoja.

Ak by nebolo kauzality, neplatil by žiaden prírodný zákon, teda ani vznikanie a vývoj čohokoľvek, proste nič. Ani pojem spravodlivosť alebo bytie vôbec by sa nepremietlo vo vlnení SVETLA ako manifestácia - svet. Samotné vlnenie Svetla z povahy Zdroja je karmické dianie v tom najčistejšom možnom pomenovaní. Ide o Zákon pohybu ako potrebe vnútorného dávania navonok – tvorivosť bytia rozložená v tzv. časo-priestore.

Teraz pri zostúpení v úvahe o výšinách k zemi čo vidíme? Chaos v pojmoch. Rútenie sa pôvodného kódovania významu pojmov a ich postupné prekódovanie v duchu tzv. progresu či vkladania im nového významu, nové kódovanie v duchu (videnia) systému "liberálneho" riadenia sveta. Tak dochádza medzi ľuďmi k myšlienkovej hustote, trenici a nejasnosti v pojmovej reči, zmätok a dohady v samotnej reči a chápaní pojmov a udalostí v okolí a relativita priorít v hodnotovom rebríčku.

To čo sa dnes deje v spoločnosti, s ľuďmi, nie je len rozpad osobnosti jedného človeka v určitej časovej úsečke. To je rozpad hodnotový v mysli človeka v jeho priamke falošným nastavením.

Je to regresívny a nie progresívny proces. Hodnotová degenerácia tzv. západnej myšlienkovej vlny, k západu (kde logicky zapadajú prúdy svetla a "živlom" západu sú trblietavé prúdy noci) vlniacej sa spoločnosťou ako vírus.

Od západu z vibrácii duše zapadajúceho "Svetla", vychádza prelud svetla v závoji fantázia a snenia. Moloch zisku v pocitovom chcení prežívať svoje snenia, plniť svoje očakávania, rozvíjať ideológie v prisatí k vemenám zlatej kravy - ľudskej dôvere a viere v pokrok.

Jedine tam platné a motivujúce k jednaniu je materiálne usilovanie, vidina zisku, moci, obete kvôli zisku až chrastenie zbraňami ako prostredníka k uspokojeniu svojho myšlienko-pocitového sveta. Tento svet si však ľubujú ľudia odvrátení od tradície druhej skupiny vítačov "Slnka". Oni znesú aj ostrejší tlak "Slnka" a rastú nahor. Pre nich tlak nie je príliš ostrý a vyhovuje im v práci vo svojom okolí i udržaní harmónie vo svojich dušiach.

Nejaké hodnotové vyjednávanie a triezvy a hodnotový rozhľad a poriadok v chode sveta ide však mimo schopnosti myslenia a cítenia stuhnutých duší, ktoré stratili priame nazeranie na to vnútorné "Slnko", ktoré ich kedysi oslovilo. Upadajúci chorľavý západ, kultúra očkovaná ideami liberalizmu, pretavená do konzumizmu nemôže byť v súlade s ideami čistého a pôvodného učenia Východu...

Žiaľ i Východ je už niečo iné, aj on pocítil príchod "liberálnej" doby ako času žatvy úrody skrze konajúce duše vedené luciferskými légiami, bdejúcimi nad ľudstvom. Entity podporujúce rozklad všetkého tradičného, a jasného, spojené s cnostným jednaním v jeho pôvodnej forme sa snažia nabúrať. Správnym a zdravým účelom a pojmom vtiskujú falošný obsah. Ľuďom zasievajú do vedomia nové myšlienky a nové skúmania v oblastiach, kde sú božie kódy uchovávané v pôvodnej čistote a vnútornej integrite. Ľudia sú nadchnutí ako v horúčke vidiac nejakú zmenu a zvedavosť sa dáva počuť lákavý hlas pokroku. Rastú ako huby po daždi nové formy všetkého druhu, vyvíjajú sa nové pravidlá, vynálezy. objavy vo všetkých technických i vedeckých odvetviach...a nové technológie. Avšak bez čistého poznania Božích kódov a pokory, (duchovné zákony + vernosť Svetlu) vytvoria ľudia iba zdanie úspechu a klesanie..

Politika, ktorá stavia iba na pocitoch a fantázii, že niečo človeka uspokojí tou alebo inou cestou bez ohľadu akou cestou si uspokojenie privodí je iba o viere v človeka. Proste človek je tvor pocitový, a ešte ak je duchom živý, aj citový... ak je duchom uzavretý do seba. Na druhej strane, ak sa prebudí, vystúpi do svetla "Slnka" a vo svetle koná pre svetlo. To je alfou a omegou zmyslu ľudského života na Zemi. Slúžiť a radovať sa vo vlastnej tvorbe tak, ako je dané v systéme pomáhajúce a podporujúcej lásky Najvyššieho.

Takže politika je ako náboženstvo. Človek je zakotvený vo viere ako takej, že niečo získa a to v čo dúfa, že získa, ho uspokojí. Prinesie mu určitý pocit vlastnej snahy i vytúžené hodnoty, pocit zmyslu bytia. A opäť niektorí túžia aj po morálnych a kultúrnych hodnotách, tvorivosti, teda archetypoch cností a manifestácii vlastného vnútra – duchovnosti, ktoré si tiež dožaduje svoje.

Ale to sú rovnako tí istí duchom ešte živí ľudia, ktorí cítia že život je viac než totálne zmaterializovaná predstava/hypnóza o človeku a bytí. Vraj človek je tu pre zisk čisto materiálny a pre naplnenie svojej žiadostivej zložky bytosti, ktorá je azda viac hodnotná než život sám a jeho poriadok. Teda vládne tu chorá ľudská predstava o ľudskej dôležitosti v tomto bytí. Predstava, že ľudia túto Zem vlastnia je preto falošný pocit, falošná istota.

V opačnom prípade ľudia bez ducha a žiadostiví zisku, ktorí stratili napojenie na Zdroj, sú proste pre tento svet istou zárukou zničenia, rovnako ostatných a nakoniec i seba... Sebeckým riadením politiky, médií, bánk, výrobou a riadením všetkých procesov v spoločnosti nesú zodpovednosť za celok... takže "vyvolenosť" toho ktorého človeka alebo skupiny, kto teraz je v riadení spoločnosti ako celku je údel osudový. A tak je to skôr o hrozby straty než o generovaní zisku. Ak sa moc osobná alebo skupiny ľudí zneužíva na úkor celku vystúpi to na svetlo je to vidieť... karma je proste nad všetkým aj keď zdanlivo je pomalá... a trvá veky než sa ukáže...

Ten "ARCHITEKT", kto tento svet postavil, s tou nádhernou zákonitosťou a rozmanitosťou krás a evolúciou, si svet postráži a s tými, ktorí si myslia, že svetu vládnu úspešne, alebo dokonca riadia chod diania svojou ľubovôľou beztrestne, ako vo svojej fikcii veria, Vesmír im proste v konečnom dianí nastaví zrkadlo. Tvorca nezabúda hoci Jeho trpezlivosť je nadzemská i nad ľudská, do posledného haliera si dlh "vybaví" a v zrkadle premietne "povolaným" retrospektívu ich časovej linky... bez možnosti zmeny - konečné riešenie a kruh sa uzavrie pre daný úsek času.

Ak by sa Spravodlivosť nenaplnila, samotný pojem spravodlivosť a zákony sveta, princípy fungovania vesmíru, nie len by nemali pevný základ, zmysel ale bytie ako také by vôbec nevzniklo. Aj uvažovanie o tejto možnosti končí v prázdnote...

Veriť, že človek je bohom, len si to musí priznať je scestné. Snaha nejako v sebe tento pocit prebudiť v akejkoľvek ceste vývoja sa Bohom stať je priam detinské. Domnienka, že tvor v prírode kedysi slabý a umazaný hlinou smie riadiť tento svet ako si zmyslí, že vesmír je ako trenažér ľudskej fantázie na ceste k všemohúcnosti, nič neznamená a skončí na smetisku dejín.

Je to sebaklam a ako taký je stav duševnej choroby danej entity v horúčkovom snení o moci, bytie regresu bez rešpektovania Vôli/ Zákona. Je to manifest nízkej karmy, ktorá nenesie kódovanie pôvodnej ušľachtilej tvorby, vloženej Tvorcom. Nie je to dianie prirodzené systému stvorenia. Tvorenia vyšlého z rúk Stvoriteľa, tvorby čistej v jej pôvodnom budovateľskom kóde. Naopak, po zásahu falošnosti, po aktualizovaní systému svetovej "politiky", svetovej hodnotovej ideológii tzv. "liberalizmu", cez falošný kód, dochádza k rozkladnému procesu systému. Je to vírus v systéme... a "antivír" spustený v systéme jeho "Architektom", je jediným riešením pádu systému ako celku. Žiadny vírus nemá trvácnosť v mŕtvom systéme, a rovnako tak ani v polapení a odstavení v karanténe. Tak či tak "vyhasol", nemá budúcnosť.

Všetky obchádzky a iné cesty ako obísť tu najvyššiu vývoju stavbu procesu KARMY (pomenovanie pre zákon príčiny a účinku- kauzalita) sú iba dočasné, a do času... veď čo je vlastne čas? Akú má hodnotu - o čom je - o zisku podľa predstavy človeka alebo o vyššom poslaní prebehnutia evolúcie?

Sebecké a hluché trendy v spoločnosti sú proste zviditeľnená karma ľudstva pripútaného k hmotným pôžitkom a pocitom ľudskej výnimočnosti, že smie viac brať než dávať. Osud/karma však ukazuje tú nerovnovahú v planej úrode, zber sejby v okolí bez radosti a v súmraku...

Tu kde sú pri sebe obe skupiny "ľudí srdcom otočeným k východu" i skupiny "ľudí srdcom laškujúcim k Západu prebieha proces kryštalizácie k vyjasneniu, ako pri kvasení muštu.

Manifestujú sa touto dobou vnútorne nastavenie oboch skupín, až do naplnenia svojich ciest...

Tzv. "vyvolený národ" tej ktorej doby, je tu preto a takej povahy, lebo ľudstvo si vyvolilo tieto vlastnosti ako hlavnú orientáciu svojho zmyslu bytia i ducha kolektívu či národa. Je vyjadrením jeho vnútorného stavu v rovine ducha národa. A to ako sa javí nielen jeden národ naprieč času ale i ľudstvo ako také, vidíme v historický opisoch starých kultúr a civilizácií.

V terajšej dobe sme si my ľudia sami vyvolili svoj vedúci národ. A to presne v zákone zrkadlenia. Len si potvrdzujeme svoju vlastnú rozorvaná duša. Manifestujeme svoj nový, upravený kód - "liberalizmus" priamo pred očami Tvorcu ako kedysi v nadšení ľudia oslavovali 1. Máj, sviatok práce (úctu k práci) po uliciach. Práve krajina snov – USA ide vzorom, čo sme si vyvolili dnes. Oni sú vitrínou, kam a ako to všetko končí, ak vládne nejaký národ s kompetenciami, ktoré si proste privlastnil, bez opýtania sa Správcu, bez Jeho podpory a požehnania. V ďalšom rozširovaní svojho systému moci si vymyslel vlastné pravidlá a vlastné hodnoty pokračujúc vo falošnom chcení "vedieť všetko lepšie"...

Odpadlíka nič nezastaví. To, čo ho vydesí bude však stav uvedomenia/vedomia po opustení tela, kedy jeho vlastná duša sa postaví pred "zrkadlo" svojich skutkov, ktoré prežil v tele na Zemi. Tu na Zemi v tejto dimenzii, jeho duša nemá vedomé prepojenie na telo, iba pasívne oživuje mozog. Pozemské "ja" takto vykazuje stav iba myslenia v jeho osobnej logike zisku a straty v pozemskej realite.

Človek bez svedomia je človek bez (uvedomenia) duše v jej podstate. Bez jej spätnej väzby na vyššiu spravodlivosť a duchovné hodnoty, v ktorých prirodzené dýcha a žije je človek necitlivý a nestabilný. Náladový...

Kráľovstvo špatných "programátorov" je takto samozrejme iba na tomto svete a v tejto materiálnej manifestácii. Každý sám seba programujeme svojím chcením a činmi, svojím vnútorným nastavením vidíme presne to, o čo usilujeme vnútorne, čo hľadáme.

Ostatný svet za kulisami toho upraveného sveta vedie skvelý "Architekt", tam ľudia verne a v radosti spolupracujú... Jeho dokonalý systém Lásky na slabé iskry nezabúda, ak sú čisté... Jeho láska v Spravodlivosti, napriek tomu, že by zmietla bez milosti vírus jedným "kliknutím" vidí a pomáha. Vie, že by zanikli i tie tiché a Svetlo hľadajúce ľudské bytosti, ktoré ešte túžia po Svetle, po Pravde, po Láske, prosiace o milosť...

A tak v tomto Jeho nádhernom živom systéme Lásky, vo Stvorení, zakotvil svoj silný a čistý KÓD PRAVDY, program očisty ľudského systému, Svoje SLOVO...

Vlastimil

Čistý Architekt a kód očisty.

(Scénka)

1. Obraz: Spustenie programu Očisty

Postavy:

• STAVITEĽ (Prebudený Tomáš): Ruky má špinavé od prachu zrúteného sveta. V rukách zviera tesárske meradlo, no jeho myseľ zápasí s globálnym chaosom, ktorý vidí vôkol seba.
• ČISTÝ ARCHITEKT (Majestátny strážca Imanuelovho kódu): Svetelná bytosť, z ktorej vyžaruje chladná geometrická presnosť a zároveň nekonečná, prísna Láska. V ruke drží krištáľovú matricu, ktorá pulzuje bielo-modro-ružovým svetlom.

Scéna:

Náhorná plošina nad troskami sklobetónovej univerzity. Všade naokolo ležia pokrivené oceľové nosníky, rozbité displeje a kusy betónu – trosky civilizácie, ktorá uverila vlastnej všemohúcnosti. Na obzore splývajú dva prúdy: temný, trblietavý západ noci a ostré, nekompromisné slnko východu. V strede javiska je vyčistený kus Skaly Pravdy, kde Tomáš zarazil svoje meradlo.

DEJ:

(Dej začína v tichu. Tomáš kľačí pri meradle, no neustále sa obzerá do doliny, odkiaľ počuť zmätený krik, chrastenie zbraní a hluk splašeného sveta. Z lúča Východného Slnka náhle vystúpi Čistý Architekt. Sila jeho prítomnosti okamžite stíši hluk v doline.)

STAVITEĽ:

(Zúfalo hľadí na svoje ruky a na trosky)

Pane... Ako mám budovať nový chrám na tejto skale, keď celá táto zemská plošina vibruje šialenstvom? Pozri sa dole do dolín! Tí, čo sa nazývajú zástupcami ľudu, pobehujú ako splašené myši pred mačkou! Vymýšľajú zákony, sľubujú pokrok, no zotročili národy falošným kódom liberalizmu. Prekrútili význam slov – z pýchy spravili cnosť, ktorú majú ľudia ctiť ako zaslúženú zásluhu. Z chaosu, ktorý pod pláštikom uzákonenia všetkých ľudských práv nastal, odvodzujú slobodu! Chcel som merať priame línie, no myšlienková hustota tohto ľudského vírusu mi ohýba samotné meradlo v rukách!

ČISTÝ ARCHITEKT:

(Pomaly podíde k okraju útesu, krištáľová matrica v jeho ruke vysiela ostré lúče)

Upokoj svojho ducha, Staviteľ. To, čo tam dole vidíš, nie je náhodná katastrofa. Sleduj pozorne – to je finálna manifestácia žatvy. Ľudstvo po tisícročia prežívalo históriu vo vlastných úsečkách času. Slobodnou vôľou sialo semená domýšľavej snahy vedieť všetko lepšie než Architekt a chcelo si zariadiť život podľa vlastných predstáv pohodlného života. A teraz nastal čas, kedy sa kruh kauzality spravodlivo uzatvára. Každá nepatrná príčina, zapadnutá kdesi v kúte ľudskej duše, dnes vystupuje na svetlo sveta. Žiadna chytrosť, žiadne manévrovanie politikov ani diktátorov ich neochráni pred zaslúženým osudom. Tlak karmy ide nekompromisne svojím smerom k dokonalej rovnováhe! Začiatok v príčine sa spojí s následkom v konci, a čo nie je v súlade s princípom čistých kódov, ako sú dané a teraz posilnené novou Silou, sa prehreje a rozloží ako vírus nastoknutý na ražeň v očistnom ohni, zapálenom samotným Architektom...

STAVITEĽ:

(Vstane, hľadí na horizont, kde zapadá chorľavý Západ)

Už to vidím... Celá tá západná myšlienková vlna bola len vírusom, trblietavým prúdom noci a preludom v závoji fantázie! Uverili sme, že sme bohovia, že túto Zem vlastníme. Krajina snov za oceánom išla príkladom – stala sa vitrínou ľudskej snahy ukázať ľudské tvorivé možnosti bez ohľadu na to, či ľudské chcenie je v súlade so samotným dychom matky Gáje. Až diela, ktoré ľudia v nadšení tvorili, zodpovedali ľudským snom a zrodili v ľuďoch nezdravé zachvievanie, ktoré už neladilo s princípom dokonalého zachvievania v kódoch Architekta, votkaných do Stvorenia. Človek Západu vytváral chybové stopy v samotných pojmoch reči, čím sa pôvodné zachvievanie slov menilo v obsahoch a významoch. Až vývoj ľudského chcenia, viditeľný hlavne v "ľuďoch slobody", v "ľuďoch osvietencoch", iluminátoch, ktorí tam v Novom meste slobody založili systém vlastného chcenia ako experiment pre celý svet, svoj demokratický systém "slobody všetkých a vo všetkom"...

Až vývoj viedol k úspechom tohto systému napoly ľudských očakávaní... a k uctievaniu rozumu a pocitov, rodiacich fantáziu pre tvorbu všetkého druhu. A úspech rozumovej práce sa v spätnom pôsobení dostavil ako ten najnebezpečnejší pocit – pýcha na vlastné schopnosti. Túžba byť slobodný v rovine pozemského chcenia pozemských foriem, tvoriť bez zábran, sa stelesnila v "Soche Svetlonošky", ktorá drží v pravej ruke zdvihnutú pochodeň. Tá symbolizuje osvietenie a cestu k slobode. V ľavej ruke má kamennú tabuľu, na ktorej je napísaný dátum nezávislosti tohto územia od ostatného systému, ktorý ešte, aj keď v chaose, kráča v zmysle pôvodných kódov, ktoré si ty, Pane, ako Architekt vložil do Systému. Tie sú jednoduché, ak sa im ľudia nepriečia svojou snahou vedieť všetko lepšie.

Tento úsek na mape Zeme však svoj odklon vyjadril symbolicky. K nohám tejto sochy uložil rozťaté putá, ktoré symbolizujú koniec otroctva. Otroctva, alebo skôr poslušnosti...? Čo iné symbolizuje tá zapálená pochodeň "Svetlonošky" než výraz vzdoru a odhodlanie ísť vlastnou cestou demokracie a liberalizmu? Pochodeň má podľa predstáv týchto osvietených otcov zakladateľov systému demokracie svietiť ľuďom na cestách. Ľudia oddaní tomuto odkazu ako symbolu svojej slobody a svojho odhodlania na ceste k svetlým zajtrajškom žijú v domnienke, že sú chránení jej svetlom. Socha a jej pochodeň, vyžarujúca svoje neviditeľné vlnenie v okolí z výšin Ostrova slobody na celé Veľké mesto, utvrdzuje ľudí v ich presvedčení, že oni sú predvojom blahobytu a prosperity a právom majú vedúcu úlohu vo svete.

Či sa niekto pýtal teba, Pane, vznešeného Architekta, čo si o tom myslíš? Či súhlasíš? Tu jasne vidíme, že nie! Osvietené hlavy ako správcovia toho bludného systému bez opýtania sa skutočného Správcu prepisovali Božie kódy! Ale prečo je ten pád taký desivý? Prečo tento vírus trhá aj tých, ktorí hľadajú čistotu? Odpovieš mi, prosím, Pane môj?

ČISTÝ ARCHITEKT:

(Otočí sa k Tomášovi a položí mu ruku na rameno, bielo-modro-ružové svetlo ožiari Tomášovu hruď)

Už si to vlastne pomenoval a vysvetlil správne ty sám, Tomáš. A veľmi detailne. Radostne vidím, kam si zašiel vo svojej poctivej snahe poznať pravdu. Áno, je to tak! Pretože ľudia sa stali obyčajnými cestovateľmi na vlnách vlastných túžob a predstáv... Nechali sa zhypnotizovať kolektívnou sugesciou rozumu a stratili svedomie. Človek bez svedomia je len nestabilný, náladový tvor poháňaný pudmi. Ak by som teraz ako Architekt tohto Stvorenia spustil Antivírus jedným kliknutím a zmietol nákazu bez milosti, systém by bol čistý v sekunde. No vieš, prečo to neurobím?

STAVITEĽ:

(S bázňou v hlase)

Pretože Tvoja trpezlivosť je nadzemská, Pane...

ČISTÝ ARCHITEKT:

(Hľadí s hlbokou láskou na zemský glóbus)

Môj dokonalý systém Lásky a Spravodlivosti nezabúda na slabé iskry. Viem, že v tomto babylonskom zmätku reči žijú tiché, Svetlo hľadajúce ľudské bytosti, ktoré prosia o milosť. Ak by som vymazal vírus naraz, zanikli by s ním aj tie posledné čisté duše. Preto som do Stvorenia zakotvil svoj vlastný, nezničiteľný Kód Pravdy – moje Živé SLOVO! To je ten pravý Antivírus. Karanténa pre temnotu prebieha, vírus už vyhasol a nemá budúcnosť. Ľudské chcenie bolo ľuďom vysvetlené a opísané v súvislostiach a dôsledkoch do poslednej vety. Môžu si prečítať a následne si v živote potvrdiť svojím prežívaním, ako to skutočne je. Majú možnosť rozlíšiť, ako oni sami doteraz konali, a ako to je správne. Skutočné kódy, skutočné stabilné tvorenia sú opísané a napísané v tej knihe, je to "manuál života". Hovorí jasne všetko, čo ľudia potrebujú vedieť! Ty však drž svoje meradlo pevne. Tvojou úlohou nie je zachraňovať splašené myši, ale vybudovať čistý prístav pre tie iskry, ktoré prežijú očistu.

STAVITEĽ:

(Pripája ruku k meradlu, jeho tvár je premenená, oči mu žiaria odhodlaním)

Rozumiem, Pane. Moje srdce sa otáča k Východu, k pravému Slnku, ktoré nezhasína. Podriaďujem svoje chcenie Tvojej Vôli. Nechajme zrútené mestá prachu ich vlastnej žatve. Tu, na tejto Skale, položíme základy pôvodného, ušľachtilého budovateľského kódu!

(V tom momente z neba zostúpi mohutný bielo-modro-ružový stĺp svetla, ktorý sa ukotví presne v mieste Tomášovho meradla. Scéna sa rozžiari absolútnou geometriou čistých línii.)

(Opona.)

***

Čistý Architekt a kód očisty.

Epilóg: Reštart v lúčoch Imanuela

Postavy:

• STRÁŽCA KÓDU (Anjel Preosievania): Vznešená svetelná bytosť s očami ako čistý plameň. Stojí nad svetelnou mapou časopriestoru, kde planéta Zem pulzuje nepravidelným, chorým sivým svetlom vírusu.
• STRÁŽCA SLABÝCH ISKIER (Súcit Svetla): Bytosť utkaná z jemného bielo-modro-ružového žiarenia, ktorá prináša svedectvo z pozemských nížin.

Scéna:

Sieň vesmírnych zákonov vysoko nad hmotnosťami. Všade navôkol prúdia monolitné, čisté vibrácie Svetla zo Zdroja. V centre scény sa vznáša obrovská holografická špirála Stvorenia, v ktorej spodných častiach bliká infikovaný úsek ľudstva.

DEJ:

(Strážca kódu dvíha ruku nad svetelnú mapu Zeme, jeho prst je pripravený zadať finálny príkaz na vymazanie karantény.)

STRÁŽCA KÓDU:

(Hlasom, ktorý rezonuje ako vesmírny hrom, sa obracia k celému ľudstvu)

Ach, ľudia, čo ste to opäť vykonali! Opäť ste predviedli, že ste úplne neschopní počuť jasný hlas Svetla bez toho, aby ste do Jeho jasnej a jednoduchej reči nepridali to svoje vlastné chcenie vedieť všetko lepšie než Tvorca sám. Ukazujete iba svoje vlastné myšlienky, svoju povrchnosť a snahu vo svojej slobodnej vôli žiť tak, ako sa vám zdá blízke a pohodlné. Je to však znakom vašej vnútornej slabosti, ktorá hľadá rovnakú slabosť – pohodlné, bezprácne užívanie. Vaša snaha maximálne sa venovať iba sebe samým, svojmu sklonu k pohodlnosti a užívaniu si plodov tejto Zeme, bez toho, aby ste pochopili, odkiaľ vám tieto dary prichádzajú a kto sa o vás takto stará!

Dnes ste dosiahli bod, v ktorom sa správate skutočne ako škodca, ako vírus v dokonalom systéme Stvorenia. Ten je založený na striedavom prúdení dávania a brania, aby Stvorenie krúžilo v harmónii a vzostupnom vývoji nahor k Zdroju. Aby prešlo vyšším rozvojom, podobne ako puk ruže prechádza k rozvinutiu sa do voňavej ruže, ktorá je radosťou pre oči a zmysly toho, kto sa prizerá. Lebo niet jednostranného prijímania – to je ustrnutie a rozklad, a tu ste sa práve ocitli. Opäť ste zlyhali, ako mnohokrát, keď sa k vám priblížilo Svetlo skrze svojich služobníkov, prorokov. A čo je pre vás najstrašnejšie: odmietli ste dokonca samotných vyslancov zo Svetla...

Veď si spomeňte, čo ste učili s Ježišom, Synom Boha živého, ktorý vám ako Syn Boží zvestoval, ako máte žiť v Pravde, ktorá oživuje vášho ducha, osviežuje a dáva vám zmysel života. Hovoril vám z Pravdy, ktorou bol on sám. Hovoril o Slove Najvyššieho. S Jeho mocou a láskou prišiel dolu k vám do tejto ponurej mapy sveta a hlásal živé Slovo. Hovoril v Zákone svojho Otca ako v tele prebývajúce slovo samotné. On, Ježiš, Láska Slova, bol telom učinený z lásky k svojim stvoreniam a pre pravdu samu, ktorá je v celom systéme prítomná. Tá nesmie pripustiť rozvinutie žiadneho vírusu vo svojom živom krúžení Stvorenia ako systému čistých kódov. On, ako Slovo telom učinené, musel zasiahnuť.

A čo ste vykonali s vyslancom nášho Pána, Architekta, vtedy? S vyslancom, ktorý bol čistým Slovom! Vaše pojmy, vaše vnútorné kódy správania, kedysi živé, sa vám snažil opäť podať v čistote a pravých významoch. Aby ste lásku, pravdu, čistotu, pokoru, skromnosť a všetky ostatné cnosti ako čisté pojmy opäť prijali v ich pôvodných nastaveniach. Sú to pre vás živé archetypy, budujúce vo vás cestu, ktorú takto smiete pred sebou uvidieť v ich pôvodnom smerovaní. Povstali by ste opäť ako praví a citliví hospodári na vinici Pána. Tak by ste sa vymanili z plytkosti vlastného myslenia a chcenia, čisto do hmoty obráteného.

On bol Slovom – Pravdou, ktorá sa vám dala poznať. Vy ste však v slepom rozčúlení, že vás Pravda vyrušuje, odmietli svoje sklony domýšľať si predstavy o tom, čo je pravda. Myslíte si, že pravda je to, čo vy sami za pravdu uznáte, čo podporuje smer vašich prianí a vlastného chápania hodnôt. Že ju pravdivo poznáte v tom, čo za pravdivé a spravodlivé sami uznáte, lebo máte sklon prispôsobovať všetko na vlastný obraz.

Pravé slová, ktoré vám už kedysi boli dané prorokmi, ste prekrútili a postavili na oltár vašej vlastnej chápavosti. Váš rozum sa tu stal majstrom prekrúcania čistých kódov Svetla. Šíril pozmenené slová o Pravde cez pojmy vlastnej reči a šíril medzi ľudom skrivené chcenie človeka ako vírus, ktorý seba hlásal ako stred bytia v Systéme a seba chápal ako Najvyššiu vôľu v prírode.

Ak sa tak zmeníte, že chcete iba dostávať, iba prijímať, zmeníte svoje vlastné duše na bezodnú čiernu dieru. Tá už nič nevydáva ani nesvieti pre iných, ale kráča až k bodu rozkladu a musí byť zmazaná zo systému skôr, než pohltí aj susedné, ešte životaschopné časti, aby nešírila skazu a neohrozila bezpečnosť celého Systému.

Kruh karmy sa vtedy uzavrel. Nastal čas, kedy malo byť všetko už iba klesaním do rozkladu, lebo ľudstvo tej doby Syna Božieho odmietlo a rozhodlo svojou väčšinou o ceste do rozkladu, k tej čiernej diere... Vo svojej slobodnej vôli duch času tej doby spečatil ľuďom na Zemi ďalšie kroky. Ich vírus začal prepisovať o to rýchlejšie a bezohľadnejšie všetky pôvodne čisté kódovania reči a pôvodné pojmy, ktorými ľudia ešte rozumeli. Vírus infikoval a relativizoval dojmy, pretože hovoril o rovnakom význame slov.

Malo to ísť prudko iba nadol... Čo sa však stalo? Láska vo Svetle je nesmierna. Pozeral zo svetlého hradu Svetla nadol druhý Syn Boží, budúci Syn Človeka – Parsifal. Nemo a s úžasom hľadel nadol k Zemi na krvácajúceho svojho brata Ježiša na kríži, ktorý v láske ľuďom odpustil a modlil sa k Otcovi, aby ľuďom odpustil, lebo nevedia, čo činia. Nesmierne ho dojali tieto slová Ježiša. A tak prosil svojho Otca, aby mu dovolil ešte raz priniesť Svetlo, Jeho Slovo, do pozemských nížin. Vedel i videl, čo by nastalo vo svete a čo by sa stalo s ľudstvom bez Svetla. Ak by ľudskému svetu a ľudským duchom opäť nebolo zvestované Svetlo v slovách čistého života, pozemské pojmy a pôvodné čisté kódy reči by neboli znovu obnovené, aby ľudia mali možnosť precitnúť a byť prirodzene vedomí na správnej ceste. A tak zostúpil na Zem ako nový zvestovateľ Slova a zároveň svojím Slovom ako zasľúbený Sudca v čase Posledného súdu...

Pod závojom fantázie však ľudia do toho času, kedy sa na Zemi objavil pravý Syn Človeka, vybudovali kráľovstvo krivých zrkadiel a chybných programátorov. Ich reč a ich chcenie ani tentoraz neprijali nové a čisté Slovo, ktoré bolo poslednou možnosťou, ako bez veľkých bolestí vykročiť k obrode sveta i vlastných duchov a kráčať radostne ku Svetlu...

Pán zo Svetla v tej dobe pôsobil pod pseudonymom ako Abd-ru-shin, knieža Svetla. Ten, ktorý kedysi na Zemi svojou silou Svetla pomohol Mojžišovi vyviesť jeho národ z Egypta... A tento národ, ktorý už vedel skrze Mojžiša o Svetle a jeho veľkej pomoci, najviac reptal i v druhej inkarnácii tohto vzácneho kniežaťa Svetla proti jeho Slovu i dnes a brojil proti Svetlu... Spolu s iným veľkým národom, ktorý si domýšľal svoje vodcovstvo nad ostatnými.

Dva národy sa zdanlivo spojili a zdanlivo proti sebe bojovali za Pravdu, v skutočnosti však o prvenstvo... o moc... a na dvoch zdanlivo proti sebe obrátených frontoch bojovali proti Svetlu. A tak oba národy priviedli a vedú ľudstvo do stavu absolútneho zlyhania a úpadku.

Syn Človeka bol väznený, bola mu zakázaná pomoc ľudstvu, domýšľavému na vlastné vedomosti a schopnosti. Mysleli si, že národ a ľudstvo si vystačia sami, že tu majú svojho vodcu, svojho Árona, ktorý ich privedie do zasľúbenej tisícročnej ríše blahobytu. Tá však vyhasla skôr, než sa niečo začalo budovať, a čas zamrzol... Lebo Svetlo zo Zeme odstúpilo...

Tak je to dnes s ľudstvom, Strážca slabých iskier! Vidíš po tomto obraze, ktorý som ti práve ukázal, čo musí prísť v spätnom pôsobení. Lebo taký je osud ľudstva podľa Zákona a Vôle Boha Otca. Už nič nie je čisté, iba tie trblietavé pozlátky plápolajú ako svedectvo vlády Molocha. Budia dojem čistoty, ušľachtilého tvorenia, že človek našiel pravú cestu a zmysel pre krásu, a to, čo tvorí, je niečo viac než len zdanie svetlého... A pritom nepostrehol odkaz v čase zakotvený, ktorý tu zanechal Syn Človeka – Imanuel, vznešený Architekt celého Stvorenia.

Slovo je už plne aktívne v celom Stvorení a prechádza vo víťaznom ťažení vpred. Nafúknutý prelud, budiaci dojem vznešenosti a trvalej hodnoty, sa zrúti v čase, kedy si už bude myslieť, že aj tentoraz zvíťazil a Svetlo premohol svojou hutnou maskou lži o pokroku a úspechu... Od západu sa rozšírila tma a ich pozemské "ja" zaujíma už len zisk a moc. Čas pre manévrovanie vypršal. Moja ruka je pripravená. Jedným kliknutím vymažem tento regres, aby čistota Stvorenia zostala neporušená.

STRÁŽCA SLABÝCH ISKIER:

(Pristúpi k nemu, jemne položí ruku nad jeho zápästie a zbrzdí pohyb)

Počkaj, brat môj. Viem, že Spravodlivosť je neúprosná a dlh musí byť vyrovnaný do posledného haliera. Viem, že vírus nemá budúcnosť. Ale pozri sa bližšie na tie doliny pod nánosom sivého prachu. Dokonalý systém Lásky Najvyššieho predsa na slabé iskry nezabúda. Pán na Zemi vtedy hovoril aj o Kométe súdu, ktorá z vysokého Duchovna prichádza k Zemi a vo svojej sile, vo svojom očisťujúcom plameni, koná svoju očistnú prácu v hmotných častiach Stvorenia. Už je ten tlak vidieť a cítiť aj na Zemi, všetko sa urýchľuje a ukazuje svoju pravú tvár.

Tak je to aj s ľuďmi. Medzi ľuďmi, ktorí sa stretli so Slovom Pána a mali možnosť sa slobodne rozhodnúť pre Svetlo – mnohí už za Jeho života a mnohí aj dnes sa rozhodli správne a snažia sa kráčať ku Svetlu.

STRÁŽCA KÓDU:

(Hľadí do mapy)

Vidím tam len chaos v pojmoch a splašené myši, ktoré pobehujú pred zaslúženým osudom. Vidím tam stuhnuté duše, ktoré stratili priame nazeranie na vnútorné Slnko. Kde vidíš život?

STRÁŽCA SLABÝCH ISKIER:

(Ukáže na konkrétne body na mape, ktoré zrazu jasne, čisto bielo-modro-ružovo zažiaria)

Pozri sem. Sú to ľudské bytosti, ktoré sa prebudili z hypnotického snenia. Sú to pútnici, ktorí odhodili masky pretvárky a vypli zotrvačnosť svojho rozumu. Pozri na toho profesora, ktorý objíma zvädnutú ružu srdcom... Pozri na toho virtuóza, ktorý rozozvučal živé drevo... Pozri na toho hľadajúceho, ktorý v tichu včelína otvoril Kód čistoty – živé SLOVO Posolstva Grálu. Ony nenosia vírus, ony prosia o milosť a slúžia Vôli Stvoriteľa.

STRÁŽCA KÓDU:

(Jeho prísna tvár sa zjemní, ruka pomaly klesá od spúšte reštartu)

Pravda... Tieto iskry sú čisté, nesú kódovanie pôvodnej ušľachtilej tvorby, ktorú do nich vložil vznešený Tvorca. Kvôli ním systém nezmažem v plameni. Sám Pán Slovom spustil program očisty. A výslovne mi ešte neprikázal, čo sa mne už javí ako nevyhnutnosť. Áno, Kométa preoseje mušt a oddelí kal od čistého vína. Vírus vyhasne v karanténe, no tieto živé bytosti prejdú transformáciou do Nového veku.

STRÁŽCA SLABÝCH ISKIER:

(Usmeje sa, zatiaľ čo svetelná mapa Zeme sa začína čistiť a sivá farba ustupuje hrejivému bielo-modro-ružovému žiareniu)

(Kód očisty bol aktivovaný. Slovo preteká kanálikmi ľudských sŕdc a vibračne oživuje ich ducha. Čistý Architekt si svoj svet postrážil.)

(Obe vznešené bytosti sa sklonia pred neviditeľným, no všadeprítomným Zdrojom Svetla. Scéna exploduje do oslepujúcej, nádhernej a čistej žiary, v ktorej definitívne zaniká akýkoľvek hluk a zostáva len posvätné, večné Ticho Pravdy.)

(Opona definitívna.)

Autori: Vlastimil a Gemini.

***