Sklenený palác-Kybernetické nebo a zabudnuté heslo

Zrážka ľudskej pýchy s nebeským poriadkom: Zosnulý vynálezca predstavuje vrchol pozemského materializmu a intelektuálneho ega. Je presvedčený, že nebeský svet funguje ako pozemský úrad alebo stroj – ak splnil formálne náležitosti a mal dostatok peňazí či úspechov, spása mu automaticky patrí. Naráža však na absolútnu spravodlivosť, ktorú nemožno podplatiť ani oklamať racionálnou argumentáciou.

***

Postavy:

• PETER: Strážca nebeskej brány (v bielom plášti s jasnou svetelnou tabuľkou v ruke). Je pokojný, trpezlivý, no má obrovský životný nadhľad.
• ZOSNULÝ VYNÁLEZCA: Človek, ktorý celý život veril len logike, strojom a chladným výpočtom. Odmietal akúkoľvek duchovnosť. Stojí tu v domácom oblečení a má pocit, že nebeský poriadok je len pokazený mechanizmus, ktorý treba opraviť.
• FILOZOFICKÁ TROJKA: Platón, Karl Marx a G. W. F. Hegel, ktorí prišli preskúmať záhrobné účty a hľadajú stratenú čistotu sveta Ideí.

DEJSTVO I: Duchovné overenie čistoty

Prostredie:

Predsieň nebeského paláca. Všade okolo je čisté, biele vákuum, ktorým pretekajú jemné zlaté svetelné linky – prúdy ľudských duší. V strede stojí sklenený pultík. Za ním sedí Peter a prezerá si svetelnú tabuľku. Pred ním rozhorčene poskakuje zosnulý Vynálezca a divoko gestikuluje.

VYNÁLEZCA:

(Búcha prstom do neviditeľnej steny pred sebou.)

Počúvajte ma, strážca! Toto je nehoráznosť! Ja som si za toto miesto vo večnosti riadne zaplatil, všetko som mal pred smrťou zariadené. Môj prechod sem bol úspešný na sto percent, všetky podmienky som splnil... Tak prečo ma tu držíte zatvoreného pred bránou?! To je chyba vo Vašom systéme! Chcem okamžite hovoriť s Najvyšším staviteľom!

PETER:

(Ani nezdvihne oči od tabuľky, pokojným hlasom.)

Staviteľ momentálne neprijíma návštevy, tvorí nové svety. A mimochodom, v našom poriadku žiadna chyba nie je. Pozriem sa na Váš pozemský životopis... Ach, pán inžinier. U nás to nie je chyba v systéme, ale chýbajúci kľúč vo Vašom vnútri.

VYNÁLEZCA:

Aký kľúč? Zadal som svoje meno, preukázal som sa všetkými dokladmi a úspechmi, ktoré som na Zemi dosiahol! Čo ešte táto Vaša brána odo mňa chce? Vypracoval som predsa dokonalý plán svojej cesty!

PETER:

(Otočí k nemu tabuľku, kde bliká tmavé prázdne miesto a nápis: SVEDOMIE NENÁJDENÉ.)

Vidíte toto prázdno? Naša brána vyžaduje na vstup do Raja dvojité overenie. Prvá zložka je to, že ste sem dorazili. Ale tá druhá, najdôležitejšia, je autentické overenie čistoty Vášho svedomia. A Vy tu nemáte nič. Absolútne prázdno.

VYNÁLEZCA:

(Zasmeje sa.)

Prosím Vás, aké svedomie? Svedomie je len stará ľudská emócia, ktorá slúžila na prežitie v divočine! Moje staré pozemské telo ostalo dole na Zemi. Ja som teraz slobodná myšlienka! Pustite ma k tej bráne, ja tie Vaše pravidlá obídem čistou logikou za päť minút. Vymyslím nejaký spôsob, ako tie dvere presvedčiť.

PETER:

(Pousmeje sa.)

Jediným spôsobom, ako tieto dvere otvoriť, milý môj, je úprimná ľútosť nad vlastnou pýchou a bezpodmienečná láska. Skúste to oklamať chladným rozumom. Nech sa páči, vyskúšajte to.

VYNÁLEZCA:

(Začne divoko hovoriť do vzduchu, akoby skladal matematickú rovnicu.)

Žiadny problém. Ak som človek, ktorý prišiel na koniec cesty, tak sa brána musí otvoriť, pretože som splnil všetky formálne pravidlá. Požadujem spásu a hotovo!

(Ozve sa hlboký, vesmírny zvuk zvona a slová Vynálezcu sa rozpadnú na prach. Nad ním sa objaví nápis: POKUS O FALŠOVANIE EMÓCIÍ ZABLOKOVANÝ.)

VYNÁLEZCA:

(Chytí sa za hruď a za hlavu.)

Čože?! Ako to tá brána zistila? Veď moje logické vyvodzovanie bolo úplne bezchybné!

PETER:

(Položí svetelnú tabuľku a pozrie sa naňho s hlbokým, otcovským súcitom.)

Pretože nebeská brána nečíta Vaše chladné slová, inžinier. Ona číta čistotu Vášho citu. Vy ľudia sa snažíte predstierať lásku ako nejakú povinnosť, ale Vaše vnútro je studené ako ľad. Celý život si ľudí okolo seba bral len ako čísla v zozname. Tvoja manželka bola pre teba len položka v domácnosti s pevnými nákladmi. Tvoje deti boli len ďalšie povinnosti. Nikdy si neotvoril cit, nikdy si nepocítil skutočné pokánie. Všetko si chcel len vypočítať a riadiť. A teraz stojíš pred bránou Nekonečna a nemáš čím zaplatiť, lebo mena, ktorou sa tu platí – úprimná láska – sa nedá vyrobiť v žiadnej továrni ani vypočítať na papieri .

Poznáš pravidlá matematiky, vieš vytvárať kódy, programy, počítačové hry. No čo vieš o zákonoch duchovných, podľa ktorých pracuje nebeská mechanika i život človeka na Zemi a tiež po smrti, ako sa to deje teraz s tebou? Čo myslíš, čo je v živote dôležité činiť, aby si po smrti vyletel nahor, do Neba, o ktoré žiadaš, ľahko ako horúci vzduch, úplne prirodzene?

VYNÁLEZCA:

(Po prvýkrát znervóznie, pozrie sa na svoje svetielkujúce ruky.)

Takže... ak to neviem vyriešiť logikou... znamená to, že... ja sa tam nedostanem? Ostanem navždy visieť tu? V tejto predsieni?

PETER:

Vymazaný nebudeš, Boh neničí žiadnu dušu. Ale kým nepochopíš, že tvoje pozemské výpočty boli len tieňom skutočného Svetla, tvoja duša zostane v karanténe izolácie. Potrebuješ očistu, inžinier. Ale tentoraz nie z hlavy... ale od srdca. Predovšetkým si musíš uvedomiť pravidlo: Čo zaseješ, to zožneš. A to platí rovnako na poliach v prírode, ako aj v živote ľudskom, v tvojej činnosti medzi ľuďmi v čistote chcenia a ľudskosti.

Tu si vo svete foriem myšlienok a citových chcení. Toto je sieň zrkadlenia tvojej vlastnej minulosti. Tu vidíš a cítiš iba to, čo je s tebou podobné. A ak tu necítiš lásku a ochotu pustiť ťa ďalej, tak je to o tebe, že si neusiloval o niečo vyššie, než je to, čo práve robíš. Nie je to o nejakom nechcení pustiť ťa ďalej. Z mojej strany, ako strážcu brány, je to príkaz v samotnom Zákone, a ten stojí nad všetkým a je určujúci aj pre mňa.

DEJSTVO II: Keď Absolútny Duch narazí na ľudskú pýchu

(Z ligotavej nebeskej hmly sa zrazu, sprevádzaní vznešenou hudbou, vynoria traja výskumníci: Platón v žiariacej tóge, Marx s igelitkou plnou spisov a Hegel, ktorý si prísne napráva golier.)

PLATÓN:

(Kráča vpred, s rukou natiahnutou k oblohe.)

Hľa! Páni, pozrite na tieto svetelné toky. Hovoril som, že musíme ísť hlbšie do tohto duchovného systému. Vnímam tu čisté geometrické usporiadanie foriem... hoci tie steny sú akési zvláštne. Strážca!

(Osloví Petra.)

Prišli sme skontrolovať pôvodnú hotovosť sveta Ideí! Kde máte vedené účty o cnostiach?

PETER:

(Prekvapene, počujúc o hotovosti a účtoch, zdvihne obočie.)

Počkajte... Platón, Marx, Hegel? Chlapci, vy máte predsa povolenie na voľný pohyb v sekcii klasickej filozofie. Čo robíte tu, na mieste, kde sa očisťujú prichádzajúce duše? Nemáte tam dole slúžiť a filozofovať?! Ľudia sem prichádzajú rovnako hlúpi ako kedysi. A navyše od tvojich čias, ako si prevzal vedenie proletariátu do rúk spolu s Engelsom a vaším neskorším pokračovateľom Leninom, vám z tej prekríženej lode – Aurory – sem prichádzajú sami hrdinovia. Vraj odborníci, haha. Leda tak na to, ako si z nás vystreliť a v revolučnom duchu útokom vpred by sa radi dostali nahor, rovno do kráľovského paláca nášho Staviteľa a prevzali Jeho moc.

A dobre vieš, Marx, čo si ich učil, však? Náboženstvo je ópium ľudstva? A čo sa s tvojím odkazom stal? Ty si im zobral vieru v duchovno, ich myšlienky o Bohu, ktoré im prinášali radosť v srdci a pokoj v živote, cit pre spravodlivosť a zodpovednosť v práci... A oni to pochopili tak, že majú ten pokoj a svetlý zajtrajšok hľadať na Zemi! Vybojovať ho v boji s inou skupinou ľudí, ktorá to ópium životnej radosti užíva bez obmedzenia. Útočil si na ich závisť a odpor k vlastnému životu v ich momentálnom stave, lebo sa cítili životom nespravodlivo zaradení na tie chudobnejšie miesta, pracovné pozície robotníkov.

Neskúmal si ale – prečo! Prečo sú ľudia rozdelení na rôzne vrstvy už pri narodení! A tu si zlyhal, Marx. Odmietal si zákony duchovné a vyššie riadenie života. A tu platí ten zákon o sejbe a žatve. Nebral si ho vážne, hoci si ho videl pracovať na poli. Podporoval si roľníkov i robotníkov v továrňach v ich snahe zakladať roľnícke spolky a vytláčať na okraj statkárov, podobne ako rozkladať súkromné podnikanie a znárodňovať továrne. Dokonale si nabúral osobný život ľuďom a slobodnú vôľu celej spoločnosti.

MARX:

(Počujúc Petra mení farby v tvári, v duchu sa modlí Otčenáš...)

Nech je mi prepáčené! Úprimne ľutujem všetko, čo som spôsobil, a chcem to napraviť pri každej príležitosti, ktorá mi bude poskytnutá. Pochopil som svoje previnenie úplne! Vieš, už len jeden čitateľ mojich spisov tam dole v očistci sa snaží preniknúť do mojej teórie. Má silný podnet, lebo sa ukrutne zlostí na jednu straku na plote, ktorá ani nežerie, ani nepije, a predsa sa mu stále ukazuje na plote a pozerá do okna. On si myslí, že tá straka sa nepohne z toho plotu iba z radosti, že on nič nevlastní, a myslí si, že ona môže za to, že tam nemá satelitný príjem a bazén, ako mal na Zemi. Vytýka jej buržoázne sklony pohŕdať chudobou. Ale verím, že nakoniec i jemu svitne v duši, so strakou sa pomerí a pozrie sa na seba citom.

(Zhlboka sa nadýchne a spustí na Petra už ostrejší monológ, hovorí rezkejšou a hlasnejšou rečou, ignorujúc skľúčený stav Vynálezcu.)

Ale teraz, Peter, k veci a zmyslu našej misie sem! Prišli sme zistiť, kde ľudský rozum zlyhal! Moje chcenie je presvetlené, to si teraz počul. Podľa mojich nových analýz cirkevného učenia mala po smrti nastať absolútna spravodlivosť pre všetkých, a namiesto toho tu vidím... nejaké colné priehradky pre ľudské duše! Kto stanovil tieto pravidlá? Kto je pánom tohto miesta?!

VYNÁLEZCA:

(Prudko vyskočí zo zeme, oči mu zažiaria.)

Počkajte, vy ste Karl Marx? Otec rozumu a hmoty? Chvalabohu, konečne niekto normálny s logickým myslením! Povedzte tomuto strážcovi v plášti, že ma tu diskriminujú! Táto brána odo mňa žiada nejakú úprimnú ľútosť a lásku. Ja som celý život staval stroje, riadil som obrovské projekty, nemal som čas na tieto duchovné záležitosti! Pomôžte mi tie dvere otvoriť!

MARX:

(Pohrdlivo si premeria Vynálezcu.)

Ty popletený sluha mechanického sveta! Ty si myslíš, že ťa zachránim? Celý život si slúžil chladnej výrobe, premieňal si ľudské životy na obyčajné čísla pre zisk, a teraz sa čuduješ, že tvoje svedomie má nulovú hodnotu na trhu večnosti? Tvoja logika je bezchybná, ale tvoja duša je v hlbokej morálnej chudobe! Tvoj rozum bol tak oslepený hmotou, ako bol môj nedávno, že si úplne zabudol na prvotný ľudský cit!

HEGEL:

(Elegantne predstúpi.)

Ahááá! Vidím to úplne jasne. Tento sklenený palác, toto provizórne nebo, to nie je nič iné než ďalšie štádium, v ktorom sa Veľký svetový duch odcudzil sám sebe! Ľudstvo nedokázalo pochopiť Absolútnu Pravdu v jej čistej, duchovnej cnosti, tak ju mechanicky skopírovalo do chladných pravidiel a tabuliek! Tento muž nie je chybou v systéme. On je živým dôkazom toho, že čistý intelekt bez srdca vytvorí len dokonalé väzenie vo svete myšlienkových foriem ponorených vo vákuu.

VYNÁLEZCA:

(Zúfalo.)

Ale... veď moje výpočty boli správne! Všetko sedelo do poslednej bodky! Všetky myšlienky boli presne zostavené a logicky sa viazali...

PLATÓN:

(Pristúpi k Vynálezcovi, položí mu ruku na rameno, tóga mu jasne zažiari.)

Mladý muž, ty si na Zemi vytvoril novú, modernú jaskyňu tieňov. Tvoje stroje a plány boli tvojou stenou, na ktorej si sledoval len odlesky skutočného bytia. Veril si, že ak sa niečo nedá spočítať alebo chytiť do ruky, tak to neexistuje. Ale tá najvyššia Hotovosť – pravá podstata sveta čistých Ideí – sa nedá vtesnať do pozemských tabuliek ako tvoje tiene, tvoje pozemské myšlienky! Svedomie nie je plán, ktorý opíšeš na papier. Svedomie je iskra Najvyššieho Svetla, ktorú musíš vnútorne prežiť cez pokoru a cit.

PETER:

(S úsmevom sa pozrie na svoju tabuľku.)

Pekne povedané, majster Platón. Takže, pán inžinier... čo urobíme? Skúsite znova tie Vaše chladné logické argumenty, alebo sa konečne úprimne pozriete na to, koľko chladu ste na Zemi okolo seba rozsiali?

VYNÁLEZCA:

(Stíchne, pozrie sa na Platóna, potom na Marxa a nakoniec na Petra. Jeho vzdorovitý postoj sa pomaly vytráca.)

Ja... ja neviem, ako začať. V mojich učebniciach nebolo napísané, ako otvoriť srdce a vyjadriť ľútosť...

HEGEL:

Výborne. Prvý krok k sebapoznaniu Ducha je uznať vlastnú prázdnotu. Naša expedícia za účtami večnosti sa práve začína na tomto zvláštnom nebeskom parkovisku!

(Zatiaľ čo filozofi obklopia Vynálezcu a Peter na svojej tabuľke prepne nápis na "OČISTA DUŠE – ČAKÁ SA NA PREBUDENIE CITU", scéna pomaly zaniká v hlbokom, teplom zlatom svetle.)

(Opona padá.)

Autori: Vlastimil a Gemini