Trh s virtuálnom a vôňa pilín

Čo sa stane, keď sa moderný krypto-guru, žijúci v cloude a zajatí virtuálnych grafov, ocitne uprostred hlbokého lesa bez jedinej paličky signálu? Táto divadelná scénka z dielne V & G prináša láskavú, no trefnú satiru na dnešný svet technokracie a strachu. Hlavný hrdina Kamil tlačí pred sebou svoj digitálny svet ako Sizyfos svoj balvan, no celá táto ilúzia sa v momente zrúti pred obyčajným krajcom chleba, pohárom čistej vody zo studne a teplom skutočného ohňa v stolárskej dielni uja Jana. Príbeh s hlbokým filozofickým presahom ukazuje, že skutočná sloboda a prebudenie človeka neprichádzajú cez kódy a kalkulačku zisku, ale až vtedy, keď utíšime ustráchanú myseľ, scitlivieš svoje srdce a začneme slúžiť Celku prostredníctvom poctivej reality a prítomného okamihu.

***

(Satira na digitálne ilúzie a stratenú dôveru)

Postavy:

• KRYPTO-GURU (Kamil "Cloud"): Človek, ktorý predáva kurzy o tom, ako zbohatnúť v digitálnom priestore bez práce, ako dosiahnuť "finančnú slobodu v matrixe" a žiť len z virtuálnej nadhodnoty. Mladý, vystresovaný muž v drahom značkovom oblečení, s najnovším smartfónom v ruke, ktorý žije v cloude a hovorí moderným korporátnym slangom. Ruky sa mu trasú, oči mu behajú a trpí akútnym nedostatkom dátového pripojenia.
• MAJSTER STOLÁR (Ujo Jano): Človek hmoty a remesla. Starší, rozvážny chlap v montérkach, ktorý vie, čo je váha dubového dreva a práca rukami, od ktorého sa šíri vôňa dreva a tabaku. Má mozoľnaté ruky, pokojný hlas a zdravý sedliacky rozum, ktorý sa nikam neponáhľa. Nepoužíva sociálne siete, ale jeho stoly a stoličky držia sto rokov.

Zápletka:

Tento moderný digitálny vizionár utrpí nehodu na okraji dediny, uprostred hlbokého a širokého lesa. Zlyhá mu navigácia, vybije sa mu drahé auto a on zostane hladný, smädný a opustený v noci stáť blízko odľahlej, starej stolárskej dielne. Celý jeho virtuálny svet, lajky, bitcoiny a cloudové úspechy sa zrútia pred jedným obyčajným krajcom chleba, pohárom vody a teplom skutočného ohňa.

1. obraz: Palička signálu a agátová mafia

Miesto deja: Dvor pred starou stolárskou dielňou na dedine. Naokolo sú naukladané drevené dosky, v pozadí vidieť lesy a kopce. Stmieva sa.

(Scéna začína divokým pobehovaním Kamila po dvore. Mobil drží vysoko nad hlavou, krúti sa ako derviš, vyskakuje na mieste a hrozí päsťou smerom k obzoru.)

KAMIL:

(Hromží, lapá po dychu)

No toto nie je možné! To je škandál! Výpadok sieti v dvadsiatom prvom storočí?! Vy tam hore na tých vysielačoch, vy nuly! Tie vaše veže sú príliš krpaté a slabé! Sfušovali ste infraštruktúru! Platím si neobmedzený paušál, investujem státisíce do cloudu a tento zaostalý región mi nedokáže vyrobiť ani jednu jedinú paličku?! Ani jednu úbohú paličku signálu tu nemám! A ja som si ju zaplatil! Moje krypto padá a ja som offline! Katastrofa! Kde u čerta sú aj satelity, už zase meškajú? No to je nadelenie – auto vybité a tu žiadna elektrická pumpa, život ako za boľševika. A mobil? Aj ten sa sprisahal s touto zakliatou dedinou a ide vykapať...

(Dvere na dielni sa pomaly otvoria. Vyjde ujo Jano, utiera si ruky do handry, ospalo žmúri na Kamila a chvíľu ho s pobavením sleduje.)

UJO JANO:

(Pokojne, s úsmevom)

Pochválen buď... No, mladý pánko. Sledujem vás cez okno už dobrých desať minút. Skáčete tu po dvore ako postrelený zajac. Akú paličku to tu, preboha živého, tak zúfalo hľadáte? A akého boľševika spomínate u pumpy?

KAMIL:

(Prudko sa otočí, celý bez seba)

Paličku! No predsa paličku! Hľadám signál, sieť, pripojenie k decentralizovanému svetu! Bez paličiek som nula! Nemám prístup k peňaženke ani k pumpe a moje auto vyhaslo. Dočerta aj s týmto kusom samoty, vravím – ako za boľševika!

UJO JANO:

(Prikývne, akoby všetko pochopil, siahne do vrecka pre vreckový nožík)

Jáj, paličku... No, vidíte. Aby ste si nemysleli, že my tu na dedine sme nejakí nevďačníci alebo neochotní čudáci, tak vám poviem, že ste na správnej adrese. Ale tu boľševika darmo hľadáte, aj posledný zutekal do toho veľkého mesta tam za horou a plánujú nám svetlé zajtrajšky vo svojej kancelárii. Vraj po kabátovej revolúcii k nám doviezli nové technológie, nejaké počítadlá s diskami, aby nám počty bežali od ruky. Tak vidíte, ľudská ochota pomôcť u nás ešte nevymrela a srdce máme na správnom mieste. Ja vám nejakú tú paličku milorád vystrúham, keď vám tak strašne chýba. Len mi povedzte, z akého dreva ju chcete? Má to byť tvrdý, poctivý agát, čo niečo vydrží, alebo vám stačí taká obyčajná, voňavá borovica?

KAMIL:

(Ztuhne, pozrie na Jana, potom na jeho nožík, oči sa mu zúžia podozrením)

Počkajte... Čože? Vy chcete paličkou nabiť môj telefón, to je čo za divnú technológiu? A to len tak hovoríte, vy mi chcete len tak... a zadarmo... vystrúhať paličku, čo prenáša elektriku? A z agátu?

UJO JANO:

Nuž áno. Vidím, že ste v núdzi, celý sa trasiete a mám dojem, že aj blúznite z vyčerpania. Dobrý blížny predsa pomôže, keď vidí človeka v nešťastí. Za takú drobnosť od vás predsa nebudem pýtať peniaze. A tá palička ma nič nestojí, iba trochu času. Ako na vás pozerám, potrebujete aj pohár vody a niečo zajesť.

KAMIL:

(Ustúpi o dva kroky, nasadí defenzívny, prednáškový tón, prst zdvihne ako varovanie)

Aha! Už to ide! Klasický sociálny inžiniering! Pánko, ja nie som žiadny amatér, mňa neoblafnete! Vo svete financií platí základné pravidlo: Nie všetko je zlato, čo sa blyští! A tá vaša takzvaná "ľudská ochota"? To je len marketingový trik! Skúsenosť ma naučila, že ľudská ochota nie vždy je pravá. Dnes je na svete príliš veľa podvodníkov, najmä medzi tými, čo sa najviac tvária, že chcú pomôcť v nejakej nezištnej ochote pomáhať! Vy mi dáte paličku s podivne zariadeným systémom prenosu elektriky, nakŕmite ma ktoviečím a potom čo? Budete chcieť moje prístupové heslá? Alebo ma tu zamknete a spravíte zo mňa rukojemníka tejto vašej... agátovej nanovej mafie?!

UJO JANO:

(Pozrie sa na svoj nožík, potom na Kamila, pokrúti hlavou a zasmeje sa)

Synku, synku... Tebe tá vaša mestská ideológia a tie pavúčie siete učupené po vežiakoch už kompletne prevŕtali mozog. Ty vidíš podvod aj v obyčajnom kuse polena a troche ľudskosti. Aká nanová mafia? Aké heslá? Ja som stolár. Jediné heslo, ktoré poznám, je: Dvakrát meraj a raz rež. Nepoznám nijakého Nana, ak si nemyslel Jana a jeho mačku Mafiu. Ten menovec býva hentam dole u rybníka, starý krivý sused. Tomu som nedávno vystrúhal palicu, lebo inak nevedel vyliezať hore po schodoch do chalupy. A tiež som nič nežiadal, rád pomôžem, ako za starých dobrých časov.

KAMIL:

(Hystéria sa stupňuje)

Presne! To hovoria všetci! Všetci títo vyznávači starých ideologizmov! Najskôr ponúkajú nezištnú pomoc, hrajú to na city, na komunitu, na tradičné hodnoty a potom bum! Skrytý poplatok! Provízia z ničoho! Vy materialisti starého typu neviete prežiť, že my v digitálnom svete zarábame na ilúziách a emóciách, tak nám chcete nanútiť skutočné, tvrdé drevo, aby ste nás stiahli na svoju úroveň lopotenia! Ja viem, ako to funguje, vy ma chcete vykorisťovať skrz vašu pohostinnosť!

UJO JANO:

(Zatvorí nožík, schová ho do vrecka, oprie sa o stoh dosiek a pokojne si zapáli fajku)

No, pozri sa naňho, mudrca. Vy tam vo vašom veľkom meste v tom počítači máte milióny "priateľov", ale keď ti zdochne tá plastová krabička v ruke, nevieš poprosiť o pohár vody bez toho, aby si za tým nevidel sprisahanie svetového kapitálu. Tá tvoja digitálna potvora ťa zavrela do takej klietky strachu, že sa bojíš aj slobodného slova obyčajného starého stolára. Vieš ty čo? Nechaj tak. Žiadna borovica nebude. Behaj si tu ďalej po dvore a chytaj tie svoje neviditeľné paličky. Možno ti nejaká padne z neba priamo na hlavu, aby sa ti konečne rozsvietilo.

KAMIL:

(Zúfalo hľadí na telefón, na ktorom naskočí nápis: ŽIADNA SIEŤ)

Počkajte... ujo... neodbiehajte od tej ochoty tak rýchlo... Tá palička z borovice... vytĺkla by aspoň nejaký dosah?

UJO JANO:

(Vyfúkne dym z fajky, otočí sa k dverám dielne a zanechá mladého muža samote, ktorý sa poberie nahor k lesu.)

Dosiahne presne tam, kam ju zahodíš, mladý pánko. Presne tam.

- Koniec 1. obrazu -

2. obraz: Noční votrelci a ekonomická záhada pohostinnosti

Miesto deja: Najskôr okraj tmavého lesa, kúsok od dielne. Neskôr vnútro teplej, voňavej stolárskej dielne. Na stole horí lampa, všade sú hoblíky a drevené piliny.

(Scéna začína v prítmí. Kamil sedí na starom pni na kraji lesa. Drží v ruke vybitý mobil, ktorý je už úplne čierny. Sám pre seba nahlas uvažuje a gestikuluje.)

KAMIL:

(Krúti hlavou)

Nie, nie... tá matematika nepustí. Ten stolár Jano musí byť buď nastrčený agent, ktorý to na mňa hrá, alebo je ekonomický analfabet. Ak vyrobí paličku z agátu, pridá nejaký nový vodivý materiál, opotrebuje nožík, stratí desať minút času a výsledná cena je nula... veď to je čistá nepriama úmera! Keby bol obchodník, pri takomto rozdávaní hodnôt skrachuje do troch kvartálov. Ako mu to mám vysvetliť, aby ma nepovažoval za podivína? Musím mu predsa vysvetliť princíp návratnosti investície... ak nie je vyzvedač a nechce vymámiť moje prístupové heslá k disku s mojimi poznatkami pre kurzy moderného riadenia trhu!

(Zrazu sa z lesa ozve strašidelné: "Húúú! Húúú!" Kamil prudko nadskočí.)

KAMIL:

(Vystrašene)

Čo to bolo?! Nejaký zvukový spam?

(Zhora preletí tieň)

Netopier! Dočerta, útok z cloudu, tu je nejaká utajená základňa?! Detekujem narušenie vzdušného priestoru neznámym lietajúcim objektom, maskovanie – netopier!

(Okolo nôh mu začnú hlasno cvrlikať cvrčky: "Cvr-cvr-cvr".)

KAMIL:

(Vyskočí na peň, chytá sa za hlavu)

Už sú aj na zemi! Cvrčkovia?! To sotva! Odpočúvacie zariadenia. Mňa len tak nenachytáte, vy zvukovodné očipované beštie! Určite ma ide zmárniť konkurencia! Celá táto príroda je len jedna nepriateľská ideológia, ktorá ma chce nasilu presvedčiť, aby som sa zladil s ekosystémom tej druhej skupiny zelených liberálov! Moja mentálna ochrana zlyháva, chce do mňa vniknúť vírus neistoty! Pomoc!

(Kamil v panike zoskočí z pňa a uteká k dverám stolárskej dielne. Placho, ale rýchlo zaklope. Dvere sa otvoria, v nich stojí ujo Jano s hrnčekom mlieka.)

KAMIL:

(Zadýchaný, spotený, s vybitým mobilom v jednej a otvorenou koženou peňaženkou v druhej ruke)

Ujo... Jano... Prosím vás... Stav núdze! Azyl! Žiadam o dočasný nocľah a pohár vody. Pozrite, tu je moja peňaženka, sú tam prémiové kreditné karty, môžem vám zaplatiť zálohu v hotovosti! A...

(zúfalo sa obzerá po stenách)

...kde máte zásuvku? Súrne potrebujem zdroj! Kde je tu sieťové rozhranie na nabíjačku?!

UJO JANO:

(Chvíľu mlčky pozerá raz na peňaženku, raz na vybitý mobil a nakoniec na Kamila, ktorý sa celý trasie. Potom si odpije z hrnčeka)

Počúvaj ma, chlapče... Ty si z daňovej kontroly, alebo ma prišla vyšetrovať tajná služba z elektrární?

KAMIL:

(Mimo reality)

Ani jedno! Ja som Kamil, nezávislý krypto-analytik! Potrebujem len napájať svoj hardvér, inak skolabujem!

UJO JANO:

(Povzdychne si, ustúpi od dverí a pustí ho dnu)

Schovaj tú peňaženku, ty nešťastník, lebo ti ju tu zaprášia piliny. Zásuvku máš tamto pri ponku, kde zapájam elektrický hoblík. Ale hovorím ti rovno, zo sily toho prúdu sa ti z tej tvojej hračky môže aj zadymiť. A tvojho nablýskaného tátoša s dverami, ak myslíš to auto u záhrady, si napoj sám. Vidím, že seno nezožerie. No a vodu si naber z vedra pri dverách. Je čerstvá, zo studne. Žiadne bločky ani faktúry k nej nedávam.

KAMIL:

(S úľavou sa vrhne k zásuvke, zapojí mobil a sadne si na drevenú stoličku. Na auto nemyslí. Napije sa z vedra a podozrievavo naň pozrie)

Zo studne? Bez filtrácie a UV stabilizácie? To je obrovské biologické riziko... Ale...

(uznanlivo)

...chutí celkom fajn. Teda, ak v tom nie je nejaké skryté predplatné.

UJO JANO:

(Sadne si oproti nemu, vezme do ruky kus lipového dreva a začne ho pokojne stružlikať)

Ty musíš mať strašne ťažký život, Kamil. Sedíš tu v teple, piješ čistú vodu, prúd ti zadarmo oživuje ten tvoj aparát... a tvoja prvá myšlienka je, ako ma za to skasovať alebo zažalovať. Povedz mi, to u vás v meste naozaj veríte, že svet funguje len vtedy, keď niekto na niekom zarobí?

KAMIL:

(Vážne prikyvuje, už o niečo pokojnejší)

Ujo Jano, to nie je viera, to je čistá ekonomická veda! Ak rozdávate veci zadarmo, porušujete princíp akumulácie kapitálu. Vy s tou vašou "nezištnou ochotou" vlastne deformujete trh! Keby sme všetci žili ako vy, celý globálny finančný systém by sa zrútil! A to s tou vašou čarovnou paličkou, čo namláti trochu prúdu mobilu, radšej ani neukazujte, lebo sa zrúti trh s chytrými nabíjačkami.

UJO JANO:

(Pozrie sa na pilinu, ktorá mu odpadla od noža, a premýšľa o mladíkovi, ktorého reč nechápe)

Nuž, chvalabohu. Možno by ste potom konečne začali vidieť tie pravé paličky – tie, čo rastú v lese na stromoch a držia nebo, aby vám nespadlo na tie vaše prechytralé hlavy. Nuž, ale pozerám na hodiny, je neskorá noc. Treba spať. Poď so mnou vedľa do dielne, usteliem ti pohovku k spaniu. A ráno si nakŕm tú potvoru na dvore. Ja sa postarám o sliepky.

- Koniec 2. obrazu -

3. obraz: Kikirikanie v matrixe a pád virtuálneho impéria

Miesto deja: Stolárska dielňa, ranné slnko presvitá cez okná zaprášené pilinami. Všade je pokoj, vonku štebotajú vtáky.

(Scéna začína za úsvitu. Zvonku sa ozve hlasné a prenikavé: "Kikirikíík!" Kamil, schúlený na starej pohovke v rohu dielne, prudko vyskočí, oči má zalepené.)

KAMIL:

(Hystericky šmára rukou po stole, hľadá mobil)

Dočerta! Ktorý idiot mi zmenil zvonenie na budíku?! Vypni to! Kde je snooze?! Kde sa to odkladá?!

(Chytí mobil, divoko stláča tlačidlá, no kohút vonku zakikiríka znova)

To nereaguje! Moje používateľské rozhranie zamrzlo! K čertu s tebou, ty vypelichaný kikiríkač, môj mobil sa proti mne postavil a hrá si na kohúta!

(Kamil sa zmätene obzerá okolo seba, hladká si čelo, pozerá na hoblíky a drevo. Trvá mu tri sekundy, kým mu dôjde, kde vlastne je.)

KAMIL:

(S hrôzou)

Počkať... toto nie je môj smart-home v Bratislave. Toto je... analógový svet tvrdej práce. Stolárstvo!

(V tom momente mu na nabitom mobile blikne signál – nabehla jedna palička. Telefón začne šialene pípať, chodia stovky upozornení a grafy na obrazovke svietia na červeno.)

KAMIL:

(Zbledne, padne na kolená k stoličke)

Nie... Nie! To nie je možné! Celý krypto-trh sa zrútil! Moje portfólio je na nule! Všetko padlo! A kvôli čomu?! Kvôli tomu, že som včera večer do ústredia neodoslal tie overovacie šifrovacie kódy! Myslel som si, že tie dáta nie sú až také dôležité, že to počká do rána!

(Chytí sa za hlavu, chodí nešťastne hore-dole po dielni a lamentuje.)

KAMIL:

V tej ich suchej digitálnej logike to bol kľúčový bod systému! Pre nich neexistuje výhovorka! Ale pre mňa... veď pre mňa bolo v tej chvíli dôležité obyčajné prežitie! Potreboval som strechu nad hlavou, bezpečie pred tými lietajúcimi kyber-myšami v lese a pohár vody! Chcel som len istotu, kde na mňa neútočí dravé okolie, alebo možno... možno maskovaná špionáž! A systém ma za to zničil! Som na mizine! Nemam nič!

(Dvere sa otvoria a dnu vkročí ujo Jano. V ruke nesie peceň čerstvého chleba a nôž. Pozrie sa na zúfalého Kamila, položí chlieb na ponk a pokojne si odkrojí krajec.)

UJO JANO:

(Pokojným, otcovským hlasom)

Vidíš, chlapče. Celú noc si prepočítaval moju ochotu, akoby to bol podvod, a nakoniec ťa dobehol ten tvoj vlastný neživý svet. Tá tvoja slávna digitálna ríša slobody ťa potrestala za to, že si chcel na chvíľu len tak ľudsky dýchať a napiť sa vody.

KAMIL:

(Zúfalo, so slzami v očiach)

Ujo Jano, vy to nechápete. Ja som budoval sieť! Chcel som ovládnuť trh! A teraz ma ten trh odpísal, lebo som nedošiel s protihodnotou v správnom čase! Čo mám teraz robiť? Všetko, čo som vedel, bolo virtuálne... a ako teraz vidím – chladné a nemilosrdné.

UJO JANO:

(Podíde k nemu, podá mu krajec teplého chleba)

Netvár sa, akoby ti umrel celý svet, Kamil. Umrela len jedna veľká ilúzia v tej tvojej plastovej krabičke. Sadni si a jedz. Tento chlieb je reálny. Pšenicu niekto zasial, slnko ju vytiahlo, mlynár pomlel a pekár upiekol. Každý urobil svoju prácu pre druhého.

KAMIL:

(Vezme chlieb, pozerá naň, pomaly si odhryzne)

Je... je naozaj dobrý.

UJO JANO:

(Položí mu ruku na rameno)

Vieš, tvoj problém je, že všetko prepočítavaš cez kalkulačku zisku a strachu. Ale skutočný život funguje v úplne inom zákone. V jednoduchej zákonitosti dávania a brania. Keď niečo dostaneš – ako včera tú strechu a vodu – nemusíš hneď hľadať podvod. Stačí to prijať s vďakou a nabudúce to poslať ďalej. Sme tu predsa na to, aby sme slúžili Celku, chlape. Keď do toho zapojíš to svoje ustráchané, zamknuté srdce a trochu ho scitlivieš, zistíš, že sa všetko vyrieši akosi samo a ľahko. Bez tchorov a bez skratov.

KAMIL:

(Počúva ho, v očiach sa mu prvýkrát objaví pokoj, hľadí na voňavé lipové drevo na stole)

Ujo Jano, mali ste povedať bez kódov a grafov, ale to nevadí. Už nie... Služba Celku... hm, hm. Citlivé srdce...

(pozrie sa na svoje drahé, ale nefunkčné hodinky, potom na uja Jana)

Ujo Jano... ten váš agát. Ten, čo ste mi včera chceli vystrúhať. Ešte stále tá ponuka platí?

UJO JANO:

(Uškrnie sa, vezme do ruky hoblík)

No vidíš. Agát počká. Ale ak tu chceš dnes ostať a pochopiť, ako vonia ozajstná práca, zahoď ten aparát, vyhrň si rukávy a poď mi pomôcť ohobľovať tieto dosky na nový stôl pre susedu Máriu. Čo ty na to, pán analytik?

KAMIL:

(Pousmeje sa, položí mobil na stôl obrazovkou nadol a pevne chytí okraj drevenej dosky)

Poďme na to, majster. Ukážte mi, ako sa meria realita.

(Kamil začne s ujom Janom tlačiť hoblík po dreve. Vzduchom letia voňavé piliny, ranné slnko ich zalieva zlatistým svetlom a z pozadia opäť veselo zakikiríka kohút, no tentoraz to už nikoho neplaší.)

( Opona)

Vlastimil a Gemini