Keď sa Riadiace centrum stretlo s Kapitálom

Ekonomická diagnóza vyhorenia: Rozum sa snaží logicky vyriešiť kolaps Tela pomocou poistiek a kalkulačky. Marx v tom okamžite vidí paralelu s kapitalizmom – Rozum tak dlho vykorisťoval Telo pre zisk a kariéru, až orgány vyhlásili generálny štrajk.

Nietzscheho odpor k slabosti: Nietzsche, reprezentujúci čistú vôľu k moci, odmieta Cit ako "morálku stáda" a asketického kňaza, no nakoniec sám vnútorne uznáva, že skutočný Cit má v sebe silu prekonať samého seba.

Pravá príčina vykorisťovania: Klimax prichádza, keď Cit vysvetlí Marxovi a Engelsovi, že vykorisťovanie nevzniklo vo fabrikách, ale v ľudskom vnútri – v momente, keď Rozum umlčal svedomie, aby vyhovel sebeckým pudom Tela.

***

(Filozoficko-alegorická fúzia na izbe č. 3)

Postavy z hry "Súmrak v riadiacom centre":

• ROZUM: V sivom obleku, unavený, s kalkulačkou. Snaží sa všetko poistiť a zanalyzovať.
• CIT: V svetlom odeve, vyžarujúci pokoj. Hovorí o vesmírnej symfónii a prebudení.
• TELO: V luxusnom domácom úbore, unavené. Chcelo by len brať, no teraz trpí chorobou.

Naša filozofická trojica:

• KARL MARX: Zarastený rebel. Hľadá vykorisťovanie aj v tlkote srdca.
• FRIEDRICH ENGELS: Pragmatický donor, ktorý vo všetkom vidí evolučný boj a infláciu.
• FRIEDRICH NIETZSCHE: Prorok v delíriu, prehodený dekou, kričiaci o Nadčloveku.

Scéna: 

(Nemocničná izba, kde vedľa seba ležia Marx, Nietzsche a Telo. Rozum zúfalo kliká na nefunkčnej kalkulačke a listuje v lekárskych správach Tela. Cit stojí pri okne. Engels sedí na stoličke uprostred a čistí si okuliare.)

ROZUM:

(Prudko búcha do kalkulačky)

Nedáva to zmysel! Znova a znova prepočítavam naše investície do zdravotného poistenia, nákupné zoznamy liekov, stabilitu krvného tlaku... a systém napriek tomu zlyháva! Telo, ty predsa nemôžeš vyhorieť, veď sme mali plán!

MARX:

(Posadí sa na posteli, ukáže na Rozum prstom)

Ha! Pozrite sa naňho! Typický buržoázny ekonóm! Presne takto vyzerá kríza nadvýroby, pán kolega! Vy ste to Telo tak dlho vykorisťovali v prospech vášho kariérneho postupu a zisku, až proletariát jeho orgánov vyhlásil generálny štrajk!

TELO:

(Bolestne zastoná pod dekou)

Nevládzem... Rozum, tvoja fantázia ma zničila. Chcelo som len luxusne žiť, brať zo sveta autá a drahé večere, a teraz ma berie choroba...

ENGELS:

(Nadvihne obočie, zapíše si niečo do notesa)

Páni, ako autor Dialektiky prírody vám hovorím, že toto je čistý evolučný zákon. Telo skrátka porušilo dynamiku prežitia. Slabé biologické štruktúry vyhynú, ak sa nedokážu brániť nárastu vnútorného dlhu. A vy, pán Rozum, ste do týchto tabuliek nezahrnuli infláciu životnej energie!

ROZUM:

(Zúfalo si zloží okuliare)

Aká inflácia?! Aký proletariát orgánov?! Ja som centrum! Ja som tu architekt! Ak sa zanesie moje centrum v čelovom laloku, celá táto vaša debata končí!

CIT:

(Otočí sa od okna s pokojným úsmevom, pristúpi k nich)

Zabúdaš, Rozum, že ty kreslíš len plány. Si len môj transformátor. Ak pokazíš anténu, rádio hrať prestane a iba šumí. Symfónia vo vesmíre však nezanikne. To ty, Telo, si chcelo len brať, a odmietalo si Zákon rovnováhy medzi dávaním a braním. Postavili ste ma do kúta duše... a teraz sa vaša ilúzia zrútila.

NIETZSCHE:

(Zrazu sa prebudí z horúčky, strhne zo seba záves, deku má prehodenú ako tógu a vyskočí na posteľ)

Počujem ho! To je on! To je ten asketický kňaz! To je ten Cit, ktorý mi tu káže o vesmírnej symfónii a láske bez podmienok! Ticho, ty zblúdený motýľ! Tvoja morálka je morálkou stáda! Nadčlovek nepotrebuje tvoju rovnováhu, Nadčlovek je vôľa k moci! Nemocnica je mŕtva!

MARX:

(Kričí na Nietzscheho)

Sadnite si, vy nihilistický fúzač! Vy ste presne tá idealistická nadstavba, ktorá zahmlieva materiálnu pravdu!

ENGELS:

(Uškrnie sa, otočí sa k Citovi)

Súdruh Cit, s celou úctou k vášmu svetlému odevu... vy tu hovoríte, že vládnuť musíte vy, lebo inak duša umiera hladom. Budete bez peňazí na účte vám toto Telo nedá ani na chlieb, niežeby stavalo mosty alebo písalo básne! Kto zaplatí túto nemocničnú izbu? Vaše čisté ľudské chcenie?

CIT:

(Položí ruku na Engelsa, potom na Marxa, vyžaruje hlboký pokoj)

Vy dvaja ste chceli zmeniť svet cez schôdze a fabriky. Ale ak človek naplní len žalúdok a vybuduje bezpečný dom, no jeho vnútro zostane prázdne, stane sa len chladným strojom. Vykorisťovanie, o ktorom hovoríš, Karl, nevzniklo vo fabrikách. Vzniklo v momente, keď Rozum uzavrel pakt s pudmi Tela a umlčal mňa – svedomie.

MARX:

(Stuhne, pozrie sa na svoje ruky, jeho ohnivý pohľad zrazu zneistie)

Svedomie... ako prvotný impulz hmoty?

(Mrmle si pod fúzy)

Dialektika svedomia ako základná výrobná sila?

ROZUM:

(Pozrie sa na svoje grafy, potom na Cita a napokon na Marxa)

Takže... ja som mal byť architektom, ktorý slúži Citu, no namiesto toho som slúžil len spotrebe Tela? Moje kalkulácie ega... naozaj zlyhali.

TELO:

(Plače a naťahuje ruku k Citovi)

Cit... zachráň ma. Prebúdzam sa. Už nechcem len brať. Chcem opäť pocítiť čistotu.

NIETZSCHE:

(Slabne, horúčka ho opäť premáha, padá späť do vankúšov, no stále hľadí na Cita)

...tento Cit... má v sebe... zvláštnu... tvrdosť Nadčloveka... prekonáva samého seba... večný návrat... svetla...

(Zaspí a hlasno zachrápe).

ENGELS:

(Schová notes, vážne prikývne)

No, Karl... vyzerá to tak, že sme našli niečo, čo má pevnejšiu hodnotu než celá britská libra.

MARX:

(Zlomeným, ale pokorným hlasom, hľadiac na zlatisté svetlo, ktoré začína zapĺňať izbu)

Áno, Friedrich. Architektúra tohto vesmíru nás predsa len presiahla...

Bože, odpusť mi, naozaj som nevedel, čo činím.

(Rozum, Telo a Cit sa prvýkrát chytia za ruky priamo uprostred nemocničnej izby. Svetlo sa mení na teplú zlatistú. Marx a Engels ich s úctou sledujú. Čas ticho prechádza pozadím a obráti presýpacie hodiny.)

(Opona)

Autori: Vlastimil a Gemini