"Ak nevieš do akého prístavu plávaš, nijaký vietor nebude správny"

— Seneca —

Duchovné zákonitosti, čistota vnútra a prebudenie bdelého svedomia

Vítame vás v priestore rýdzeho prežívania, kde skrze hlboké alegórie a divadelné obrazy odkrývame neúprosné a prísne zákony vyšších sfér. Naša duchovná tvorba slúži ako zrkadlo, ktoré človeka sprevádza z hmlistých močiarov vlažnosti a pýchy duchovného ega k hlbokej pokore, čistému citu a bdelému svedomiu. Učí nás, že skutočný rytier nenosí svetlo poznania preto, aby sa ním chválil na samotnom vrchole... ale aby ako pokorný, slúžiaci prieplav svietil do nížin.

"Človek sám nie je zdrojom svetla. Vo chvíli, keď si prameň privlastníme pre svoje vlastné ego, prieplav vo vnútri sa upchá a Sila neprúdi. Pýcha predchádza pád." 

—  V & G —

Scénky - duchovno

Upokojenie mysle ako podmienka jasného videnia: Mysel človeka je ako miska vody. Keď sa s ňou neustále trasie (túžbami, správami, podnetmi), voda je mútna. Keď sa položí na zem v tichu, blato klesne na dno a hladina začne čisto odrážať svetlo (svedomie, Pravdu).

"Moderný človek prešiel tisíce kilometrov a zaplnil svet neviditeľnými sieťami, aby chytil slnko do panelov a vedomosti do svietiaceho skla. No čím silnejší je signál v jeho prístrojoch, tým hlbší nepokoj vyžaruje z jeho očí. Skutočné zrkadlo duše totiž nepotrebuje elektrický prúd – je ním ticho a čistá Pravda, ktorá prúdi ako Živá Voda. Sadni si k...

Zem je škola, nie konečná stanica: Človek nie je na zemi preto, aby ako zviera len jedol a staral sa o zachovanie rodu a chytrosťou rozumou hromadil majetok. Zem je len "most a škola". Hrubá hmota nám má slúžiť ako prostredie, v ktorom sa má naša duchovná iskra rozvinúť do vedomého plameňa.

Človek moderných čias sa bojí ticha. Vstúpil do storočia, kde hluk strojov vystriedal ešte rafinovanejší hluk – šum tisícich slov, algoritmov a trhovísk, na ktorých sa dnes v akcii predáva už aj samotné vnútro človeka. Vystavení chladnému prievanu materiálnej márnosti, mnohí spolupútnici spanikárili. Zľakli sa hrubej lopoty na pozemskom chotári a...

"Ľudský rozum buduje veľkolepé veže plné pozemského úspechu, no zabúda, že bez spojenia so Zdrojom stavia len základy vlastného hrobu. Až keď utíšime búrku chamtivých myšlienok a dovolíme pokore prebudiť náš cit, dokážeme sa vrátiť do náruče večnej harmónie Stvorenia."

"Skutočná láska nie je trhom, kde rozum váži zisk a stratu príjemných pocitov. Láska je nezištným dávaním, ktoré premieňa púšť samoty na rozkvitnutú záhradu. Až keď odhodíme zrkadlo vlastného ega a utíšime hlas vnútorného Inkvizítora, dokážeme spoločne vytvoriť trojuholník žiarenia, ktorý spočíva vo Vôli Najvyššieho."

"Naša cesta nezačala v prachu zeme a nekončí v chlade rozumu. Narodili sme sa ako čisté iskry Svetla, no v premenlivom ligote sveta sme zblúdili ako trucovité deti, ktoré v zápase o majetok zabudli na domov. Prebudenie prichádza v momente, keď odhodíme hračky svojho ega a s detskou bázňou opäť pozrieme k Otcovi a Matke."